Ako sa starať o izbové rastliny v zime? Predajcovia radia, aké druhy môžu byť na vyhriatom parapete aj kedy je dobré prihnojiť ich 

„Rastlinám sa treba venovať celoročne, nielen vtedy, keď sa im nedarí,“ hovoria manželia Matúš Varsik a Eva Varsik, ktorí sa v rámci projektu Plantizia venujú predaju izbových rastlín. Hoci má starostlivosť o rastliny svoje pravidlá, treba ju podľa nich brať s ľahkosťou, poznať individuálnu starostlivosť o konkrétne druhy a vnímať aj podmienky v konkrétnom priestore.

Zdôrazňujú, že je dobré rastlinám zabezpečiť stabilné podmienky a počas zimy sa vyhnúť výraznejším zmenám. „Problémom sú rôzne výkyvy, napríklad keď je rastlina pri okne, sála na ňu teplo z radiátora, potom sa otvoria balkónové dvere alebo okno a zvonka ju ofúkne studený vzduch.“

V rozhovore hovoria aj o tom:

• aké sú špecifiká starostlivosti o rastliny v zime;
• kedy sa môže zálievka aj zintenzívniť;
• ktorým rastlinám sa bude dariť aj v tmavšom byte;
• ako je to s presádzaním;
• čo treba s rastlinami spraviť po zime.

Zima je pre rastliny náročným obdobím, väčšina z nás to vníma najmä cez to, že nevyzerajú tak pekne ako počas sezóny. Je prirodzené, že rastliny v zime trochu chradnú?

Matúš Varsik: Áno, rastliny v zime v našich podmienkach oddychujú, aby na jar zase prosperovali a pekne sa rozrástli. V zime je najmenej svetla a rastliny majú najmenej živín, fotosyntéza neprebieha v takom časovom rozsahu ako vo vegetatívnom období. Rastliny v tomto období môžu pozhadzovať nejaké listy, pretože ich zaťažujú, nemajú ich z čoho vyživovať. Ak by sme ich umelo udržiavali aj počas zimy, boli by z toho vyčerpané.

Eva Varsik: Okrem toho, že je nedostatok svetla, v našich podmienkach je aj nízka teplota alebo, naopak, veľmi vysoká, ak niekto doma prekuruje. Vzduch je navyše oveľa suchší, ako by sa rastlinám páčilo.

Väčšina izbových rastlín pochádza z trópov, kde je vysoká teplota aj vzdušná vlhkosť, a ony sa ocitnú vo vykúrenej domácnosti, kde je síce vyššia teplota, ale nízka vzdušná vlhkosť a do toho prievan od okna. Nie sú to pre ne ideálne podmienky. Rastliny preto stagnujú a radšej sa pripravujú na jar, keď budú mať lepšie podmienky.

Tento rok je zima citeľne teplejšia. Ako na to rastliny reagujú?

Matúš Varsik: Na rastlinách u nás doma to veľmi nevnímam. Snažíme sa tam však udržiavať konštantnú teplotu aj vzdušnú vlhkosť. Jediné, čo rastlinám citeľne chýba, je svetlo. Vnímame, že niektoré rastliny, ktoré boli ešte na jeseň veľmi husté, zredli. Určite aj nás zamrzí, keď naša najkrajšia rastlina zhadzuje listy, no vieme, že na jar začne zase rásť a bude silnejšia.

Cez našich zákazníkov a ľudí, ktorí nám píšu na sociálnych sieťach, vnímam, že tento rok je menej prípadov premrznutia. Keď človek otvorí okno a rastlinu ofúkne vzduch, ktorý má päť až desať stupňov Celzia, je to iné, ako keď má vzduch mínus päť stupňov Celzia alebo menej.

Tým, že je teplejšie, je teraz vhodné obdobie na nákup rastlín?

Matúš Varsik: Ak si kupujete kvalitné rastliny, ktoré sú zasadené v kvalitnom substráte, je to v poriadku aj v chladnejšom období. My k rastlinám balíme aj takzvané heatpacky, výhrevné vrecúška, ktoré podporujú bezpečný transport. Hrejú až 40 hodín a vzduch v okolí rastliny vyhrejú na vhodnú teplotu.

