Po čom ženy najviac túžia? Zložiť šatku z vlasov a slobodne sa nadýchnuť
Persepolis je osobný a politický komiks, ktorého výpoveď je v kontexte protestov v Iráne a vojny na Ukrajine veľmi aktuálna.
Do Teheránu prišla v polovici septembra, pretože sa chcela stretnúť s bratom. Ten ju sprevádzal v uliciach iránskeho hlavného mesta, keď sa pri nich zastavila mravnostná polícia a Mahsu Amíní zobrala so sebou.
22-ročné dievča podľa nich nemalo dobre nasadený hidžáb a malo príliš úzke nohavice. Dve hodiny po jej zadržaní ju previezli do nemocnice, kde po trojdňovej kóme Mahsá Amíní zomrela. Rodina tvrdí, že dievča policajti mučili a bili, iránska polícia obvinenia popiera s tým, že Amíní zomrela na náhle zlyhanie srdca.
Jej smrť v krajine vyvolala najväčšie protesty od islamskej revolúcie v roku 1979, počas ktorých demonštranti žiadajú dodržiavanie ľudských a občianskych práv, zrušenie nosenia hidžábu a aj zvrhnutie Iránskej islamskej republiky.
„To, čo som prežívala ja, teraz prežívajú mladí. Dúfam, že situácia bude smerovať k niečomu krásnemu, čo sa nazýva sloboda a demokracia,“ povedala pre denník Guardian Marjane Satrapi, frankofónna autorka iránskeho pôvodu.
O svojej krajine vytvorila komiks s názvom Persepolis, ktorý konečne vyšiel aj v slovenčine. Vydal ho BRaK v preklade Márie Ferenčuhovej, ktorá si zaň zasluhuje veľkú pochvalu. Preložila totiž pôvodne francúzsky text do slovenčiny tak, že bez problémov sedí s každou bublinou, rešpektuje hovorový jazyk, ktorý sa mení s vekom hlavnej hrdinky, a zachováva kultúrne aj jazykové reálie, ktoré sú síce odlišné od tých našich, no zostávajú pochopiteľné a jasné.
V knihe Persepolis Satrapi rozpovedala nielen svoj príbeh, ale predovšetkým príbeh Iránu, ktorý sa zmenil z pokrokového na represívny a spiatočnícky, kde ženy zomierajú pre odhalené vlasy a študenti končia vo väzení, pretože túžia žiť bez nezmyselných zákazov.
Detstvo v Teheráne
Komiks Persepolis vydalo ako prvé francúzske vydavateľstvo L’Association v roku 2000 a krátko nato sa z neho stal medzinárodný bestseller. V roku 2019 ho britský denník Guardian zaradil medzi 100 najlepších kníh 21. storočia, pravidelne sa objavuje aj v zozname obľúbených kníh umelcov či hercov, naposledy ho odporúčala Emma Watson.
Štvorzväzkové dielo totiž rúca predsudky o Iráne a jeho histórii a spoločnosti. Navyše rieši témy rovnosti, vzdelania aj fundamentalizmu.
Autobiografická kniha zobrazuje
