Kondičný tréner Slovana Švantner: Kucka mal výsledky ako 21-ročný, pomohla mi aj rada Zdena Cháru

Kondičný tréner Roman Švantner pôsobí s Vladimírom Weissom st. 11 rokov. V minulosti pripravovali reprezentáciu Gruzínska, dnes sa o úspech snažia s futbalovým Slovanom Bratislava, ktorý si v marci zahrá osemfinále Európskej konferenčnej ligy.

„Netvrdím, že slovanisti nemali kultúru fitnesu, no bolo tam vždy zopár hráčov, ktorí si mysleli, že to nie je pre nich. Už tieto testy ukázali, že hráči prišli oveľa lepšie pripravení ako napríklad minulé roky,“ hovorí Švantner.

V rozhovore približuje zimnú prípravu, testovanie a diagnostiku tímu. Vysvetľuje tiež, ako sa podarilo pretaviť rady Zdena Cháru do praxe a ako klub ovplyvnili MS v Katare.

„Hráči musia pochopiť, že príprava pred tréningom, tréning a intenzita konkrétneho cvičenia, prípadne práca po tréningu je prirodzenou súčasťou charakteru mužstva,“ vysvetľuje a podáva mi výstup z diagnostiky, ktorý má 84 strán.

V rozhovore sa dočítate:

• čo mu poradil Zdeno Chára,
• čo ukázali výsledky Juraja Kucku v príprave,
• na čom musí zapracovať Giorgi Čakvetadze,
• aký má podmienky Slovan v porovnaní s Liverpoolom,
• čo ho prekvapilo na výsledkoch testovania a diagnostiky,
• ako zmenil tréningovú kultúru v Slovane.

Z pohľadu techniky, šírky tímu či rozpočtu – ako je na tom Slovan Bratislava v príprave, vo fyzioterapii, v trénerskej či lekárskej skladbe v porovnaní s európskym štandardom?

Aktuálne sme kdesi na úrovni Slavie Praha, s ktorou by sme sa mohli porovnávať. Máme dvoch doktorov, dvoch kondičných trénerov a štyroch fyzioterapeutov. V tomto ohľade má Slavia trošku inú skladbu, ktorú prezentoval jeden člen ich tímu na konferencii, ktorú som navštívil. Do budúcna je snom a cieľom dostať do nášho tímu ďalších dvoch ľudí, pretože síce máme aj dátového analytika, ale ten sa venuje najmä taktickým aspektom hry. Fitnesové dáta si preto musíme robiť my s kolegom.

Vy ste v minulosti boli aj v Liverpoole, keďže ste pracovali s Martinom Škrtelom. Ako je to tam?

V Liverpoole som bol už pred nejakým časom. Už vtedy však mali rozdelený klub na oddelenia. A jednému z nich šéfoval takzvaný Head of Science. To bol človek, ktorý mal na starosti všetko, čo sa týka vedy o športe. Mal pod sebou odborníka na výživu, štyroch až šiestich fyzioterapeutov, troch kondičných trénerov, dokonca aj odborníka na return to play – pod tým si predstavte experta na pomedzí kondičného trénera a fyzioterapeuta. Z pohľadu počtov je aktuálne Liverpool na úrovni 20 až 22 členov realizačného tímu, mojím segmentom sa zaoberá 14 či 15 z nich.

Keď sme sa bavili o futbale naposledy, hovorili ste mi, že kľúčovým prvkom prípravy je diagnostika. Robili ste kompletnú diagnostiku a testovanie aj pred zimnou prípravou?

Určite, aj som vám priniesol výstup z diagnostiky, ktorý má v tomto prípade 84 strán. Celé mužstvo sme pretestovali niekoľkými typmi testov, a to napríklad silovými, explozívnymi, sledovali sme maximálnu silu, aj tú explozívnu, či intermitentnú vytrvalosť (prerušovaná, striedavá, pozn. red.). Nerobili sme ešte rýchlostné testy, pri nich totiž dochádza k zraneniam.

Kedy ich teda urobíte?

Urobíme blok prípravy v rozsahu troch či štyroch týždňov, v rámci ktorej budú pridávané tréningové stimuly zamerané aj presne na rýchlosť. A potom ich všetkých pretestujeme. O rýchlostných schopnostiach hráčov však aspoň nejakú vedomosť máme, pretože je meraná v rámci tréningu metódou GPS.

Prekvapilo vás niečo na výsledkoch testov a diagnostiky?

Začnem trošku zoširoka. Keď som sa v roku 2012 stretol s hokejistom Zdenom Chárom, pýtal som sa ho, ako sa Bostonu, v ktorom pôsobil, podarila revolúcia, ktorou klub prešiel. V tých časoch išlo o úspešný tím, ktorý vyhrával svoju konferenciu alebo bojoval v záverečných bojoch o Stanleyho pohár. On mi povedal jasne – Roman, musíš zmeniť kultúru ľudí v tíme. Hráči musia pochopiť, že príprava pred tréningom, tréning a intenzita konkrétneho cvičenia, prípadne práca po tréningu je prirodzenou súčasťou charakteru mužstva.

Podarilo sa zmeniť kultúru v Slovane?

Myslím si, že áno. Vôbec netvrdím, že slovanisti nemali kultúru fitnesu, no bolo tam vždy zopár hráčov, ktorí si mysleli, že to nie je pre nich. Už tieto testy ukázali, že hráči prišli oveľa lepšie pripravení ako napríklad minulé testovacie obdobia či roky. Bol som veľmi milo prekvapený výsledkami. Či už išlo o vytrvalostnú zložku, robili sme silové testy, v ktorých mnohí hráči vyšli ako nadpriemerní, a nemáme veľa asymetrií u jednotlivcov.

Čo to znamená?

Že tento tím má menšiu šancu zraniť sa.

MS v Katare nás ovplyvnili na dvoch úrovniach

Pri vašich odpovediach som si začal listovať dokument, ktorý ste mi priniesli, a pohľad mi spočinul na tuk, ktorý je u hráčov aj veľmi rozdielny. Máte nejakú úroveň, za ktorou keď hráč je, tak už dostane nejakú pokutu, ako to vo svete robí napríklad Pep Guardiola?

Tréner Weiss nerád rozdáva pokuty, svojou charizmou dokáže z hráčov dostať maximum. K pokutám siaha až úplne na poslednom mieste. Máme však hranice, zhruba do 8 % hráči a 10 % brankári. V tomto ohľade máme pri niektorých hráčoch ešte rezervy. To je už však súťažná forma, teda po príprave, keď štartuje liga, prípadne európske poháre.

Ako Slovan zasiahla pauza v podobe MS vo futbale?

O tom by sme sa mohli baviť v dvoch rovinách:

1. ako MS zasiahli Slovan v lete,
2. ako MS zasiahli Slovan v zime.

Už len tým, že boli MS v Katare v zime, UEFA aj FIFA natlačili všetky zápasy jesennej časti do veľmi krátkeho intervalu. My sme odohrali 35 zápasov aj s tromi predĺženiami, takže prakticky 36 zápasov. Organizmus hráčov tak dostal neuveriteľnú záťaž. K samotným zápasom totiž treba ešte pripočítať, že sme sa na ne museli veľa nacestovať, pred či po zápasoch zostávať na tých miestach, keď to bolo efektívnejšie.

To je vplyv, ktorý to malo pred zimnou pauzou. Aký vplyv to malo priamo na ňu?

Každý k zimnej príprave pristupoval rozdielne. My máme hráčov prakticky z celého sveta, pre nás preto bolo nemysliteľné, aby sme to urobili ako niektoré kluby v Českej republike – že hráčov pošleme na dvojtýždňové voľno, potom ich zavoláme na týždeň či 10 dní prípravy a potom ich pošleme opäť sviatkovať. Máme predsa chlapcov z Gruzínska či Nigérie.

Zvolili sme preto prístup, že sme preniesli zodpovednosť za úvodnú časť prípravy na hráčov. Dali sme im tréningové plány, ktoré boli individuálne vypracované, a to na úrovni bežeckej aktivity aj silových podnetov. Kontrolovali sme ich prostredníctvom aplikácií, aby sme si boli istí, že sa hráči vrátia pripravení. Mali sme každodennú informáciu o tom, ako dodržiavajú tento plán, a testy ukázali, že to, čo sme chceli dosiahnuť, sme aj dosiahli. Či to bola úspešná forma zimnej prípravy, však ukážu až zápasy a výsledky.

Čo hovorí aplikácia? Dodržiavali všetci hráči plány detailne a tak, ako ste očakávali?

Na 95 % dodržali to, na čom sme sa dohodli.

A čo predstavuje tých 5%?

Napríklad meškanie odoslania tréningových výsledkov.