Aké sú najčastejšie problémy rastlín v zime? V rámci vlastného pestovania sa stretávam najmä s tým, že listy izbových rastlín žltnú alebo hnednú a následne opadajú. 

Matúš Varsik: Najčastejším problémom najmä u ľudí, ktorí so starostlivosťou o rastliny nemajú veľa skúseností, je, že v zime nevedia odhadnúť primeranú zálievku. Keď je chladnejšie, voda by sa mala odparovať pomalšie, a keďže rastliny nerastú a strácajú listy, mali by sa polievať menej často. Keď však ľudia začnú kúriť, substrát sa presúša. Preto treba nájsť optimálny pomer zálievky. V zime neplatí pravidlo, ktorým sa mnohí riadia od jari do jesene, že rastliny sa zalievajú raz týždenne.

Na lepšie zorientovanie sa vo vlhkosti substrátu a zistenie, či je už vhodné rastlinu poliať, existujú vlhkomery, ktoré sa zapichujú do substrátu, no postačí doň zapichnúť prst. Nie však len na povrch, ale asi do hĺbky dvoch centimetrov. Ak je vlhký, rastlinu netreba polievať.

Častý problém je, že sa rastliny prelievajú. Doma máme sucho, tak rastlinu výdatne zalejeme, a v kvetináči potom stojí voda. Keď je rastlina preliata, môže začať odhnívať. Tento problém sa vyskytuje počas celého roka, počas zimy však výraznejšie, lebo ľudia sa snažia zabrániť opadávaniu listov.

Niektorí pestovatelia, naopak, začnú rastlinu polievať výrazne menej. Sú to však zbytočné zmeny. Problémom zimy býva aj to, že ľudia na rastliny a ich zálievku zabúdajú. Chcú ju trošku znížiť, až na ňu úplne zabudnú.

Eva Varsik: Je dobré rastlinám zabezpečiť stabilné podmienky a konštantnú starostlivosť počas celého roka. Problémom sú potom rôzne výkyvy, napríklad keď je rastlina pri okne, sála na ňu teplo z radiátora, potom sa otvoria balkónové dvere alebo okno a zvonka ju ofúkne studený vzduch.

Matúš Varsik: Na zimu treba myslieť už vtedy, keď si rastlinu prinesieme domov a hľadáme jej vhodné miesto. Je dobré, ak rastlina môže zostať na jednom mieste počas celého roka a nemusí sa veľmi presúvať. Hoci to niektoré zvládajú dobre, viaceré druhy, napríklad kalatey, na to reagujú horšie.

Mnohí sa stretávajú aj s tým, že na povrchu substrátu vzniká biely povlak. Čo je príčinou jeho vzniku? 

Eva Varsik: Môže to byť pleseň, ktorá vzniká, keď substrát nestíha dostatočne preschnúť. Vrchná vrstva je stále vlhká a kombinácia tepla a vlhkosti potom spôsobí vznik plesne. Povlak však môže vzniknúť aj vyzrážaním minerálov z vody. Vtedy je tvrdší, nie mäkký ako pleseň, pripomína vodný kameň.

Matúš Varsik: Ľudia si to často zamieňajú práve s plesňou. Na rastlinu nemá veľký vplyv, no môže spôsobovať horšie odparovanie vody. V tomto prípade stačí odobrať vrchnú vrstvu substrátu a nahradiť ju novým substrátom.

Eva Varsik: Pri plesni odporúčame znížiť zálievku, aby substrát stihol preschnúť. Tiež je dobré odobrať vrchnú vrstvu substrátu a nahradiť ju novou. Ak je pleseň veľmi rozrastená, je vhodné rastlinu aj presadiť. Je však lepšie urobiť to až na jar, aby rastlina nemala taký veľký šok, akým je úplná výmena substrátu. Aplikovať sa dajú aj rôzne prípravky. Či už hnojivá, ktoré zabraňujú tvorbe plesní, alebo vyslovene postrek na pleseň. Ten je vhodný najmä v prípade väčších rastlín, ktoré sa ťažšie presádzajú.

Veľkou témou počas zimy je nedostatok svetla. Univerzálna rada hovorí, že väčšinu rastlín je vhodné umiestniť bližšie k oknu. Vy ste spomínali stabilné podmienky. Je to teda dobré riešenie?

Matúš Varsik: Ak priestor pri okne znamená viac svetla, tak odporúčame rastliny presunúť. Ak to však znamená sálavé teplo radiátora, presun by som zvážil. Ak to nie je nejaká drastická zmena, v rámci ktorej by rastlina išla z úplného tieňa, ide o dobré riešenie. Dôležité je predovšetkým nepresúvať rastliny z úplne chladného miesta na teplé miesto alebo, naopak, na miesto, kde na ne bude fúkať. Prievan je častý problém napríklad pri fikusoch, ktorým potom opadávajú listy, alebo u kalateí.

Eva Varsik: Mnohé kalatey sú farebné a ľudia si preto myslia, že keď ich v zime dajú bližšie k oknu, pomôžu im. Teplo z radiátora v kombinácii s prievanom im však môže skôr ublížiť.

Čo však v prípade, ak je svetla v interiéri málo alebo žijeme v malom byte a veľa miesta na rastliny v blízkosti okien nemáme? Treba na to myslieť už pri výbere rastlín?

Matúš Varsik: Zákazníka sa vždy ako prvé pýtame, aké má doma svetelné podmienky. Ak má malé okná na sever, počas leta mu tam prežije takmer čokoľvek, no snažíme sa mu vybrať rastliny, ktoré budú prosperovať celoročne.

Zákazníkovi v takomto prípade určite neodporúčame rastliny náročnejšie na svetlo. Ak však dostane nejakú náročnejšiu rastlinu darom alebo sa mu nejaká páči a chce si ju kúpiť, hoci nevyhovuje podmienkam jeho bývania, odporúčame umiestniť ju k oknu, aby mala čo najviac svetla.

V takomto prípade môžu pomôcť aj rastové svetlá. My odporúčame žiarovky s bielym svetlom, ktoré rastlinám zabezpečujú rovnaké farebné spektrum ako slnko. Vďaka bielemu svetlu sú príjemné aj pre ľudské oko.

Ak nemáme práve svetlý byt, aké rastliny sú doň vhodné?

Eva Varsik: Najodolnejšie sú zamiokulkasy, ktoré prosperujú aj na chodbe, do ktorej preniká len svetlo cez otvorené dvere. Odolné sú napríklad aj svokrine jazyky. Z popínavých rastlín sú to rôzne potosovce alebo filodendrony. Do tmavších priestorov odporúčame druhy, ktoré majú tmavšie zelené listy, nie panašované druhy s bielymi fliačikmi na listoch. Nie je v nich chlorofyl a rastlina potom nie je schopná udržať tú bielu časť, lebo na fotosyntézu jej ostáva len zelená časť listu.

Na tmavších miestach môžu byť aj monstery. Ak je však svetla naozaj málo, listy môžu byť menšie a ďalej od seba, aj sa menej prerezávajú. K prerezávaniu u týchto rastlín dochádza aj preto, aby sa svetlo dostalo aj k spodným listom. Rastliny sa tým snažia pomôcť samy sebe.

Dobrou voľbou sú aj takzvané modliace sa rastliny, ktoré na noc dvíhajú listy, napríklad kalatey a maranty. Ich listy sú veľmi jemné, preto nemajú rady priame slnko a už vôbec nie teplo radiátora. Lepšie im bude vyhovovať miesto ďalej od okna.

Ktoré rastliny by sme k oknu mali umiestňovať prioritne?

Eva Varsik: Na svetlé miesto by som prioritne umiestňovala kaktusy a sukulenty, napríklad starček alebo lampášik, ktoré majú rady svetlo. Rovnako tak druhy s farebnými listami, napríklad aglaonémy alebo tradeskancie. Hoci zvládnu aj horšie svetelné podmienky, budú krajšie vyfarbené, ak sa umiestnia na svetlo.

Matúš Varsik: K oknu by som umiestňoval aj rastliny, ktoré sme si obľúbili, robia nám radosť a o ktoré nechceme prísť.

Spomínali ste špeciálne osvetlenie. Môže pomôcť, keď vidím, že rastlinám sa nedarí a hrozí im uhynutie?

Matúš Varsik: Áno, pomôže to. Treba však nastaviť vhodný interval svietenia počas dňa. Ideálne je nastaviť svietenie na desať hodín a mať spínač, ktorý svetlá zapne a vypne. Dôležité je používať ich pravidelne a v rovnakom čase, nie keď si na ne človek spomenie. Tým by sme len rozladili prirodzený cyklus rastlín. Umiestniť ich treba do správnej výšky, aby sa svetlo správne rozptýlilo a nespálilo listy.

Už jedno svetlo dokáže priniesť efekt. Ani náš obchod nie je úplne slnečný a svetlá nám tu pomáhajú. Aj napriek pomoci svetiel tu však nemáme ideálne podmienky ako napríklad v botanickej záhrade, kde je úžasná vlhkosť. Skôr sa snažíme rastliny pripraviť na bežné bytové podmienky.

Napriek tomu, že je zima teplejšia, mnohé domácnosti prekurujú. Aká teplota izbovým rastlinám vyhovuje?

Matúš Varsik: Teplotu, samozrejme, treba primárne prispôsobovať ľuďom, nie rastlinám. Nám napríklad vyhovuje teplota 22-23 stupňov Celzia, záleží, v ktorej miestnosti. V spálni máme chladnejšie.

Závisí aj od toho, aký typ bytu aj spôsob vykurovania v ňom máme. Iné je to v staromestských bytoch s vysokými stropmi a v novostavbách s podlahovým vykurovaním. Ak má niekto povedzme 25 stupňov Celzia, rastliny by mali byť ďalej od radiátora, ak toľko nekúri a teplo nesála, môžu byť aj bližšie.

Aké rastliny môžu byť umiestnené aj na vyhriatom okennom parapete, pod ktorým je radiátor? 

Matúš Varsik: Vyhriaty okenný parapet vo väčšine prípadov nie je ideálne miesto na pestovanie rastlín. Teplo stúpa hore, substrát sa prehrieva a na rastline sa môžu objavovať hnedé konce, suché listy.

Eva Varsik: Na parapete môžete pestovať sukulenty a odolnejšie rastliny s pevnejšími kožovitými listami, napríklad svokrine jazyky alebo zamiokulkas. Vhodné sú aj voskovky. Sú síce popínavé, no po rôznych oporách sa môžu ťahať hore a nie dole k zdroju tepla.

Ako je to v prípade podlahového vykurovania? 

Matúš Varsik: V prípade podlahového vykurovania je to podobné, ako keď je rastlina umiestnená na okennom parapete nad radiátorom. Korene sa nachádzajú v spodnej časti a to je problém – voda sa rýchlo odparuje, substrát presychá. Pomôžu rôzne stojany, ale aj hrubšia vrstva kamienkov, ktoré sa nasypú do dekoratívneho črepníka a zalejú vodou tak, aby boli zaliate len kamienky. Voda sa z nich postupne odparuje, čím sa zvyšuje vlhkosť vzduchu v okolí rastliny.

Aj vy ste spomenuli, že v sezóne sú mnohí zvyknutí zalievať rastliny raz týždenne. Ako je to počas zimy? Potrebujú všetky rastliny menej vlahy?

Matúš Varsik: Áno, vo všeobecnosti platí, že rastliny v zimných mesiacoch potrebujú menej vlahy, no zároveň sa to vylučuje s prekúreným vzduchom. Ak máme doma veľmi teplo a sucho, zálievka sa počas zimy môže zintenzívniť.

