Denník N

Ako sa starať o izbové rastliny v zime? Predajcovia radia, aké druhy môžu byť na vyhriatom parapete aj kedy je dobré prihnojiť ich 

Matúš Varsik a Eva Varsik. Foto N - Tomáš Hrivňák
Matúš Varsik a Eva Varsik. Foto N – Tomáš Hrivňák

„Rastlinám sa treba venovať celoročne, nielen vtedy, keď sa im nedarí,“ hovoria manželia Matúš Varsik a Eva Varsik, ktorí sa v rámci projektu Plantizia venujú predaju izbových rastlín. Hoci má starostlivosť o rastliny svoje pravidlá, treba ju podľa nich brať s ľahkosťou, poznať individuálnu starostlivosť o konkrétne druhy a vnímať aj podmienky v konkrétnom priestore.

Zdôrazňujú, že je dobré rastlinám zabezpečiť stabilné podmienky a počas zimy sa vyhnúť výraznejším zmenám. „Problémom sú rôzne výkyvy, napríklad keď je rastlina pri okne, sála na ňu teplo z radiátora, potom sa otvoria balkónové dvere alebo okno a zvonka ju ofúkne studený vzduch.“

V rozhovore hovoria aj o tom:

  • aké sú špecifiká starostlivosti o rastliny v zime;
  • kedy sa môže zálievka aj zintenzívniť;
  • ktorým rastlinám sa bude dariť aj v tmavšom byte;
  • ako je to s presádzaním;
  • čo treba s rastlinami spraviť po zime.

Zima je pre rastliny náročným obdobím, väčšina z nás to vníma najmä cez to, že nevyzerajú tak pekne ako počas sezóny. Je prirodzené, že rastliny v zime trochu chradnú?

Matúš Varsik: Áno, rastliny v zime v našich podmienkach oddychujú, aby na jar zase prosperovali a pekne sa rozrástli. V zime je najmenej svetla a rastliny majú najmenej živín, fotosyntéza neprebieha v takom časovom rozsahu ako vo vegetatívnom období. Rastliny v tomto období môžu pozhadzovať nejaké listy, pretože ich zaťažujú, nemajú ich z čoho vyživovať. Ak by sme ich umelo udržiavali aj počas zimy, boli by z toho vyčerpané.

Eva Varsik: Okrem toho, že je nedostatok svetla, v našich podmienkach je aj nízka teplota alebo, naopak, veľmi vysoká, ak niekto doma prekuruje. Vzduch je navyše oveľa suchší, ako by sa rastlinám páčilo.

Väčšina izbových rastlín pochádza z trópov, kde je vysoká teplota aj vzdušná vlhkosť, a ony sa ocitnú vo vykúrenej domácnosti, kde je síce vyššia teplota, ale nízka vzdušná vlhkosť a do toho prievan od okna. Nie sú to pre ne ideálne podmienky. Rastliny preto stagnujú a radšej sa pripravujú na jar, keď budú mať lepšie podmienky.

Tento rok je zima citeľne teplejšia. Ako na to rastliny reagujú?

Matúš Varsik: Na rastlinách u nás doma to veľmi nevnímam. Snažíme sa tam však udržiavať konštantnú teplotu aj vzdušnú vlhkosť. Jediné, čo rastlinám citeľne chýba, je svetlo. Vnímame, že niektoré rastliny, ktoré boli ešte na jeseň veľmi husté, zredli. Určite aj nás zamrzí, keď naša najkrajšia rastlina zhadzuje listy, no vieme, že na jar začne zase rásť a bude silnejšia.

Cez našich zákazníkov a ľudí, ktorí nám píšu na sociálnych sieťach, vnímam, že tento rok je menej prípadov premrznutia. Keď človek otvorí okno a rastlinu ofúkne vzduch, ktorý má päť až desať stupňov Celzia, je to iné, ako keď má vzduch mínus päť stupňov Celzia alebo menej.

Tým, že je teplejšie, je teraz vhodné obdobie na nákup rastlín?

Matúš Varsik: Ak si kupujete kvalitné rastliny, ktoré sú zasadené v kvalitnom substráte, je to v poriadku aj v chladnejšom období. My k rastlinám balíme aj takzvané heatpacky, výhrevné vrecúška, ktoré podporujú bezpečný transport. Hrejú až 40 hodín a vzduch v okolí rastliny vyhrejú na vhodnú teplotu.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Aké sú najčastejšie problémy rastlín v zime? V rámci vlastného pestovania sa stretávam najmä s tým, že listy izbových rastlín žltnú alebo hnednú a následne opadajú. 

Matúš Varsik: Najčastejším problémom najmä u ľudí, ktorí so starostlivosťou o rastliny nemajú veľa skúseností, je, že v zime nevedia odhadnúť primeranú zálievku. Keď je chladnejšie, voda by sa mala odparovať pomalšie, a keďže rastliny nerastú a strácajú listy, mali by sa polievať menej často. Keď však ľudia začnú kúriť, substrát sa presúša. Preto treba nájsť optimálny pomer zálievky. V zime neplatí pravidlo, ktorým sa mnohí riadia od jari do jesene, že rastliny sa zalievajú raz týždenne.

Na lepšie zorientovanie sa vo vlhkosti substrátu a zistenie, či je už vhodné rastlinu poliať, existujú vlhkomery, ktoré sa zapichujú do substrátu, no postačí doň zapichnúť prst. Nie však len na povrch, ale asi do hĺbky dvoch centimetrov. Ak je vlhký, rastlinu netreba polievať.

Častý problém je, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pekné veci

Príroda

Rozhovory

Bývanie a záhrada

Teraz najčítanejšie