Využívate tento rok nejaké nové postupy či prístroje?

Som človekom, ktorý sleduje trendy. Keď je otázka postavená tak, že v čom bola možno príprava tento rok iná ako tie minulé, tak testy boli oveľa presnejšie a konkrétnejšie. Nemerali sme len isté typy pohybových schopností, ale aj pomer týchto pohybových schopností.

Príkladom môže byť DSI (Dynamic Strength Index, pozn. red.), teda či tú silu, ktorú viete vygenerovať, viete premeniť do nejakej výbušnej činnosti. To sme predtým napríklad nerobili. Aplikovateľnosť informácií, ktoré sme získali danými testami, bude teraz adresnejšia a presnejšia. Nové prístroje sme teda nepoužili, no použili sme ich v nových súvislostiach a kombináciách, aby sme sa dozvedeli presné informácie.

Ako vyzeralo plánovanie prípravy? Kto sa podieľa na pláne? Akú úlohu v tom zohráva tréner Weiss?

Tréner Weiss je v tomto procese kľúčový. Tým, že prikladá testovaniu a diagnostike veľký význam a zúčastňuje sa na nich, hráči ich robia na 100 %. A to je absolútne kľúčové. Stretol som sa aj so situáciou, kde ma tréner poveril testovaním a on mi len povedal, že príde potom so mnou prebrať výsledky. A keďže hráči sú senzitívni ľudia, vidia, že tréner tomu neprikladá prioritu, správajú sa rovnako. A teda potom nemáte relevantné výsledky a informácie, podľa ktorých by ste mali nastavovať prípravu a individuálny plán. Pán tréner to však chce vidieť, byť pritom, pýta sa na výsledky, hráči idú na hranu svojich schopností.

A príprava konkrétneho tréningu či individuálneho plánu?

Spolu si povieme celý protokol, tréningovú stratégiu, do ktorej on vkladá svoje myšlienky. Musíme totiž kombinovať rozvoj pohybových schopností nešpecifickou formou, a to behmi či posilňovňou, s tým, čo on si predstavuje, že sa bude diať na ihrisku. V tomto sa musíme dokonale stretnúť. Pretože keď ja v nešpecifickom tréningu zaťažím dolné končatiny maximálnym silovým podnetom, tak nechcem, aby na poobedňajšom tréningu hráči veľa strieľali, pretože môže dôjsť k zraneniu.

Akú úlohu v príprave zohráva fakt, že Slovan bude aktívny aj v pohárovej Európe?

S trénerom Weissom robíme spolu jedenásty rok. Na začiatku spolupráce som prišiel s myšlienkou, s ktorou nebol hneď stotožnený, a to tou, že keď budeme robiť túto pohybovú prípravu, skúsme prvé dva týždne nehrať žiadny zápas. Pre niektorých trénerov je to čosi nepredstaviteľné. Ja som pánovi trénerovi vysvetlil, že keď mám urobiť nejakú periodizáciu, potrebujem na to priestor, a nie že zaťažím hráča a on bude hrať o dva dni zápas. Mohol by sa zraniť alebo by išiel na 50 %, aby sa nezranil. Pracujeme teda takto podobne aj v súčasnosti, nemožno však povedať, že by to bolo len kvôli Európe.

Weissovi sa páči Guardiola aj Ancelotti

V citovanom rozhovore ste mi hovorili o príprave aj toto: „Dôležité je povedať si, akým spôsobom chce daný tréner hrať.“ Aké náročné je pracovať v podmienkach, v ktorých tréner preferuje jeden herný systém, trebárs založený na pressingu a kontrapressingu, príde však o pol roka druhý, ktorý chce hrať so zaparkovaným autobusom. Aká je toto výzva pre realizačný tím, ktorý sa nie vždy kompletne zmení s príchodom nového trénera?

Mne sa na túto otázku odpovedá náročnejšie, keďže už 11 rokov pôsobím pri tom istom trénerovi. V každom mužstve sme však boli 3 až 5 rokov, takže kam sme prišli, všade sme na základe výsledkov testov a analýzy tímu vyhodnocovali, čo reálne môžeme s nimi hrať. Čas sme potom venovali budovaniu tímu tak, aby mohol hrať podľa našich predstáv. Analyzovali sme si ich potom po jeseni a zase zimnú prípravu sme pracovali na zlepšovaní v oblastiach, kde sme cítili deficity. Kontinuálne sme sa potom snažili tím zlepšovať a meniť. Prípadne sme menili káder.

