Petr Pavel: Babiš trochu stratil hlavu, budem k nemu omnoho tvrdší

V českých prezidentských voľbách získal 35,4 percenta hlasov, jeho protivník Andrej Babiš o pol percenta menej. Bývalý predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel počúval kritiku, že bol v prvom kole málo výrazný. A ako hovorí v rozhovore, to sa teraz musí zmeniť. „Druhé kolo bude iné, pretože protivník je tvrdý a často neférový. Takže bude určite potrebné byť omnoho tvrdší,“ hovorí Pavel.

V rozhovore sa pýtame:

• Kým by sa ako prezident na Hrade obklopil?
• Bude v jeho tíme Danuše Nerudová?
• Ako chce do Českej republiky vrátiť poriadok a pokoj?
• Sú podľa neho Vratislav Mynář a Martin Nejedlý bezpečnostnou hrozbou?
• Čo by ako prezident urobil pre menšiny v Česku?

Pán Pavel, môžem sa vás pýtať na čokoľvek?

Na čokoľvek. Samozrejme.

Pýtam sa na to preto, že nám vaša hovorkyňa dala v SMS ultimátum, že ak sa v rozhovore budeme venovať vašej minulosti viac než z dvadsiatich percent, tak neprídete. 

Ja som také pokyny nikomu nedával. Samozrejme, omnoho radšej by som sa venoval témam, ktoré ľudí zaujímajú viac, a to nie je môj názor, to je názor ľudí, s ktorými som prichádzal do styku v posledných mesiacoch. Ale na druhej strane rozumiem tomu, že otázky na moju minulosť budú prichádzať.

Hovorca Miloša Zemana Jiří Ovčáček s väčšinou novinárov dlhodobo nekomunikuje, na kritické médiá vrátane nás útočí. Môžeme si byť istí, že za vášho prípadného pôsobenia na Hrade sa pomery zmenia? Alebo si budete vyberať len niektoré médiá podľa toho, či vám budú klásť kritické otázky, alebo vás hladiť po srsti? 

Nie, to určite nie. Ja si myslím, že táto esemeska je asi motivovaná aj tým, ako hovorkyňa komunikuje aj so stratégom kampane, pretože je celkom prirodzené, že sa snažíme stratégiu kampane zameriavať tak, aby oslovila čo najviac voličov pozitívnymi témami.

A neustále vysvetľovať minulosť, na čo sa, bohužiaľ, niektorí novinári, ale v úplne individuálnych prípadoch, zameriavajú, je pre tú kampaň skôr stratený než dobre využitý čas.

Ale nezávislá žurnalistika je pre vás dôležitá a budete ju rešpektovať, aj pokiaľ sa stanete prezidentom?

Presne tak. Celkom určite. Nemám dôvod čokoľvek skrývať. A ak na to padne otázka, odpoviem na ňu.

22 843. Toľko hlasov vás ako víťaza prvého kola delí od Andreja Babiša. Ako to bude v druhom kole? Máte v tíme interné prieskumy?

Zatiaľ nie. Myslím si, že je to predčasné. Pracujeme na analýze toho, ako prebehlo prvé kolo kampane, ako prebehli tie povolebné rozhovory vrátane tlačovej konferencie Andreja Babiša. Rozprávame sa o tom, ako pristúpiť k druhému kolu, aké konkrétne akcie budeme plánovať, ale odhady zatiaľ nemáme ani ich nerobíme.

Rátate s tým, že by ste hypoteticky mali byť papierový víťaz? Aj vzhľadom na to, že vás podporila väčšina neúspešných kandidátov?

V minulých voľbách to takto bolo. Myslím si, že vyvodzovať nejaké paralely by asi bolo zjednodušenie, a ja tomuto zjednodušeniu určite nechcem podliehať. Takže síce vnímam pozíciu do druhého kola ako dobrú, ale určite ju nevnímam ako už hotové víťazstvo, to v žiadnom prípade.

Samozrejme, záleží na tom, ako sa bude viesť kampaň. Dva týždne teraz budú zrejme voliči od Andreja Babiša počúvať, že ste študovali na rozviedčika. Že z vás dvoch ste vy ten zlý komunista. Ako sa tomu budete brániť?