Eva Varsik: Vždy odporúčame rastliny zalievať skôr menej a pravidelne ich kontrolovať. Buď strčiť prst do substrátu, alebo kvetináč zdvihnúť a zistiť, či je ľahký alebo nie. Ak je ľahký, substrát je už preschnutý, ak je ťažký, je ešte mokrý. Aj keď idete zalievať, nepolievajte všetky rastliny zaradom, ale každú individuálne skontrolujte. Napríklad zamiokulkasu stačí dať týždenne naozaj len trošku vody alebo ho raz za dva týždne zaliať výdatnejšie.

Matúš Varsik: Je dobré vedieť, ako sa starať o jednotlivé druhy rastlín. Informovať sa pri nákupe, prípadne si to vyhľadať na internete a potom to dodržiavať. Rastliny sa však často dokážu prispôsobiť podmienkam, mnohé si napríklad dokážu poradiť s tým, že majú menej vody.

Ktoré druhy rastlín sú z hľadiska vlahy špecifické?

Matúš Varsik: Napríklad už spomínané modliace sa rastliny, ktoré majú rady vyslovene veľa vody. Kalatea má rada veľa vody aj vyššiu vlhkosť vzduchu počas celého roka, môže sa rosiť. Je dobré použiť hmlový rozprašovač, ktorý vytvára vodnú hmlu a nie kvapôčky. Tie sa udržiavajú na povrchu listov, vedú k tvorbe fľakov, na mieste ktorých potom môžu vznikať plesne a hniloba. Vhodnejšie je zvyšovať vlhkosť vzduchu zvlhčovačom.

K špecifickým rastlinám patria aj tillandsie. Sú to rastliny, ktoré žijú len zo vzdušnej vlhkosti a svetla. Nemajú korene, ktoré čerpajú živiny z pôdy. Korene slúžia len na prichytávanie, tillandsie však nie sú parazity. Ak ich chce človek pestovať, musí ich veľa rosiť alebo kúpať – na hodinu namočiť do vody a následne oklepať. Ak majú zabezpečenú vysokú vzdušnú vlhkosť, čiže okolo 70 až 80 percent, dokážu fungovať úplne samostatne. Preto sú vhodné do kúpeľne, samozrejme, s oknom.

Aká vlhkosť v byte je optimálna?

Matúš Varsik: Okolo 60 percent. Treba však vnímať podmienky konkrétneho bytu. V prípade starých staromestských bytov nám napríklad ľudia hovorievajú, že doma nemôžu zvyšovať vlhkosť, lebo by sa im hneď začali tvoriť plesne.

Eva Varsik: Ak je vlhkosť vzduchu pod 50 percent, mnohým ľuďom sa vzduch už zdá príliš suchý, nad 70 percent je to už pre mnohých nepríjemné. Mnohé interiéry však majú vlhkosť prirodzene dobrú, napríklad tie s rekuperáciou. Niekto má prirodzene lepšie podmienky a niekto horšie, treba sa tomu prispôsobiť. Ak je však vlhkosť vzduchu okolo 30 percent, je to veľmi málo pre človeka aj pre rastliny. Vtedy je dobré vlhkosť zvýšiť.

Odporúčate ľuďom kúpu zvlhčovača?

Eva Varsik: Áno, zvlhčovač vzduchu môže fungovať celoročne a veľmi pomáha aj nášmu zdraviu. Elektrické zvlhčovače sa kupujú podľa veľkosti miestnosti a vlhkosť v byte dokážu rýchlo zvýšiť a následne udržiavať. Dobre však fungujú aj keramické odparovače na vodu, ktoré sa vešajú na radiátory.

Trpia rastliny na škodce aj v zime? 

Eva Varsik: Áno, ale vrchol je vždy na jeseň. Škodce si ľudia často prinesú domov zvonku, zo stromov, ktoré sú napadnuté. Škodcom sa lepšie darí v suchom vzduchu ako vo vlhkejšom. Vyššia vzdušná vlhkosť je teda aj prevenciou proti škodcom.

Matúš Varsik: Na boj proti škodcom existujú rôzne prírodné aj chemické prípravky. My sa vždy snažíme najskôr použiť tie prírodné, ktoré sú trochu slabšie. Použiť sa dajú aj ako prevencia. Zastávame názor, že rastlinám sa treba venovať celoročne, nielen vtedy, keď sa im nedarí. Rastliny netreba vnímať len ako dekoráciu, ale ako niečo, čo s vami žije a rastie.