Ako to bolo v Slovane?

Bolo to o čosi komplikovanejšie v tom, že nemáte priestor na skúšanie, zmeny, takpovediac zisťovanie, čo ide a čo nie. Musíte byť uzrozumení s tým, že môžete meniť a budovať tím podľa svojho obrazu, ale len v takej miere, aby ste dokázali zabezpečovať výsledky.

Vo svete sa veľa hovorí o futbale Pepa Guardiolu, Jürgena Kloppa či Antonia Conteho. Máte s trénerom Weissom vzor, ku ktorému vzhliadate? 

Ako ja poznám trénera Weissa, najviac sa mu páči systém Manchestru City. Je mu sympatické aj to, že Guardiola musí mať vysoký adaptačný kvocient (AQ), pretože dokázal zmeniť štýl futbalu, s ktorým bol úspešný trebárs v Bayerne Mníchov, na mierne iný, s ktorým je teraz veľmi úspešný v Manchestri City. Na druhej strane, osobnostne sa mu páči tréner Realu Madrid Carlo Ancelotti, pretože dokáže trénovať mužstvo plné svetových hviezd a všade bol úspešný.

Čiže jeho filozofia je dominovať prostredníctvom rýchleho kombinačného futbalu?

Áno, presne tak. Takúto ambíciu sme mali aj v úvode pôsobenia v Slovane Bratislava, no uvedomili sme si, že na to ešte nie sme dokonale pripravení, tak sme boli trpezlivejší. Nehrali sme natoľko otvorený futbal, naučili sme však tím hrať rýchlo, dynamicky, aby dokázal prepínať z obrany do útoku.

Ako sa vám toto darilo pri reprezentácii Gruzínska, v ktorej ste spolu pôsobili?

Keď tréner Weiss dostal ponuku viesť reprezentáciu Gruzínska, videl v Gruzíncoch obrovský potenciál. Povedal mi, že je tam neuveriteľná rýchlosť aj dynamická technika a potrebujú taktickú zrelosť. Po príchode sme odohrali prípravný zápas s Kazachstanom, o ktorom si vedenie reprezentácie myslelo, že by sme ho mali porážať. Remizovali sme 1:1. Zobrali sme si dáta a analýzu a trénerovi som povedal, že sme málo behali, neboli sme dostatočne dynamickí a nemalo to tie grády, ktoré od tímu Weiss očakával.

Ako ste zareagovali?

Zvolili sme stratégiu, že v rámci letného kempu, ktorý sme mali v Rakúsku, sa otestujeme, a zistili sme, že toto mužstvo je viac mužstvo na protiútoky než na to, aby hralo kombinačný, dominantný futbal. Hráči skrátka nevedeli opakovať isté typy pohybov a behov dlhodobo vo vysokej intenzite. Bolo to pre nich príliš náročné a nepomáhal ani fakt, že nehrali v top ligách, kde by sa to mohli naučiť. Tréner Weiss preto vymyslel hybridný systém, ktorý začal prinášať výsledky. Weiss doteraz drží rekordy v počte víťazstiev, strelených gólov aj odtrénovaných zápasov. A dnes sa pozrite na skvelých gruzínskych futbalistov, ktorí v Európe pôsobia. Napokon, aj v Slovane Bratislava.

Vy ste boli dokonca blízko aj k postupu na Euro 2020.

Presne tak. Keby vtedy nemal covid Chviča Kvaracchelija aj ďalší dvaja kľúčoví hráči a hrali by sme v optimálnych podmienkach, myslím si, že by sme mohli poraziť Macedóncov a na Euro sa dostať.

Chviča Kvaracchelija vám prešiel pod rukami.

Vlado mu ako veľmi mladému hráčovi doprial debut medzi seniormi, presne tak.

Keď ste v tom čase sledovali a analyzovali jeho parametre, boli to parametre budúcej hviezdy svetového futbalu?

Nie. To, čo ukazuje v SSC Neapol, a teda dynamickú techniku a akúsi drzosť, to mal vždy. Mal však problém robiť to opakovane a dlhodobo, čo bolo spôsobené tým, že hral menej náročnú súťaž. Často sme sa spolu o tom rozprávali a mali sme dobrý vzťah. Mojou úlohou bolo vytvorenie individuálnych tréningových plánov pre hráčov reprezentácie Gruzínska a komunikácia s jednotlivými kondičnými trénermi v kluboch, v ktorých pôsobili.