Všimol som si, že Andrej Babiš odhodil prívetivú masku, ktorú si nasadil na prvé kolo, a stal sa z neho opäť ten starý Andrej Babiš, ktorého poznáme. A tá početnosť klamstiev a prekrúcania na tlačovej konferencii na mňa pôsobili, ako keby trochu stratil hlavu a podľahol frustrácii z výsledkov prvého kola.

Na druhej strane to jasne ukazuje, ako asi to druhé kolo z jeho strany bude vyzerať, kam zameria svoju pozornosť. Ani nie tak na získanie viac voličov na svoju stranu, ako skôr na odradenie čo najväčšieho počtu mojich voličov. A to tak tých, ktorí ma volili v prvom kole, ako aj tých kandidátov, ktorí v prvom kole neuspeli a teraz mi vyjadrili podporu.

Andrej Babiš vás prirovnal k Vladimirovi Putinovi, ktorý dáva zabíjať nevinných ľudí na Ukrajine. Pretože podľa neho ste tiež rozviedčik, ktorý by mohol zasadnúť na čelo štátu. Ako sa vám to počúva?

Možno sa na to pozerám inak než veľa voličov, pretože nielenže Andreja Babiša poznám, ale navyše nemám potrebu vyvracať každý zjavný nezmysel. A toto je zjavný nezmysel.

Len pre poriadok sa voči nemu musím ohradiť. Po prvé som nikdy nebol komunistickým rozviedčikom. Na spravodajské štúdium som nastúpil rok pred novembrom 1989, v tom roku som študoval francúzštinu a spravodajské štúdium som dokončil dva roky po Nežnej revolúcii.

To nič nemení na tom, že ste išli študovať kurz pre rozviedčikov. To tak je. 

Neviem, ten termín rozviedčik som nikdy nepoužíval. On má skôr negatívny nádych, ja som používal termín vojenské spravodajstvo. To je oficiálny termín, ktorý sa používa po celom svete, bol používaný v minulom režime a používajú ho aj demokratické štáty.

Za totalitného režimu je to predsa len niečo iné. A myslím si, že ten nádych pri názve rozviedčik je v tomto prípade dosť oprávnený, nemyslíte?

Je to nesprávne fakticky z toho pohľadu, že nie každý vojenský spravodajca sa stane rozviedčikom. To treba rozlišovať.

Mohli ste byť aj diplomat pod krytím. 

Ale vojenský spravodajca je napríklad aj ten, kto robí analýzu otvorených zdrojov. To je pracovník vojenského spravodajstva. To je človek, ktorý má uniformu, má svoje meno, nepoužíva žiadne krycie metódy. A jeho prácou je analyzovať informácie, ktoré pozbierali ostatní.

Aj to je príslušník vojenského spravodajstva, takže označiť všetkých za rozviedčikov je skreslenie. Aj proti tomu som sa ohradzoval, pretože je to skreslenie, ktoré uvádza tú situáciu do úplne iného svetla.

Dobre, tak ja budem úplne presný. Postgraduálne štúdium, ktoré ste začali v roku 1988, bolo určené pre vojenských spravodajcov. 

Áno.

A absolventov malo pripraviť na prípadné vyslanie do zahraničia – predovšetkým do krajín NATO –, kde mali pod rôznym krytím získavať informácie. 

Áno, tak to je.

Prečo jednoducho nepoviete „áno, študoval som na rozviedčika“? Veď tým by ste Andrejovi Babišovi vzali, keď použijem vám blízku terminológiu, muníciu.

Ja som to priznal. Povedal som áno, študoval som odbor vojenského spravodajstva, ak chcete, tak to nazývajte rozviedčikom, ale je to nepresné. Ale v podstate to pokrýva aspoň časť pravdy.

Len či by sa tým vlastne všetko nezmazalo. 

Všetko asi nie, pretože potom tomu, samozrejme, budú rôzni ľudia dávať rôzne konotácie. Nikdy som nezakrýval, že som spravodajské štúdium študoval, je to uvedené v mojom životopise. Dal som to na svoje webové stránky.

