Denník N

Každý druhý tínedžer spí málo, ale na vine nie je mobil. Zahlcuje ich škola, premýšľajú nad povinnosťami a nevedia zaspať

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Podľa výskumu viac ako polovica tínedžerov si popoludní zdriemne, 11 percent detí dokonca zaspí aj v škole.

Každý druhý dospievajúci človek spí menej ako osem hodín, ukazuje medzinárodný prieskum. Lekárka Michaela Kostičová vysvetľuje, že to tak bolo vždy a aj v minulosti tínedžeri málo spali. Deti častejšie tvrdia, že nevedia zaspať preto, lebo sa pre niečo trápia. Najčastejšie sú zavalené školskými povinnosťami, na ktorých pracujú až do večera. V posteli nevedia vypnúť mozog a premýšľajú nad tým, čo ešte zabudli.

Vyplýva to z medzinárodnej štúdie o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní (Health Behaviour in School Aged Children), ktorá každé štyri roky zisťuje v 50 krajinách zdravotný stav detí. Na Slovensku sa dáta zbierali vlani, výsledky celého výskumu budú prezentované v septembri.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako sa zdvojnásobil počet dievčat, ktoré pociťujú nervozitu,
  • prečo 11 percent detí berie lieky na ukľudnenie či na spanie,
  • ako sa tínedžerom mení spánok a necítia sa unavení,
  • ako nedostatok spánku súvisí s obezitou.

Ako slovenské deti spia?

Nespia toľko, koľko by mali. Tento výsledok nám vyšiel už pred piatimi rokmi a v terajšej štúdii ešte stúpol. V rámci výskumu sledujeme deti v konkrétnom veku, a to sú 11-, 13- a 15-roční školáci. So stúpajúcim vekom sa ukazuje, že deti spia menej – teda pätnásťroční spia asi najmenej z toho, čo by mali. Odporúčaná dĺžka je minimálne 8 hodín, no jedenásťročným deťom sa odporúča spať 9 hodín.

Hovoríte, že sa počet detí, ktoré spia menej, ešte zvýšil? 

Áno, dá sa povedať, že každé štyri roky pribudne asi o 10 percent viac detí, ktoré spia menej, ako je odporúčané. V roku 2010 to bolo približne 50 percent detí. Podľa najnovších dát máme asi do 60 percent detí, ktoré majú kratší spánok cez školské dni.

Prečo iba cez školské dni? 

Práve vtedy sledujeme nedostatok spánku. Dáta ukazujú, že deti to dospávajú cez víkendy a dochádza v ich spánkových zvykoch k posunu. To je takisto jeden z výskumných problémov, ktorý sa volá „sociálny jetlag“. Štruktúra spánku sa mení a výskumy hovoria, že aj toto škodí zdraviu.

Je nedostatok spánku u tínedžerov podobne vysoký aj v iných krajinách?  

Áno. Existujú dokonca rôzne štúdie, ktoré skúmajú dĺžku spánku ďaleko do minulosti, a ukazuje sa, že to tak bolo vždy. Dospievajúce deti teda spali vždy menej, ako by mali. Akurát, že sa počas desaťročí menili odporúčania. Ale vždy vychádzalo, že deti v porovnaní s odporúčaniami spali približne o hodinu menej.

Výskum, o ktorom hovoríme, je veľká medzinárodná štúdia, v ktorej sa zbierajú odpovede viac ako 10-tisíc dospievajúcich. Ako prebieha zber dát na Slovensku? 

Ide o 11- až 15-ročné deti, teda oslovujeme druhý stupeň základných škôl a aj osemročné gymnáziá. Ide o reprezentatívny prieskum, školy sa vyberajú náhodne z databázy škôl a koordinátori projektu potom oslovujú riaditeľov, či s tým súhlasia. Rodičia sú vopred informovaní a môžu vyjadriť nesúhlas s účasťou dieťaťa na prieskume. Zber prebieha zvyčajne v apríli až júni každé štyri roky.

Ideme priamo do škôl za deťmi, ktoré pod dohľadom školených administrátorov vypĺňajú dotazník počas školskej hodiny. Robia to elektronicky, takže zber prebieha v počítačovej učebni. Dôležité je, aby tam nebol prítomný učiteľ, aby nemali pocit, že je tam niekto, kto by ich kontroloval.

Keď chodíte každé štyri roky do škôl, odpozorovali ste, či sa žiaci nejako v čase menia? 

Na výskum reagujú celkom dobre, hlavne preto, lebo to robia počas vyučovania. Nespozorovala som žiadne rozdiely, možno iba to, že tento rok sme mali viacero odmietnutí od rodičov. To je potom trochu ako davová psychóza – keď niekto v triede odmietne, strhne viacerých rodičov.

Aké otázky kladiete? 

Otázky nie sú vymyslené nami, ale sú dané medzinárodným dotazníkom. V ňom existuje súprava povinných otázok, ktoré musí mať každá krajina. Sú tam zaradené témy o zdraví, životnom štýle, škole, rodine. Na začiatku bola jedna otázka o spánku, ktorá sa týka iba dĺžky spánku. Detí sme sa pýtali, koľko a kedy zvyknú spávať – kedy chodia spať a kedy vstávajú, keď chodia do školy. Každá krajina si môže doplniť voliteľné otázky a my sme ich teraz pridali aj k spánku.

Aké ďalšie aspekty spánku a zdravia ste skúmali? 

Otázky vytvárali skupiny odborníkov, napríklad v mojej časti o zdraví boli prítomní pediatri, ale aj farmaceuti, keďže sa pýtame aj na lieky. Ale napríklad aj zubári, keďže sme súpravu asi desiatich otázok zamerali na ústne zdravie. Pri spánku sa nepýtame len na dĺžku spánku, ale aj na problémy so spánkom, čiže na jeho kvalitu. A takisto na to, čo si myslia, že spôsobuje problémy so spánkom.

Berú deti lieky?

Áno, ukazuje sa,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Mladí

Rodičovstvo

Školstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie