Denník NHeger uznal, že nová 76-ka nebude, začína rokovať o predčasných voľbách. Prezidentka je pripravená konať

Miro KernMiro Kern
Eduard Heger a Boris Kollár v decembri 2022 v Prezidentskom paláci. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger a Boris Kollár v decembri 2022 v Prezidentskom paláci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované o stanovisko prezidentky a predsedu parlamentu.

Možnosť, že by premiér Eduard Heger dovládol do riadnych volieb vo februári alebo marci 2024, je minulosťou. Poslanecký klub SaS sa v pondelok podvečer zhodol, že nepodporí jeho plán zozbierať aspoň 76 podpisov na podporu jeho novej vlády.

Výsledok je, že SaS podporuje predčasné voľby v septembri tohto roka, oznámila strana v utorok popoludní.

Predseda vlády o niekoľko hodín uznal, že už novú väčšinu v parlamente nezíska, a hneď v stredu rozbieha rokovania o predčasných voľbách, hnutie Sme rodina rozhodnutie SaS dokonca privítalo.

„Dnešným dňom považujem všetky snahy o vznik novej 76-tky za uzavreté,“ povedal Heger. „Na zajtra pozvem zástupcov OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS na rokovanie o termíne predčasných volieb. Aktuálne sa ako najreálnejší javí jesenný termín.“

Prezidentka: Som pripravená konať

Ak by sa aj strany dohodli na predčasných voľbách, nie je jasné, kto by do volieb vládol – či by prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vlastnú vládu, alebo by nechala dovládnuť súčasnú odvolanú vládu Eduarda Hegera, alebo by sa tieto strany dohodli na zmenenej zostave vládnucej do predčasných volieb. Akákoľvek nová vláda by do 30 dní musela predstúpiť pred parlament a podstúpiť hlasovanie o dôvere.

Prezidentka reagovala na Sulíka a Hegera pred piatou podvečer a zopakovala, že bude konať: „Po dnešku je zrejmé, že snaha Eduarda Hegera o novú väčšinu v parlamente definitívne nenašla podporu. Všetko úsilie by teda malo smerovať k jedinému rozumnému riešeniu v tejto situácii. Preto trvám na tom, aby parlament do konca januára prijal rozhodnutia smerujúce k predčasným parlamentným voľbám. Ak sa tak nestane, som pripravená postupovať podľa svojich ústavných kompetencií,“ znie stanovisko prezidentky.

Eduard Heger u prezidentky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Akú legitimitu má Heger ako premiér?

„Diskusiu o novej väčšine odmietame. Toto je jasný postoj poslaneckého klubu SaS,“ napísal Richard Sulík po pondelňajšom stretnutí poslaneckého klubu strany. „Boli sme pripravení rokovať, avšak doteraz nevieme, kto je skutočným lídrom OĽaNO.“

Navyše podľa Sulíka stále hrozí, že Eduard Heger odíde z OĽaNO a nebude mať nielen silu, ale s inou stranou ani legitimitu skladať novú vládu.

„Seriózna diskusia nemá zmysel ani preto, že jednotná nie je ani samotná koalícia. Je to práve Sme rodina s Borisom Kollárom, ktorí odmietajú podporiť novú sedemdesiatšestku,“ hovorí Sulík. V takejto absurdnej situácii sa preto podľa predsedu SaS Eduard Heger v prvom rade musí obrátiť na Igora Matoviča a vlastných partnerov, ktorí mu podkopávajú nohy.

Podľa SaS je taká sedemdesiatšestka, ktorú by akceptovala aj prezidentka, chimérou a jej hľadanie je strata času – preto je namieste začať sa vážne zaoberať predčasnými voľbami. „Diskusia o predčasných voľbách je v tejto situácii absolútne legitímna. Karty by mali byť rozdané nanovo a jednotlivé strany by mali dostať možnosť opätovne zabojovať o dôveru voličov,“ píše podpredseda strany Branislav Gröhling. Podpora sedemdesiatšestky s tými istými ľuďmi a Igorom Matovičom ako šéfom OĽaNO je podľa neho „len a len podceňovanie schopnosti občanov správne sa rozhodnúť“.

„Aj z toho dôvodu SaS podporuje ako kompromisné riešenie predčasné voľby v septembri,“ píše strana vo vyhlásení.

Premiér uznal, že prehral

Premiér reagoval pomerne rýchlo, uznal, že nová 76-ka nebude, a ohlásil začiatok rokovania o predčasných voľbách na stredu – na rokovania volá strany bývalej koalície OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS. „Aktuálne sa ako najreálnejší javí jesenný termín,“ napísal.

„Napriek tomu, že Richardovi Sulíkovi nápad s novou 76-kou po čase odpadol od chuti, kontaktovali ma niekoľkí poslanci z klubu SaS s tým, že by si vedeli predstaviť podporu novej 76-ky,“ poznamenal predseda vlády.

„Vzhľadom na to, že na vznik novej 76-ky chýbajú hlasy strany SaS, diskusia o predčasných voľbách je namieste,“ povedal ešte.

Sme rodina je za jún, ale zvládne aj september

Predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár hovorí, že oni sú za predčasné voľby v júni, ale pristúpili by aj na kompromis – na septembrový termín. „Veľmi oceňujem, že v SaS prevládlo racio a sú ochotní podporiť predčasné voľby,“ povedal.

Vraví, že už konzultuje predčasné voľby s opozíciou. „Musíme nájsť jedno riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým.“ Predpokladá, že zmenia ústavu tak, aby si mohol parlament skrátiť volebné obdobie už na schôdzi, ktorá sa začne 24. januára, a na schôdzi, ktorá sa začne v marci, by si mali aj skrátenie volebného obdobia odsúhlasiť.

Začne najprv s lídrami politických strán rokovať osobitne a potom by chcel zvolať okrúhly stôl.

Pokiaľ by sa nenašla dohoda na zmene ústavy a prezidentka Zuzana Čaputová by vymenovala úradnícku vládu, podľa Kollára by sa o ňom mohlo rokovať až o pol roka. Preto podobný návrh predložil aj podpredseda Sme rodina Peter Pčolinský. Návrh Sme rodina už v parlamente je, predložil ho poslanec Sme rodina Peter Svrček.

Video: Heger uznal, že nevie poskladať vládu

Hovorili aj o možnostiach, ako podporiť vládu

Poslanecký klub SaS v pondelok rokoval zhruba tri hodiny. Podľa informácií Denníka N bola veľká väčšina jeho 20 členov za predčasné voľby v septembri.

Okrem toho však hľadali aj možnosti, ako podporiť sedemdesiatšestku. Hovorilo sa napríklad o záruke od OĽaNO či Sme rodina, aby sa v parlamente novelou trestného poriadku generálnemu prokurátorovi odobrala právomoc zastavovať trestné stíhania cez paragraf 363, ale aj o tom, že by prípadnú podporu „vymenili“ za registrované partnerstvá. V klube sa však napokon zhodli, že by im takéto záruky OĽaNO a Sme rodina nedokázali dať.

Na diskrétnu návštevu pondelňajšieho klubu SaS sa prihlásil premiér Eduard Heger, ktorý mal poslancov presviedčať, aby sa pridali k novej parlamentnej väčšine. Keďže sa však jeho plán prísť na klub dostal ešte v pondelok do médií, z SaS mu naznačili, nech nechodí.

Heger sa potom prihovoril poslancom SaS v pondelok večer na Facebooku. „Predsedu SaS Richarda Sulíka som včera [v nedeľu] požiadal o možnosť vystúpiť na vašom klube a uchádzať sa o podporu novej sedemdesiatšestky. Súhlasil, no dnes ma požiadal, aby som nechodil,“ komentoval to Heger. „Keďže nemám možnosť prihovoriť sa vám osobne, urobím tak verejne. Otvorene však hovorím, že ma to mrzí. Niektorí z vás mi totiž avizovali, že sa podpore novej sedemdesiatšestky nebránia,“ písal.

Najprv navrhoval sám Sulík

S návrhom prísť s novou sedemdesiatšestkou prišiel najprv Richard Sulík. Bolo to ešte pred Vianocami po odvolaní vlády Eduarda Hegera. „Ja som tú tému otvoril a potom som ju aj uzavrel. Asi o dva dni neskôr som mu [Hegerovi] povedal, nech túto debatu považuje za bezpredmetnú. Tú tému som otvoril, aby som vedel, či má vôbec záujem,“ vysvetľoval to 22. decembra Sulík Denníku N.

Stiahnutie návrhu podpory vláde odôvodnil Sulík tým, že na klube SaS „nepanovalo veľké nadšenie, aby sme podporili takúto sedemdesiatšestku“. Hegerovi povedal, nech na to zabudne a nebudú sa o tom teraz ďalej rozprávať. Sulík vtedy ešte nevylúčil, že by sa k tejto téme mohli vrátiť.

„Chcem veriť, že tohto scenára si bol vedomý aj Richard Sulík, preto za mnou hneď deň po vyslovení nedôvery prišiel s ponukou novej sedemdesiatšestky. Nerozumiem tejto premenlivosti názorov Richarda Sulíka,“ píše teraz Heger.

Heger chcel vytiahnuť z SaS jednotlivcov

Ľudia okolo premiéra sa od začiatku roka pokúšali presvedčiť niektorých členov klubu SaS, aby podporili vznik novej koalície.

Na pondelkovom rokovaní klubu sa však SaS zhodla, že budú jednotní a jednotliví poslanci nebudú konať inak ako väčšina klubu.

Klub SaS už pred hlasovaním o nedôvere vláde opustil Martin Klus, ktorý teraz podporuje vládu.

Eduard Heger a poslanec Richard Sulík. Foto – TASR

 

Pokiaľ by „nová“ Hegerova vláda dostala podpisy, prezidentka Zuzana Čaputová by najskôr musela poveriť Hegera zostavením vlády a potom by do 30 dní musela predstúpiť pred parlament a požiadala by ho o vyslovenie dôvery.

Eduard Heger v takom prípade hovoril o pláne dovládnuť do riadneho termínu volieb vo februári 2024. To však už od decembra odmieta Boris Kollár a jeho Sme rodina, ktorá by podpisy pridala len v prípade predčasných volieb.

Popri Hegerových pokusoch prebieha jeho emancipácia voči Igorovi Matovičovi. Heger a jeho blízky spolupracovník minister obrany Jaroslav Naď zrejme z OĽaNO odídu. Poslancom OĽaNO Heger hovoril o možnosti založiť si vlastný politický projekt. Igor Matovič totiž v posledných týždňoch na Facebooku bojuje proti „LGBTI+ propagande“ a hlavne proti transrodovým ľuďom.

Pomery v parlamente po páde vlády

Poslanci, ktorí nehlasovali za pád vlády:
  • OĽaNO: 37 poslancov,
  • odídenci z klubu OĽaNO okolo Budaja + Ján Mičovský: 11 poslancov,
  • Sme rodina: 17 poslancov (už bez Krošláka, Borguľu a Linharta),
  • Za ľudí: 3 poslanci,
  • nezaradení: Katarína Hatráková, Martin Klus, Miroslav Kollár (Spolu): 3 poslanci,
  • bývalý poslanec OĽaNO Martin Čepček.
SPOLU: 72 poslancov
Poslanci, ktorí hlasovali za pád vlády:
Bývalí koaliční poslanci v opozícii:
  • SaS: 20 poslancov (po odchode Martina Klusa z klubu),
  • nezaradení: Tomáš Valášek (PS), Ján Krošlák, Martin Borguľa, Patrik Linhart (odídenci zo Sme rodina) – 4 poslanci.

Zvyšok opozície:

  • Smer: 27 poslancov,
  • Hlas: 11 poslancov,
  • ĽSNS: 7 poslancov,
  • Republika: 5 poslancov,
  • tarabovci: 3 poslanci,
  • nezaradená: Slavěna Vorobelová.
SPOLU: 78 poslancov

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].