A ak ma niekto obviňoval zo zahmlievania, bolo to práve pre tie významové rozdiely. Pretože som hovoril, že nie každý vojenský spravodajca je rozviedčik.

Ja sa vás na to pýtam hlavne preto, že na to bude Andrej Babiš v nasledujúcich dvoch týždňoch klásť dôraz. Tie dva týždne budú plné špiny, to je nám obom asi jasné. Tak chcem vedieť, ako ste na to pripravený. 

Som na to pripravený. Nikdy som nezakrýval, že časť svojej histórie považujem z pohľadu toho, čo viem dnes, za chybu. Ale nebudem sa hlásiť k tomu, čo som nikdy nerobil. Nikdy som nepracoval ako komunistický rozviedčik. Pracoval som v spravodajskej službe demokratickej krajiny, pôsobil som ako vojenský pridelenec v krajinách Beneluxu.

Pôsobil som ako vojenský spravodajca krátko aj potom, následne som velil špeciálnym silám. A potom už som robil ďalšie rôzne práce vrátane vojenskej diplomacie na tej najvyššej úrovni.

Ak sa stanete prezidentom, budete menovať ľudí do rôznych funkcií so širokým záberom odbornosti. Zaujímajú ma konkrétne mená potenciálnych poradcov a konzultantov, na ktorých sa prípadne budete obracať so žiadosťou o radu. S kým zo svojho okolia budete konzultovať menovanie ústavných sudcov, prípadne predsedu Ústavného súdu ČR?

Konkrétne meno teraz nebudem púšťať do sveta, ale ľudia, s ktorými sa radím, sú uznávaní odborníci na ústavné právo, ako napríklad profesori Kysela a Winter. Ale budem rád konzultovať aj s ďalšími, pretože v mojej praxi bolo konzultovanie s odborníkmi vždy štandardom.

Keď som bol na rôznych veliteľských postoch, vždy som mal okolo seba štáb. Každý veliteľ má štáb. A má ho tam nie na okrasu, ale preto, aby sa opieral o jeho odbornú radu, o jeho expertízu.

A potom je, samozrejme, na ňom, aby si tie jeho rady a odporúčania vyhodnotil a sám prijal rozhodnutia, za ktoré ponesie zodpovednosť. Tak som to robil celý život a budem to robiť aj ďalej. A nevidím na tom žiadnu nevýhodu. Naopak, vidím v tom veľkú výhodu.

Ja som zase celý svoj doterajší novinársky život zvyknutý na to, že sa veľmi hovorí o vládach odborníkov a konzultáciách s odborníkmi. Preto mám rád konkrétne otázky a konkrétne odpovede. Keď sa ešte dostanem k ďalším ľuďom – s kým budete konzultovať menovanie prezidenta a viceprezidenta Najvyššieho kontrolného úradu?

S ľuďmi, ktorí tejto problematike rozumejú.

Kto to je?

V tomto období vzhľadom na to, že to nie je aktuálne, som to ani neriešil, ani som sa o tých menách nerozprával. Ale rozprávali sme sa napríklad o ústavných sudcoch. Hovorili sme o rade Českej národnej banky. Hovorili sme o menovaní do generálskych hodností.

To sú všetko procesy, ktoré podľa môjho názoru môžu a mali by byť úplne transparentné. Tak z hľadiska nominovaných kandidátov, z hľadiska kritérií, ktoré na nich budú uplatňované, ako napríklad aj z hľadiska súboru odborníkov, ktorí k nim budú poskytovať odborné referencie. A potom aj zverejnenie toho, kto v tomto hodnotení najlepšie uspel.

Kto bude vo vašom najužšom tíme?

V mojom najužšom tíme v prípade úspechu budú ľudia, ako je napríklad Jana Vohralíková, s ktorou by som rád spolupracoval na poste vedúcej kancelárie prezidenta. Tlačovou hovorkyňou by bola Markéta Řeháková. Tieto mená som už zverejnil.