Toto platilo aj v prípade Kvaraccheliju, kde som komunikoval s realizačným tímom Rubinu Kazaň. Navrhol som rôzne druhy cvičení, ktoré oni aplikovali do tréningu. V danom momente som absolútne netušil, že Chviča bude svetovou hviezdou, a myslím si, že je to dané aj tým, že je skúsenejší a hrá lepšiu súťaž.

Čakvetadze musí byť silnejší v súbojoch

Počas prípravy o týždeň privítate doma Brno a potom pôjdete na týždeň do Rakúska. Podľa čoho ste sa rozhodovali?

Potrebovali sme hrať so silnými súpermi. V danom momente by sa dalo hrať v tomto konkrétnom momente, ako trebárs Žilina hrá proti Unionu Berlín. Nabúrava to však plán, ktorý som naznačil v odpovediach vyššie, a to, že neuprednostníme kvalitného súpera na úkor dopredu daného plánu, ktorý sme si dali. Hľadali sme alternatívu a zohnali sme skvelých súperov v relevantnom čase.

Konkrétne k príprave: rozdielovými hráčmi sú Juraj Kucka, Vladimír Weiss ml., Guram Kašia či Giorgi Čakvetadze. Pristupujete nejako špeciálne k týmto hráčom?

Individuálne pracujeme s každým hráčom, akokoľvek to vyznie ako klišé. Z testov, ktoré vidíte, my vieme, na čo presne sa máme zameriavať u ktorého hráča. Úloha mňa a môjho kolegu Štefana Pánika je, aby sme mali pred tréningom rozdelených hráčov, kto čo a s kým bude robiť, to isté, aby sme po tréningu vedeli, kto kde a s kým má robiť. Nemáme to teda tak, že Čakvetadze je kľúčový hráč, tak sa mu poďme venovať.

Na čom musí Čakvetadze zapracovať najviac?

Je mimoriadne výbušným hráčom a zlepšil sa aj vo vytrvalosti. Aktuálne sa snažíme, aby bol silnejší v súbojoch. On v nich uspeje vďaka skvelej technike, ktorá mu dáva výhodu. Budeme však hrať na vyššej úrovni aj v pohárovej Európe, kde je viac hráčov s takýmito parametrami. Bude sa musieť presadiť aj v momentoch, keď bude menej priestoru a bude potrebovať viac sily.

A tá druhá vec?

Potrebujeme, aby dribling, ktorý predvádza, zvládol opakovať častejšie počas zápasu.

Čakvetadzeho vývoj v Belgicku zabrzdili zranenia. Sústredili ste sa po jeho príchode na ne a ich eliminovanie?

Áno. Jeho kľúčovým zranením bolo roztrhnutie predného skríženého väzu, čo je aktuálne veľmi bežné zranenie. Po jeho príchode sme zmerali všetky silové asymetrie a zamerali sme sa na ich posilnenie.

Skúsim to vysvetliť: keď absolvujete operáciu predného skríženého väzu, berú vám štep z vlastného tela. Buď je to patelárna šľacha, čo je konkrétne šľacha pod kolenom, ktorá súvisí s kvadricepsom, alebo vám berú štep z kvadricepsu, prípadne z hamstringu. Čakvetadzemu brali štep zo zadného stehenného svalu a tým tento sval oslabili.

Museli sme sa preto sústrediť na takpovediac jeho docvičenie, aby nebol taký slabý v porovnaní s druhým zadným stehenným svalom. Jedna austrálska štúdia totiž vraví, že keď bude slabší o viac ako 10 %, tak každé ďalšie percento tvorí 3 % možného zranenia.

Prečo hovoríte, že roztrhnutie predného skríženého väzu je aktuálne veľmi bežné zranenie? Akoby zažívalo zvlášť v súčasnosti nejaký boom.

Predný skrížený väz je najčastejším zranením vo futbale vôbec a zadný stehenný sval je najčastejším svalovým zranením. Paradoxne napriek tomu, že svalové zranenia ako také vo futbale majú podľa štatistík klesajúcu tendenciu, zranenia hamstringov stúpajú.

Čím to je?