Ak nejakej rastline napríklad uschne list, treba zistiť, prečo sa to stalo, či rastlina nie je preliata alebo, naopak, suchá, prípadne či nemá nejakého škodcu. Škodce väčšinou spoznáte veľmi jednoducho, na rastline sa objavia deformácie, výrastky alebo fľaky, chrobáčiky alebo pavučinky.

V rámci prevencie sa nám osvedčil nimbový olej. Na liter vody treba lyžicu oleja a trošku saponátu, aby sa obe zložky zmiešali. Keď sa to nastrieka na listy, na liste sa vytvorí neviditeľný povlak, ktorý dusí škodce a v rámci prevencie zvyšuje odolnosť rastliny.

Hnojenie sa počas zimných mesiacov neodporúča. Prečo? Sú situácie, keď je dobré ho rastlinám dopriať?

Eva Varsik: Rastliny v zime odpočívajú, preto im ani nepridávame toľko živín. Aj počas zimy však hnojivá môžeme v určitých prípadoch použiť, napríklad keď vidíme, že rastliny sú slabšie, majú menšie listy alebo prekonali nejaké škodce. Vtedy je dobré živiny trochu doplniť.

Rastliny môžeme prihnojiť aj v prípade, ak majú ideálne podmienky. Ak majú veľa svetla, prípadne im pomáhame svetlami pre rast, a ideálnu teplotu. Vtedy rastliny až tak nepociťujú, že je obdobie vegetačného pokoja. Pridať hnojivo však stačí raz za mesiac. Dajú sa zohnať takzvané jesenné hnojivá, ktoré majú nižšiu koncentráciu živín a sú vhodné vyslovene len na také podržanie rastliny.

Sú však aj rastliny, ktoré sa počas zimy nikdy nehnoja. Napríklad hľuzoviny, ako je oxalis. Tie na zimu zhadzujú listy a prezimováva len hľuza. Ľudia, ktorí sa s tým stretnú prvý raz a zadovážia si takú rastlinu bez toho, aby to o nej vedeli, zvyknú byť prekvapení, no je to prirodzený jav. Rovnako kaktusy a sukulenty. Je to pomerne špecifická skupina rastlín, ktorá navyše potrebuje špeciálne hnojivo aj špeciálny substrát.

Vo vegetačnom období, od marca do približne októbra, treba hnojivo pridávať pravidelne. Tie hranice sa však posúvajú, tento rok bolo aj v novembri ešte relatívne teplo. Závisí, samozrejme, aj od regiónu, kde človek žije. Je dobré používať špeciálne hnojivá, napríklad na kvitnúce izbové rastliny. Živiny sú v nich namiešané tak, aby ich daná skupina rastlín využila, nie je tam nič zbytočné. Dodržiavať treba aj správne dávkovanie. Hnedé fľaky na rastlinách môžu vznikať aj v dôsledku prehnojenia.

Je vhodné rastliny v zime sprchovať?

Eva Varsik: Rastliny v zime nie je vhodné sprchovať, aby neprechladli. V zime odporúčame listy len utierať, buď handričkou z mikrovlákna, alebo špeciálnymi vlhčenými obrúskami na listy. Vytvárajú antistatický povlak, ktorý zabraňuje usádzaniu prachu na listoch, a pomáhajú odstraňovať vodný kameň. Počas vegetačného obdobia môžete rastliny sprchovať každé dva-tri týždne.

Hovorí sa, že v zime sa rastliny nepresádzajú. Keď však vidím, že rastlina je na tom viditeľne zle, môže to byť posledná záchrana? 

Matúš Varsik: Presádzanie v zime nie je vhodné aj preto, lebo v zime by sme rastlinám nemali dopĺňať živiny a väčšina substrátov ich prirodzene obsahuje. To hnojivo v nich vydrží asi šesť týždňov. Ak by sme teda rastlinu presadili, mala by výživu počas veľkej časti zimy. Rastlina by potom chcela začať rásť a v zimnom období by jej začali rásť drobné lístky ďaleko od seba, teda by sa skôr deformovala.