Človekom, ktorý by prípadne koordinoval a dával dohromady poradcov, či už tých interných, alebo externých, by bol Tomáš Richter, ktorý so mnou spolupracuje už dlhší čas. Mimochodom, podieľal sa aj na založení Fondu nezávislej žurnalistiky, je to človek, ktorý sa v oblasti filantropie pohybuje dlhodobo. A je rešpektovaný pre svoju nestrannosť.

Pokiaľ ide o ďalších pracovníkov, je na to síce zatiaľ trochu skoro, ale frekventovaný post je šéf zahraničného odboru. Predstavujem si, že by to mal byť rýdzo odborný post, ktorý má k tejto oblasti blízko.

A preto by som sa asi veľmi rýchlo skontaktoval s ministrom zahraničia a požiadal by som ho, aby mi uvoľnil niekoho zo skúsených kariérnych diplomatov, kto by bol zároveň spojkou medzi kanceláriou prezidenta a ministrom zahraničia, teda vládou, pokiaľ ide o koordináciu zahraničnej politiky.

Bude vo vašom tíme Danuše Nerudová?

Narážate asi na ten diskutovaný prípad. Vyjadril som sa, že sa nebránim odborným radám nikoho, kto svojej oblasti rozumie.

Nie, ja vôbec nenarážam na tú kauzu účtovníčky. Tá je, dúfam, už preč. Naozaj sa pýtam čisto informatívne. 

Myslím si, že na to je ešte príliš skoro. S Danušou Nerudovou sme boli v kontakte počas kampane, v sobotu za mnou prišla do volebného štábu. Veľmi som to ocenil ako vľúdne gesto, pretože chápem, že to pre ňu asi nebolo úplne jednoduché.

Ponúkla mi svoju podporu, o jej forme sa budú naše tímy zhovárať od pondelka. Ale pokiaľ by bola akákoľvek príležitosť, ja ju, samozrejme, pre ňu nechám otvorenú. Bude záležať na nej, či a ako by sa chcela zapojiť.

Spomínali ste Janu Vohralíkovú, dosluhujúcu vedúcu kancelárie senátu. Je toto najlepšia voľba, ktorú ste mohli urobiť?

Žiadna voľba nie je ideálna. Ale ak mám urobiť nejakú zmenu, chcel som, aby tá zmena bola zjavná na prvý pohľad. Že teda vedúcim kancelárie prezidenta nebude človek, ktorý uprednostňuje lobistické záujmy pred tým, že je v prvom rade štátnym úradníkom.

Jana Vohralíková je štátnou úradníčkou s veľmi dobrou referenciou od mnohých ľudí, ktorých si vážim a na ktorých úsudok sa dokážem spoľahnúť. Je to človek, ktorý viedol kanceláriu porovnateľného rozsahu a významu. A myslím si, že je vhodnou osobou na to, aby bolo na prvý pohľad zjavné, že kancelária prezidenta sa zmenila opäť na štátny úrad, ktorý je vedený profesionálne.

Na druhej strane Jana Vohralíková čelila v senáte podozreniu z klientelizmu a netransparentného zadávania verejných zákaziek. Počas jej pôsobenia prebehli štyri kontroly a chystá sa audit Národného kontrolného úradu. Predseda senátu Miloš Vystrčil síce konštatoval, že nedošlo k porušeniu zákona, no aj tak nad vašou možnou kancelárkou visí veľa otáznikov. To ste nemohli osloviť niekoho s jasnejšou minulosťou? Aj vzhľadom na to, že sa vymedzujete napríklad proti Vratislavovi Mynářovi, ak som to z vašich slov pochopil správne. 

Znovu hovorím, že som s Janou Vohralíkovou nielen sám hovoril, pretože som chcel, aby sme si na seba obaja urobili názor a zistili, či si vôbec ľudsky sadneme, ale pýtal som sa na ňu aj mnohých ľudí, ktorým naozaj verím.

Či už to bol úsudok Miloša Vystrčila, alebo ďalších senátorov, ktorí s ňou prichádzali do styku, ale aj ľudí, ktorí s ňou pracovali v minulosti. A od všetkých som dostal jednoznačne tie najlepšie referencie.

Nerobím si ilúzie, že na kohokoľvek z nás by nemohli byť vznesené nejaké podozrenia, ale vychádzam z toho, že žiadna z tých kontrol nijaké nepotvrdila. A nakoniec aj sám Miloš Vystrčil povedal, že z hľadiska tých podozrení považuje Janu Vohralíkovú za očistenú.

Hovorili sme, samozrejme, aj o tom, ako si predstavujeme výkon tej práce. Aj v tom sa zhodneme. A v prípade, že by sa akékoľvek z tých podozrení potvrdilo, samozrejme z toho vyvodím patričné opatrenia. Ale s ničím takým vôbec nepočítam, pretože Jana Vohralíková je z hľadiska ľudskej integrity človek, akého by som ťažko hľadal.

Pani Vohralíková teraz žiada o bezpečnostnú previerku na stupeň dôverný. Čo ak ju nedostane?

Ak nebude spĺňať jedno z podstatných kritérií na výkon tej funkcie, nemôže ju vykonávať. Jana Vohralíková to dobre vie, dohodli sme sa na tom.

Aké previerky budete požadovať od ostatných pracovníkov?

To je záležitosť bezpečnostného riaditeľa. A určujú to pravidlá nastavené vnútri úradu.

Pravidlá sa dajú nastaviť rôzne, ako vidíme. 

Nie, záleží skutočne na tom, kto s akými informáciami prichádza do styku. Pokiaľ nanovo nastavíte fungovanie úradu, bude závisieť od toho, s dokumentmi akej klasifikácie bude prichádzať do styku. A podľa toho sa potom nastavuje výška bezpečnostnej previerky.

Ono to nejde inak. V okamihu, keď ten človek prichádza do styku napríklad s dôvernými dokumentmi, prosto musí mať dôvernú previerku.

Budete žiadať, aby to bolo čo najprísnejšie?

Budem žiadať, aby to bolo presne tak, ako stanovujú pravidlá. Miloš Zeman trebárs hovoril, že Vratislav Mynář požiadal o prísne tajnú previerku len z nafúkanosti. To len dokazuje, že to tam asi neprebiehalo úplne profesionálne.

Bezpečnostné previerky sa vydávajú na základe pravidla „need to know“, teda zoznamujem sa s tým, čo musím vedieť. A podľa toho mám bezpečnostnú previerku.

Spomínate súčasné osadenstvo Pražského hradu. Ktorí konkrétni ľudia sú dnes na Hrade bezpečnostným rizikom pre Českú republiku?

Za bezpečnostné riziko považujem Martina Nejedlého, pretože je to človek s nie úplne transparentnou históriou, s veľkým vplyvom na prezidenta a úplne netransparentným prístupom k utajovaným dokumentom. S väzbami, ktoré jednoznačne vedú k Rusku. A z tohto pohľadu je naozaj úplne reálnym bezpečnostným rizikom, ktoré si prezident roky udržiaval vo svojej blízkosti.

Nejedlý aj Mynář chcú na Hrade Babiša. Prečo potrebujú, aby sa stal prezidentom práve on? A Vratislav Mynář?

Vratislav Mynář je z môjho pohľadu na o niečo nižšom stupni bezpečnostného rizika. Má leví podiel na diskreditácii kancelárie prezidenta ako dôveryhodného úradu. Jeho aktivity, lobistické tlaky a excesy skutočne veľmi prispeli k tomu, že bol úrad prezidenta v očiach verejnosti veľmi zdiskreditovaný.

Spomínali ste nadštandardné kontakty prezidentovho poradcu Martina Nejedlého v Rusku. Tu môžem pripomenúť, že BIS (Bezpečnostná informačná služba Českej republiky – pozn. red.) upozornila expremiéra Babiša, že jeden z jeho kľúčových poradcov sa bez jeho vedomia stretáva s Nejedlým a vynáša mu citlivé informácie, ktoré podľa tajnej služby mohol prezidentov poradca odovzdávať do Ruska. U Vratislava Mynářa môžeme spomenúť kauzu výhražného listu bývalému šéfovi Senátu Jaroslavovi Kuberovi, ktorý si Mynář objednal na čínskej ambasáde. Ďalej vzťahy s Katarom, ktoré sa Mynář snažil naštartovať vďaka svojmu známemu z vymáhačského biznisu. Deník N taktiež detailne opisoval Mynářovo ovplyvňovanie justície. To je pre vás naozaj nižšia forma bezpečnostného rizika, ak je taký človek na Hrade?