Mám na to vlastný pohľad podporený skúsenosťou. Tímom a hráčom sa čoraz viac skracuje prípravné obdobie a narastá počet zápasov. Je náročné pripraviť hráčov na tento počet zápasov. Navyše aj v súvislosti s tým, že počas rokov je čoraz viac dôležitých až kľúčových duelov, čoho príkladom je Liga národov, ktorá nahradila nudné prípravné zápasy. Hráči tak počas celej sezóny hrajú obrovské množstvo duelov, v ktorých musia podať stopercentné výkony. Dáta ukazujú, že bežecké objemy sa natoľko nezväčšujú, zväčšuje sa však objem behov vo vysokej intenzite. A to markantne.

Keď som s futbalom začínal ja, roztrhnutie predného skríženého väzu znamenalo pre niektorých koniec kariéry. Dokáže sa dnes futbalista vrátiť po takomto náročnom zranení späť v rovnako dobrej forme?

Rozlišoval by som dva pohľady:

1. športová forma,
2. úroveň hráčových pohybových schopností.

Z pohľadu športovej formy a z výsledkov výskumov, ktoré som videl na konferencii v Lyone, vyplýva, že hráčovi trvá 1 až 2 roky, kým sa vráti na úroveň spred zranenia. Najlepším príkladom môže byť stopér Liverpoolu Virgil Van Dijk, ktorému trvalo viac ako rok, kým sa z tohto zranenia vrátil na optimálnu hernú úroveň. Keď však hovoríme o úrovni hráčových pohybových schopností, závisia od typu a prevedenia operácie, a to v súvislosti s tými štepmi, o ktorých som už hovoril. Z mojich, dovolím si povedať, bohatých skúseností s týmto zranením viem, že veľakrát sa podarilo hráča z pohľadu úrovne pohybových schopností dostať na vyššiu úroveň, ako keď prišiel.

Napríklad?

Nedávno sa na Tehelnom poli hral hokejový Winter Classic 2023 pod holým nebom a bol tu aj Kristián Pospíšil, s ktorým som začal spolupracovať tesne po jeho zranení predného skríženého väzu. Dostali sme ho na vyššiu športovú úroveň, než na ktorej bol predtým. Futbal je v tomto prípade identická situácia.

Športovú formu teda za 1 až 2 roky vrátime tak, kde bola, keď ide všetko dobre. Aký je teda čas navrátenia adekvátnych pohybových schopností?

Odhadom 6 až 9 mesiacov.

Dá sa však rekonvalescencia nastaviť tak kvalitne, že sa dané zranenie nemusí už nikdy vrátiť?

Keď sme o tomto diskutovali na zmienenej konferencii v Lyone, výstupom bolo, že do roka máte 25-percentnú šancu, že si odtrhnete predný skrížený väz, ale paradoxne na druhej nohe.

Ako to je možné?

Na túto tému bola na konferencii aj panelová debata, ktorá sa snažila na to prísť. Je to azda tým, že preťažujete zdravú dolnú končatinu? Alebo hádam kompozitné tkanivo, ktoré dostávate do toho kolena, je silnejšie než prirodzený organizmus? Presná odpoveď zatiaľ absentuje. Ja mám konkrétnu skúsenosť s Davidom Holmanom, ktorý si odtrhol väz v lete 2021 a v lete 2022 si odtrhol väz na druhej nohe.

Vráťme sa k tímu Slovana, konkrétne k Čakvetadzemu. Gruzínec je jednoznačne najväčšou hviezdou klubu. Bude ňou aj po lete?

Uvidíme, čo sa stane. Nemyslím si však, že v silách Slovana bude udržať ho.

Najsilnejší hráč, akého som kedy videl

Kľúčovým hráčom je aj Juraj Kucka, už však nie je najmladší. Z čoho najviac pozostáva jeho fyzická príprava? Keď sa totiž pozerám do podkladov, vo väčšine ukazovateľov svieti výsledok nadpriemerný až výborný.

Poviem vám jeden čerstvý príklad: urobili sme bežecký test intermitentnej vytrvalostnej schopnosti, to znamená, koľko úsekov ten konkrétny hráč zvládne pri neustálom zvyšovaní rýchlosti. Juraj nám vyšiel ako hráč, ktorý behal intervalové behy podobné tým v Liverpoole. S 21-ročným Filipom Lichým dosiahli nadpriemerné výsledky, hoci je medzi nimi 14-ročný rozdiel.

Čo vám tie výsledky povedali?

Nuž, že podľa pozície, na ktorej Kucka hrá, je to dostatočná schopnosť, aby dokázal hrať na najvyššej úrovni.

