Ľudia sa zbierajú na obnovu mokrade pri Veľkom Mederi, vysušili ju socialistickí poľnohospodári

So zhoršujúcimi sa prejavmi klimatickej zmeny sa aj na Slovensku čoraz viac hovorí o tom, ako v krajine zadržať vodu. Bratislavské regionálne ochranárske združenie na to ide zbierkou na kúpu poľa na južnom Slovensku, z ktorého chcú urobiť mokraď.

Priemerné pole na Slovensku má rozlohu 12 hektárov. Bežne však môžeme vidieť aj stohektárové pole, navyše osiate len jednou plodinou. Monokultúrne polia na Slovensku sú podľa Inštitútu environmentálnej politiky najväčšie zo všetkých krajín Európskej únie.

Tieto obrovské plochy repky či kukurice sú podľa odborníkov ekologickou púšťou, neposkytujú životný priestor takmer žiadnym živočíchom a rastlinám. Okrem nízkej biodiverzity je pre ne charakteristická aj vyprahnutá pôda, ktorá má veľmi nízku schopnosť zadržiavať vodu v krajine.

Podunajská nížina pritom ešte nie tak dávno vyzerala inak. Bolo v nej oveľa viac vody, no tú postupne poľnohospodári odviedli melioračnými kanálmi. Mokrade vysušili a rozorali.

Prírode stačí upchatie kanála

Plocha, o ktorej je reč, sa nachádza pri obci Čiližská Radvaň neďaleko Veľkého Medera. Len dve obce ju delia od Dunaja a maďarskej hranice. Ešte do 60. rokov minulého storočia tam boli veľké močiare.

„Mala sa tam vyhlásiť Prírodná rezervácia Čiližské močiare, no v roku 1965 bola na Žitnom ostrove veľká povodeň na Dunaji, takže pohľad na mokrade a vodu v krajine sa zmenil,“ hovorí predseda BROZ-u Tomáš Kušík. Vykopali tam odvodňovacie kanály, odolné vodomilné rastliny ostrice odtiaľ vyhŕňali buldozérom, plochu rozorali. „Lokalita sa v podstate zničila.“

Močiar aj so všetkým živým, čo naň bolo naviazané, zmizol. Nahradila ho kukurica, v minulosti tam pestovali aj ryžu. No aj s odvodňovacími kanálmi sa tam vo vlhších rokoch hospodárilo ťažko. Nižšia poloha územia v porovnaní s okolím robí svoje, pravidelne tam stojí voda – nielen pre terénnu depresiu, ale aj pre vysokú hladinu podzemnej vody.

Podľa ochranárov to je na Podunajskej nížine pomerne bežná situácia najmä na jar. Plytké mokrade lákajú vtáctvo. „No hneď ako voda opadne, nastúpia ťažké stroje, pluhy a sejačky a rozorané plochy sa rýchlo strácajú aj s hniezdami cíbikov a so životom, ktorý voda pritiahla.“

Pozemok, kde bude mokraď, má rozlohu 42 hektárov. Leží v tesnej blízkosti Územia európskeho významu Čiližské močiare, ktoré patrí do siete Natura 2000. Oddeľuje ich len úzky Hanský kanál. Okolité polia, ktoré sú intenzívne obhospodarované, majú rozlohu približne 50 až 100 hektárov. Na území, kde bola kedysi sústava močiarov, je teraz najbližšia mokraď s názvom Bahno až 4 kilometre vzdušnou čiarou. Jej rozloha je necelých 15 hektárov.

Bratislavské regionálne ochranárske združenie si prenajalo pozemok od súkromnej majiteľky pred dvoma rokmi, teraz sa dohodli na jeho kúpe. Z potrebných 100-tisíc eur zatiaľ vyzbierali 13-tisíc. Zbierka stále pokračuje. Zaplatiť pozemok teda musia predovšetkým z vlastných peňazí, ktoré však podľa environmentalistky Andrey Froncovej budú združeniu chýbať inde.

Tomáš Kušík hovorí, že v prvom rade umožnia zaplavovanie územia pôvodne odvodňovacím kanálom. „Robíme z neho zavodňovací. Nemusíme draho bagrovať, robiť rúry a kanály. Umožníme prírode návrat.“ Dodáva, že príroda s tým už začala sama, pretože kanál sa v priebehu desaťročí začal zanášať a už neboli k dispozícii neobmedzené socialistické prostriedky na jeho údržbu.

Kriticky ohrozený hraboš

Na území žije kriticky ohrozený hraboš severský panónsky, ktorý u nás prežil od doby ľadovej. Má špecifické nároky na biotop, potrebuje kombináciu vodnej hladiny a vyvýšených suchých miest, takzvaných bultov, porastených trstinou a ostricou. Konkurencii, teda bežným hlodavcom, takéto prostredie nevyhovuje. Ostricou – močiarnou trávou – sa hraboš aj živí.

Okrem hraboša je mokraď porastená trstinou či pálkou aj domovom ďalších druhov, ktorých možnosti na život sú v poľnohospodárskej krajine obmedzené.

Mokrade sú útočiskom pre množstvo obojživelníkov a aj pre vtáky, ktoré v nich lovia – volavky, bociany biele, vzácne bociany čierne. Keď narastie vyššia vegetácia, môže tam hniezdiť kaňa močiarna.

Nezaplavené plochy sú zároveň dôležité aj pre samotársky hmyz, ktorý je významným opeľovačom a v monokultúrnej krajine nemá dostatok životného priestoru. Na mokrade je viazaných aj množstvo vážok a vodných bezstavovcov. Biomasa a jej koreňový systém v neobhospodarovanej pôde sú zasa potrebné pre pôdne baktérie. Tie majú možnosť rozšíriť sa z takýchto miest do okolitej krajiny a zlepšiť jej pôdnu štruktúru, ktorá trpí chemickými zásahmi.

Mokrade sú podľa viacerých odborníkov jedným z najefektívnejších spôsobov zmierňovania negatívnych dosahov zmeny klímy. Zadržiavajú veľké množstvo skleníkových plynov, no najmä veľké množstvo vody. Predstavujú zdroj pitnej a úžitkovej vody, fungujú ako prirodzené čistiarne vôd a prispievajú k zníženiu rizika povodní. Mokraď je výhodná aj pre ornú pôdu v okolí, má viac vlahy a lepšie podmienky na poľnohospodársku produkciu.

Na Slovensku sa už robilo viacero projektov zameraných na zadržanie vody v krajine. Minulý rok na západnom Slovensku obnovili štátni aj neštátni ochranári časť prirodzeného toku rieky Rudava, aby mohla voľne tiecť územím a zaplavovať ho na miestach, kde to robila pred umelým napriamením toku.

Bratislavské regionálne ochranárske združenie a Slovenský vodohospodársky podnik každoročne simulujú umelé záplavy na Dunaji v oblasti Dunajských luhov. Snažia sa tak aspoň čiastočne nahradiť procesy, ktoré pred postavením vodnej nádrže Gabčíkovo zabezpečovala rieka sama.

Ochranári zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife vrátili vodu do poľnohospodárskej krajiny pri východoslovenskej obci Senné. Dnes je najvýznamnejšou ornitologickou lokalitou na Slovensku.