Nie. Práve preto som povedal o niečo nižšie.

Nižšie než Nejedlý. 

Nižšie než Nejedlý, ale stále extrémne vysoké. V každej normálne fungujúcej demokracii by úradníci, ktorí sú takto blízko prezidenta, už neboli v štátnej službe, pokiaľ by sa dopustili len jedného z tých menovaných činov.

Jednoducho by museli odísť, pretože by bolo úplne neprípustné, aby mohli pokračovať v úrade. To, že nad nimi Miloš Zeman po celý čas držal ochrannú ruku, rovnako ako napríklad nad Milošom Balákom (bývalým šéfom Lesnej správy – pozn. red.), aj napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený za preukázané trestné činy, svedčí len o tom, aké vzťahy na Hrade po celý čas fungovali.

Kto v prípade vášho zvolenia na Hrade nezostane?

Celkom rozhodne nikto z tých, ktorých sme spomenuli. Pridal by som k nim ešte Jiřího Ovčáčka. Na druhej strane má kancelária prezidenta v súčasnosti, ak sa nemýlim, asi 92 zamestnancov, z ktorých niektorých priamo menuje prezident, niektorí pracujú na základe iných zmlúv.

Niektoré z nich v poslednom čase Vratislav Mynář obnovoval a upravoval tak, aby boli v podstate takmer nevypovedateľné.

Určite by nebolo fér povedať, že všetci zamestnanci kancelárie prezidenta by si teraz mali zbaliť kufre a odísť, to je nezmysel. Mnoho z nich vykonáva svoju prácu dlhodobo a zaisťujú kontinuitu fungovania tej kancelárie. Ale bude iste potrebné nanovo nastaviť pravidlá. Pretože tak, ako to fungovalo doteraz, to pokračovať nemôže.

Ak má ten úrad naozaj znovu fungovať ako transparentný, vľúdny a profesionálny, bude určite potrebné prijať nejaké zmeny. So všetkými, ktorí budú schopní a ochotní sa tým zmenám prispôsobiť, by som v prípade víťazstva pracoval rád aj ďalej. A s tými, ktorí nie, budeme hľadať cestu, aby našli iné zamestnanie, aby ich nahradili iní ľudia.

V auguste ste v programe 7 pádov Jana Dedka rozprávali, ako vás váš otec bil špeciálnou palicou, ako zastával zásadu „škoda rany, ktorá dopadne vedľa“. A že vás k odolnosti vychovával tým, že ste museli celej rodine čistiť topánky. A hovorili ste, že ste boli za svoje hriechy zaslúžene potrestaný, že to bolo potrebné. Výchovné metódy vášho otca rozhodne nechcem žiadnym spôsobom komentovať, ale napadlo mi pri tom, či je toto cesta, ktorou chcete Českej republike vrátiť pokoj a poriadok. Pomocou trestov? Možno nejakou pomyselnou palicou?

Nie, ja som to nikdy nepraktizoval ani na svojich synov. Ale na druhej strane som to svojmu otcovi naozaj nikdy nevyčítal, pretože som bol naozaj nezbedník. Takže som si to v mnohých prípadoch zaslúžil. A môj otec by ma nikdy netrestal za niečo, čo som neurobil.

Keď hovorím o poriadku, mám na mysli skôr rešpekt k pravidlám. Myslím si, že to je vec, ktorá by mala byť úplne prirodzená. Ani by nemalo zmysel o nej hovoriť, ak by to tak bolo v praxi.

Ale veľa ľudí v našej republike – a mal som to práve od nich, pretože som štyri roky chodil po prednáškach a besedách – vnímalo, že tu pravidlá pre niekoho platia viac a pre niekoho menej. Niekto si ich môže ohnúť podľa seba, niekto si ich dokonca môže napísať tak, aby vyhovovali jemu.

To ľuďom prekáža, pretože cítia, že to nie je úplne férové. Preto si myslím, že je dobré vrátiť sa k rešpektu k pravidlám, znovu rešpekt k pravidlám nastoliť. Tak, aby sa ľudia mohli spoľahnúť na to, že pre toho, kto má základný plat a pracuje niekde na vidieku, aj pre toho, kto je na prvom mieste v štáte, budú pravidlá platiť úplne rovnako.

A tým, že budú platiť pravidlá, že budú opäť môcť veriť politikom, že to, čo hovoria, si aj myslia, prípadne robia, sa môže zase postupne vracať pokoj do našich životov.

Akými konkrétnymi krokmi, ktoré má prezident v právomociach, to chcete urobiť? Povedzte mi, prosím, tri konkrétne kroky, ktorými vrátite pokoj a poriadok do českej spoločnosti a politiky. 

Prvým je asi osobný príklad. To znamená, že prestane sám rozdeľovať spoločnosť, či už vyhláseniami, alebo činmi. Tým ďalším je zrozumiteľná komunikácia, ktorá bude zároveň aj odrážať to, čo robím. Teda keď budem o niečom hovoriť, o niečom informovať, ľudia uvidia, že to aj robím. A rovnaký druh komunikácie ako s odborníkmi a politikmi budem viesť aj s bežnými ľuďmi.

Budem presadzovať to, čo budem považovať za optimálne riešenie jednotlivých problémov. S tým potom budem konfrontovať vládu a tlačiť na ňu, aby sa k optimálnemu riešeniu čo najviac priblížila.

Takže komunikácia a politický vplyv. Ale čo z právomocí prezidenta?

Toto všetko je v právomociach prezidenta.

Komunikáciu má v právomociach každý z nás. 

To je pravda, ale prezident to nevyužíva. Zoberte si, ako často sme počuli hovoriť Miloša Zemana v posledných rokoch. Keď niekedy prehovoril, niektorí sme si možno hovorili, že je škoda, že radšej nemlčal. Pravidelná komunikácia prezidenta smerom k občanom, vysvetľovanie toho, čo sa deje, prípadne určitý návod, ako sa na to pozerať, ako sa k tomu postaviť, to do značnej miery formuje verejnú mienku.

To, ako prezident zaujíma stanoviská trebárs k vnútropolitickým sporom na pozadí prebiehajúcej krízy, to tiež formuje verejnú mienku. Že tlmí vášne namiesto toho, aby, naopak, prilieval olej do ohňa. To všetko sú veci, ktoré nemajú súvislosť ani tak s právomocami, ako skôr s rozumným uplatňovaním pozície a vplyvu prezidenta.

Hovoríte o prilievaní oleja do ohňa. Pre mňa sú dôležité napríklad rovné práva, sociálne cítenie vrátane oblasti menšín. V programe Všechnopárty ste v novembri 2021 hovorili o tom, že ste sa v mladosti bili s „neprispôsobivými“. Keď sa vás moderátor Karel Šíp pýtal, či ste si napísali do životopisu, že ste „mlátili Cigánov“, zasmiali ste sa. Má sa možný budúci prezident smiať z násilia na menšinách?

Nie, to určite nie, ja som sa zasmial, pretože som to nechcel nejako komentovať, ale hlavne preto, že sa smialo celé divadlo.

Sú kvázi vtipné historky o bití príslušníkov menšín v poriadku? Že sa smialo celé divadlo predsa neznamená, že sa musíte smiať aj vy. 

To určite nie. Ja som sa skôr zasmial z toho, do akej absurdnej polohy to dal. Keď som mnohokrát hovoril o neprispôsobivých, nikdy som to nevnímal ako konkrétnu etnickú skupinu. Ako neprispôsobivých som vnímal tých, ktorí sa nedokážu vyrovnať s pravidlami bez ohľadu na to, do akej etnickej skupiny patria.

Tak prečo ste sa v tej chvíli voči tomu nevymedzili?

Pretože som nechcel… Mám rešpekt ku Karlovi Šípovi nielen vo vzťahu k tomu, čo robí, ale aj k veku. A nechcel som ho tam uviesť do trápnej situácie, preto som sa prosto len usmial a nechal som to tak. Myslel som si, že lepšie než to pitvať bude jednoducho to nechať prejsť.