Weiss ml. sa tiež dostáva do záveru kariéry. Na čo sa on zameriava v príprave? Rýchle výpady po čiare to už nebudú. Ako sa transformuje jeho hra?

S hráčmi, ktorí majú vyšší vek, sa primárne sústredíme na to, aby neboli zranení, na dysbalancie a asymetrie medzi kľúčovými svalovými skupinami. V príprave aj zápasovej praxi musíme uvažovať nad tým, ako sa daný hráč nezraní. Predstavte si, že chcete rozvíjať maximálnu silu, pretože tá je úspešná v prevencii proti zraneniam. Úroveň sily počas sezóny klesá, a čím je sval oslabenejší, tým je väčšia pravdepodobnosť zranenia. A preto vzniká otázka: robiť s ním tieto cvičenia úplne na hranu, ktorá si to vyžaduje, alebo nájsť iný spôsob, ako zaťažiť ten sval bez risku? Hľadáme prípravu a cvičenia, aby sme hráčov v tomto veku zlepšovali, ale skrátka nie za cenu zvýšenia rizika zranenia.

Čo vyšlo z jeho testovania?

Z krátkodobého pohľadu vnímame problém s členkom a so svalom na lýtku, ktorý si zranil počas zápasu s Ferencvárosom. Na to sa musíme zamerať. A musíme pracovať na jeho výbušnosti. To je však normálne, pretože hráči, ktorí to nemajú prirodzene ako trebárs Aleksandar Čavrić, klesnú na prirodzenú úroveň. A vy to musíte trénovať. Z tohto pohľadu je všetko trénovateľné.

Kto je z týchto hráčov najväčší srdciar alebo príklad v zmysle profesionality prípravy?

Rozdelil by som to na viacero národností. Pre Slovákov je to určite Kucka s Weissom, profesionalita oboch je príkladná, a preto ich Slováci nasledujú. V prípade Gruzíncov je to zaujímavé, pretože dvaja formujú jedného. V živote som nevidel silnejšieho hráča než Džabu Kankavu a on má celú svoju hru postavenú na tom, aby bol extrémne silný v súbojoch a aby vládal veľa behať. Guram Kašia je zase dynamický a silný v súbojoch. A títo dvaja hráči ovplyvňujú Čakvetadzeho, aby sa viac zameral na fyzickú stránku výkonu. On bol vždy rozdielový, skvelý v technike, no fyzičku nevnímal ako dôležitú. A títo chalani ho k tomu motivujú.

Čo znamená, že je Kankava najsilnejší hráč, ktorého ste kedy videli? V čom sa to ukazuje v príprave?

Predstavte si človeka, ktorý absolvuje drep s veľkou činkou s váhou 180 kilogramov. To je dvaapolnásobok jeho váhy.

Súčasťou tímu v Liverpoole je aj expert na výživu. Kto sa o to stará u vás?

Mali sme externého poradcu, pána docenta Milana Sedliaka, aktuálne s ním však spolupracujeme menej. Do budúcnosti sa však v klube musíme zamyslieť aj nad takouto pozíciou. Mal by to byť človek, ktorý nebude pracovať len pre „áčko“, mal by vplývať aj na dorastencov a mládežnícke výbery. Aby chápali, že strava je kľúčová.

Takže za stravu a výživu ste zodpovední vy s vaším kolegom?

Áno.

Čo sú pre vás červené čiary v strave futbalistu, čo by mali obmedzovať, na čo by sa mali zamerať?

Je to veľmi individuálne, no máme spoločné raňajky či obedy, kde hráči nájdu všetko. Od zdravých tukov, ako je avokádo, veľa typov orechov a ďalších potravín, ktorými sa snažíme rešpektovať multikultúrnosť tímu. Rafael Ratão ako Brazílčan bol trebárs zvyknutý na ovocie a sladké raňajky, Holanďania zase jedia viac slaného. Hráči vedia, čo nemám rád.

Čo to je?

Kolové a sladené nápoje, veľké množstvo bieleho pečiva a sladkosti.

Majú hráči nejakú špeciálnu výživu či požiadavky?

Juraj Kucka napríklad vyskúšal aj vegetariánstvo a napriek preferencii rastlinnej stravy už zaradil do stravy aj mäso. Weiss ml. podstúpil vyšetrenie na intoleranciu nejakých potravín, a preto je jeho jedálniček prispôsobený.