Ak je však rastlina v štádiu, že ak ju nepresadíme, zomrie, a má to byť posledný krok, ktorý jej môže pomôcť, tak ju určite skúsme presadiť. Z presadenia sa však snažme urobiť čo najmenší šok. Rastlinu nedávajme do väčšieho kvetináča, vymeňme len pôdu okolo koreňov a korene veľmi nerozmotávajme. Ak to rastlina zvládne, na jar sa môže ostrihať.

Čo treba s rastlinami spraviť, keď sa zima skončí? Čo by sme nemali podceniť?

Eva Varsik: Rastlinám odstráňte všetky zožltnuté alebo zhnednuté časti a slabšie listy, aby ich zbytočne nezaťažovali. Treba spraviť aj kontrolu, či nemajú škodce. Druhy, ktoré je dobré presádzať každý rok, presaďte. Ide najmä o mladšie rozrastené rastliny. Medzi rýchlo sa rozrastajúce druhy patria napríklad monstery, potosovce a filodendrony, ktorým presadenie do väčšieho kvetináča pomôže k bujnejšiemu rastu.

Indikátorom nutnosti presadenia sú napríklad korene, ktoré zospodu prerastajú cez kvetináč, alebo ak je rastlina neprimerane veľká k veľkosti kvetináča. Staršie rastliny stačí presadiť každé dva-tri roky. Substrát pri presádzaní vždy vymeňte za čerstvý. Ak obsahuje hnojivo, tak rastliny šesť týždňov po presadení neprihnojujte.

Rastliny je dobré po zime osprchovať od prachu a nečistôt. Ak používate aj nejakú ochranu na rastliny, napríklad nimbový olej, je užitočné spraviť preventívny postrek.

Matúš Varsik: Ak chcete rastliny rozmnožiť, skorá jar je vhodná na ich ostrihanie. Počas zimy rastlinám často narastú dlhé výhonky s malými riedkymi listami. Takýto výhonok môžete nastrihať a dať zakoreniť do vody. Ak máte popínavé rastliny, napríklad potosovec, môžete výhonky po zakorenení dosadiť k pôvodnej rastline a tým ju zahustiť. Popínavé rastliny totiž vyzerajú oveľa lepšie, ak je v kvetináči viacero výhonkov, nie iba jeden.

Čo odporúčate ľuďom, ktorým sa v pestovaní veľmi nedarí, no nechcú to ešte úplne vzdať?

Matúš Varsik: Starostlivosť o rastliny má svoje pravidlá, ale treba to brať s ľahkosťou. Ak majú ľudia zlú skúsenosť, odporúčame začať v malom, kúpiť si jednu rastlinu, poradiť sa, a možno zistia, že to vôbec nie je také náročné.

Máme desiatky, možno stovky zákazníkov, ktorí nám hovoria, že si mysleli, že sa nevedia o rastliny starať, a nakoniec zistili, že problém nebol úplne v nich, ale v rastlinách, ktoré kúpili vo veľkých reťazcoch a neboli v dobrom stave. Napríklad ich kúpili aj so škodcami a potom nevedeli, čo s tým.

Opadávanie listov alebo schnutie po kúpe často nie je spôsobené zlou starostlivosťou, ale tým, že rastlina je chorá. Ak je rastlina zasadená v kvalitnom substráte, má dobré podmienky pri preprave a nie je dlhodobo v nejakom sklade, ale na dennom svetle, nemá dôvod uhynúť len tak sama od seba.

Ľudia často nevedia, aké rastliny si kúpiť. Dobrá pomôcka je, že keď sa u nás doma nejakému druhu darí, môžeme si zadovážiť ďalšie jedince. V spoločenstve sa im bude dariť a o všetky sa môžeme starať rovnako. Hoci ide o rovnaký druh, rastliny vedia vyzerať veľmi rôzne. Môžete mať doma tri rôzne kalatey, maranty alebo aglaonémy a každá bude úplne iná. Bežný človek ani nespozná, že ide o rovnaký druh.