Denník N

Beata Balogová: Mamina diagnóza bola urgenciou dopísať knihu, aby ju stihla čítať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

U starej mamy na dedine trávila každé prázdniny. Sedávali spolu v záhrade a veľa sa rozprávali, chodili spolu často na cintorín, nosili čerstvé kvety na hroby, a keď sa pri nich cestou niekto známy pristavil, rozprávali sa o starostiach, radostiach, chorobách či spletitých vzťahoch.

Zvedavé dievča potom kládlo starej mame veľa otázok. Zakaždým dostávalo trpezlivé, podrobné a rozvážne odpovede skúsenej, silnej ženy, jednej z dôležitých rodinných vzorov po praslici.

Volala sa Kornélia, podobne ako niekoľko ďalších žien, ktoré toto zvláštne, dodnes málo objavené krstné meno v rodine dedili.

Knižnú podobu im dala novinárka a šéfredaktorka denníka SME BEATA BALOGOVÁ.

Jej literárny debut Kornélie je zaľudnený vrstevnatými obrazmi tých, ktorí pre ňu v detstve veľa znamenali a formovali ju. Necháva svoju rozprávačku Almu zdieľať, čo všetko zažili, aby vzdala nespochybniteľnú poctu autentickým životným príbehom.

V rozhovore sa dočítate:

  • O momentoch, keď sa dieťa stretáva so smrťou.
  • Ako z každodenných situácií vznikajú magické zážitky.
  • Prečo je dôležité hovoriť o traumách tunajších Maďarov.
  • K čomu predurčuje človeka krstné meno.
  • Kde je hranica písania príbehov v žurnalistike a v literatúre.

Čo sa vám vynorí pri najsilnejšom zážitku z detstva?

Veľmi silným obrazom je záhrada, preto som si ju aj vybrala ako dejisko spomienok. Spája sa mi s obdobím, keď som už chodila do školy a keď ma čakali v lete dva mesiace prázdnin u starej mamy, Mamaky. V tom čase nefungovalo, že sme kedykoľvek v roku mohli zájsť do obchodu a kúpiť si plody zo záhrady, preto všetko, čo pre mňa malo výraznú chuť, vôňu a napĺňalo moje zmysly, pochádzalo práve z Mamakinej záhrady. Vedeli sme, kedy je čas jahôd a malín, kedy dozrievajú slivky, zelený hrášok, ríbezle aj ako sa z ríbezlí robí víno. Toto vo mne veľmi silno pretrvalo. A potom je tu druhý, veľmi silný moment: môj prvý kontakt so smrťou, keď som našla mŕtvu Mari mamu, moju prastarú mamu.

Ako ste vtedy celú situáciu chápali?

Veľmi som si ju neuvedomovala, veľmi ostro si však pamätám výjavy, ktoré sa mi neskôr stále vracali: prišli ženy v čiernom, stretli sa v Mamakinej kuchyni, oplakávali Mari mamu a ja som tam nesmela. Už sa zotmelo a stále som sedela v maličkej izbičke, cez okno som videla svetlá z kuchyne, čierne obrysy žien

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra, Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie