V Paríži sa napokon dohodli, všetky krajiny budú musieť obmedziť skleníkové plyny
Zmluvu podpísalo všetkých 196 krajín, čiastočne je záväzná. Pozitívne sa k dohode vyjadrovali aj ekologické organizácie, hoci zazneli aj výhrady.
Symbolicky zeleným kladivkom odklepol francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius klimatický dohovor, ktorý prvýkrát zaväzuje všetky krajiny sveta k tomu, aby obmedzili emisie skleníkových plynov. Tie sa považujú za hlavný dôvod nebezpečného globálneho otepľovania. Podľa analýzy BBC je časť dohody právne záväzná, časť dobrovoľná.
Účinnosť dohody je podmienená ratifikáciou aspoň v 55 štátoch produkujúcich najmenej 55 percent skleníkových plynov. Ratifikačný proces by sa mal začať v apríli na budúci rok.
Zmluva
Dlhodobé ciele – stupne
Udržať zvyšovanie teploty „výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť k hodnote 1,5 stupňa“, čo by výrazne znížilo riziko a dôsledky klimatických zmien.
Dlhodobé ciele – emisie
Podľa dohody musia sa štáty „usilovať o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo najskôr, s ohľadom na skutočnosť, že znižovanie bude trvať dlhšie v rozvojových štátoch“.
(Rokujúci sa pokúšali sformulovať dlhodobé ciele na zastavenie emisií a transformáciu svetovej energetiky. Zástupcovia ohrozených štátov a nevládnych organizácií požadovali jasne formulovaný plán na elimináciu či zníženie používania pevných palív. Čína a India, ktoré sú od používania pevných palív závislé, sa bránili stanoveniu presných termínov, v ktorých by sa mali tieto palivá prestať používať. Aj Saudská Arábia, závislá od ropy, bola proti. V rámci Únie je zasa od uhlia závislá poľská ekonomika.)
Financie
Nezáväzná príloha dohody uvádza, že vlády rozvinutých krajín sa majú do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej podpory určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne.
(Na tejto sume sa rozvinuté štáty dohodli už v roku 2009, keď sľúbili, že po roku 2020 ju každoročne z verejných aj zo súkromých peňazí poskytnú rozvojovým krajinám na zníženie ich emisií skleníkových plynov a na zvládanie povodní, vĺn horúčav a zvyšujúcej sa hladiny svetových morí.)
Straty a škody
V dohode sú zakotvené už existujúce medzinárodné mechanizmy na zvládanie nevyhnuteľných strát a škôd spôsobených klimatickými zmenami, pretože sa nedosiahla zhoda na iných formuláciách.
(Rozvojové štáty požadujú dlhodobé mechanizmy, ktoré by im pomohli zvládať straty a škody spôsobené prírodnými pohromami, napríklad tajfúny, alebo dôsledky zvyšovania hladiny morí. Všetky vlády sa tejto téme venujú od roku 2013, ale doteraz s malými výsledkami.)
Trhy s emisiami oxidu uhličitého
Právne záväzný text dohody neobsahuje žiadne konkrétne zmienky o trhoch s emisiami oxidu uhličitého ani o možnosti postihov za emisie oxidu uhličitého v letectve či lodnej doprave. Obsahuje však zmienku o „využití medzinárodne prenosných zmierňujúcich opatrení“, ktoré by umožnili štátom na báze dobrovoľnosti kompenzovať ich vlastné emisie nákupom emisných kreditov iných štátov.
Diferenciácia
V dohode sa píše, že rozvinuté štáty by mali poskytovať finančné zdroje na pomoc rozvojovým štátom. Finančne by mali pomáhať tí, ktorí „sú v pozícii tak urobiť“.
(Rozvojové krajiny tvrdia, že bohaté štáty, tak ako boli stanovené v konvencii z roku 1992, by mohli robiť viac pre znižovanie emisií a poskytovanie finančnej pomoci slabším. Rozvinuté štáty zasa tvrdia, že niektoré krajiny, ako Singapur či Južná Kórea, sa od tej doby stali rozvinutejšími, a mohli by tiež robiť viac.)
Menej emisií, spomalenie otepľovania
O dohodu, ktorá nie je ani ideálna a je výsledkom mnohých kompromisov, sa svet pokúšal takmer dvadsať rokov. Aj preto jej niekoľkokrát odložené prijatie sprevádzala eufória a slová ocenenia na adresu rokujúcich. Dohoda z Paríža doteraz najjasnejšie priznáva súvislosť medzi emisiou skleníkových plynov a globálnym otepľovaním a podľa niektorých komentátorov znamená začiatok konca éry fosílnych palív. Tá by sa mohla skončiť v druhej polovici tohto storočia.
Obmedzenie používania fosílnych palív zaťaží hlavne rozvojové krajiny, ktoré však tiež oveľa výraznejšie pociťujú zmeny klímy aj prírodné katastrofy. Na to, aby lepšie zvládli premenu svojich ekonomík a zbavili sa ich závislosti od fosílnych palív, im vyspelé krajiny sľúbili minimálne do roku 2020 každoročný príspevok 100 miliárd dolárov.
Účastníci konferencie sa tiež dohodli na ambicióznom, ale veľmi potrebnom pláne nedopustiť, aby sa otepľovanie dostalo nad hranicu 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére. V súčasnosti je globálna teplota už o jeden stupeň vyššia a tento rok bude pre mnohé krajiny najteplejší v histórii zaznamenávania teplôt.
Tiež sa jasnejšie dohodol mechanizmus, ako kontrolovať, ako krajiny dodržujú svoje vlastné plány na znižovanie emisií. Ich výsledky sa budú hodnotiť každých 5 rokov. Za problematické sa považuje, že národné plány na znižovanie emisií nie sú právne záväzné. Mnohé doterajšie dohody zlyhali práve na neochote národných štátov zaviazať sa k obmedzeniu emisií.
Nespokojní
Dohoda samozrejme nerieši všetky problémy. Ostrovné krajiny, ktoré ohrozuje stúpajúca hladina svetových oceánov, napríklad tvrdia, že veľké krajiny dostatočne nezohľadnili ich požiadavky. Sťažovali sa aj niektoré rozvojové krajiny, ale celkom spokojní nemohli byť ani tradične silní lobisti, ropné štáty či Čína, ktorá patrí k najväčším producentom skleníkových plynov.
Denník Guardian však napísal, že na rozdiel od predchádzajúcich nepodarených dohôd, ktoré sa skončili spormi medzi bohatými a rozvojovými krajinami, je dohoda z Paríža univerzálna.
Relatívne pozitívne sa k dohode vyjadrovali aj ekologické organizácie, hoci zazneli aj výhrady. Nick Dearden z hnutia Global Justice Now si myslí, že „podkopáva práva najzraniteľnejších komunít a takmer nič, čo by zabezpečovalo bezpečnú klímu pre budúce generácie, nie je záväzné“.
Na druhej strane ide o prvý dokument svojho druhu, a preto mu podľa niektorých pozorovateľov patrí prívlastok historický. Je aj úspechom šéfa francúzskej diplomacie Laurenta Fabiusa.
Úspech každej dohody však závisí od poctivosti jej účastníkov, aj od toho, či sú v nej ešte teraz neviditeľné právne kľučky. Už pár chvíľ po euforických objatiach sa objavili otázky, či sa podarí splniť všetky finančné a iné záväzky.
Komentátor BBC David Shukman dal svojej prvej rýchlej analýze výsledkov konferencie v Paríži titulok Veľká dohoda, ktorú čakajú veľké testy. Prvé nastanú už o pár dní, keď sa ministri po návrate z Paríža stretnú s realitou v domácich krajinách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