Aj ja mám rešpekt k tomu, že ste starší než ja. A že keď budete prezidentom, budete na omnoho vyššom poste než ja. Ale pýtam sa vás na to, pretože je predsa dôležité o tom hovoriť. Pretože medzi nami žijú Rómovia. Medzi nami žijú rôzne etnické skupiny, ľudia rôznych sexuálnych orientácií, rôznej náboženskej viery. Chcem vedieť, či od prezidenta môžem čakať spájanie. A či môžem čakať to, že nebude kopať do menšín. 

V tom prípade bude určite dobré pozrieť sa na názory k tejto téme, ktoré som vyjadroval na iných platformách, ktoré sú považované za povedzme spravodajsky seriózne. Pretože program Karla Šípa je predovšetkým zábavný. A nie vždy sa každý vtip podarí, niektoré idú na hranu, niektoré až za ňu. Necítil som potrebu to práve v tomto programe rozpitvávať alebo sa tam snažiť navodzovať nejakú vážnu tému.

K tejto téme som sa vyjadroval mnohokrát, bol som okrem iného aj v mnohých lokalitách, ktoré sa považujú za vylúčené. A myslím si, že som si na túto problematiku urobil celkom slušný názor.

Rozhodne by som bol ten posledný, kto by akokoľvek chcel nejakú skupinu, či už náboženskú, sexuálnu, etnickú, alebo inú, nejako utláčať, odstrkávať do pozadia. To si myslím, že by mi asi ťažko mohol niekto vyčítať, pretože som sa takto nikdy nesprával.

A čo urobíte pre to, aby sa menšiny v Česku cítili lepšie?

Myslím si, že predovšetkým ide o základný princíp uplatňovania rovnakého práva a možností. Nie vždy to tak je. A na to, aby si človek mohol urobiť obraz, musí so zástupcami týchto menšín hovoriť.

Ako taký príklad by som možno uviedol svoju opakovanú cestu do Chanova. Pretože Chanov bol v priebehu rokov takým symbolom a hlavne odstrašujúcim príkladom. A ja som chcel na vlastné oči vidieť, či platí ten predsudok alebo to klišé, ktoré sme si o Chanove vytvorili.

Musím povedať, že mi to otvorilo oči, pretože tá realita vôbec nezodpovedala tomu klišé, ktoré tu vzniklo, a to v pozitívnom zmysle slova. To vo mne vyvolalo jasné presvedčenie o tom, že človek musí ísť na miesto, zoznámiť sa s konkrétnymi podmienkami, hovoriť s tými ľuďmi, aby si mohol urobiť obraz. A potom k tomu pristupovať.

Napríklad aj to, že nie vždy platí, že zástupcovia rómskych iniciatív sú zástupcami celej komunity. Pretože ani oni nemajú dôveru všetkých Rómov. Takže niekedy je dobré doplniť si ten obraz tak, že hovorím s tými iniciatívami, so znalcami problematiky menšín z väčšinovej spoločnosti, ale aj s ďalšími ľuďmi, ktorí nie sú reprezentantmi tej komunity, ale sú ich zástupcami. Aby si človek ten obraz mohol v rámci možností dokresliť čo najlepšie.

Nikto nikdy nezastupuje všetkých, to sa asi ani nedá. Rovnako ako ani vy, pokiaľ sa stanete prezidentom, nebudete schopný zastupovať úplne všetkých. 

To je pravda.

Na záver by som sa ešte pozrel do budúcnosti. Zaznamenal som výčitky, že ste boli v doterajšej kampani málo výrazný. V čom pritvrdíte?

Zrejme je to vždy dané tým, koho máte proti sebe. V prvom kole som nemal dôvod byť výrazne dôrazný, pretože som bol konfrontovaný s kandidátmi, ktorí sa v úplnej väčšine prípadov správali kultivovane. Nebol dôvod výrazne sa vymedzovať alebo byť príliš tvrdý.

Druhé kolo bude odlišné, pretože protivník je tvrdý a často aj neférový. Takže bude určite potrebné byť omnoho tvrdší.