Svetový newsfilter: Novinári telefonovali s vojakmi, ktorí útočili na Dnipro. Ukrajinci im sľubujú odplatu

Dobrý deň,

ruskí predstavitelia sa znovu vyhrážajú Západu jadrovou vojnou, no medzičasom pokračujú v krvavých útokoch na civilnú infraštruktúru. Spojené štáty však podľa amerických novinárov ruské hrozby už neberú tak vážne a začínajú mať pocit, že aj útoky na Kryme, ktoré doteraz považovali za zbytočnú eskaláciu, môžu mať zmysel.

Predstavitelia USA si myslia, že Vladimir Putin musí cítiť, že Krym, ktorý ilegálne anektoval, je ohrozený. Potom by sa oslabila aj jeho pozícia pri prípadných rokovaniach. Od toho sme však ešte ďaleko a namiesto pozitívnych správ o pokroku pri ukončení vojny sa zatiaľ Ukrajina musí vyrovnávať s udalosťami, ako bol útok na obytný dom v Dnipre.

Európa: Kto môže za útok v Dnipre

Na zoznam ukrajinských miest, kde sa po 24. februári odohrali mimoriadne krvavé ruské útoky, pribudlo minulú sobotu ďalšie meno – Dnipro.

Ruská raketa tam zasiahla bytovku, úplne zničila jej dva vchody a zabila najmenej 45 ľudí. Od útoku prešiel takmer týždeň a zaujímavé je, čo nasledovalo. Ukrajinská tajná služba zverejnila mená šiestich Rusov, ktorí sú zaň podľa nej zodpovední.

A novinárom sa s nimi podarilo spojiť.

O čo ide: Vojaci patria do 52. pluku bombardovacieho letectva a ukrajinská tajná služba SBU im sľubuje odplatu za vojnové zločiny.

Keď sa s nimi spojili investigatívni novinári z ruského servera iStories, viacerí popreli svoju účasť na vojne proti Ukrajine.

Jeden z nich zašiel ďalej a povedal, že Ukrajinci ostreľujú „naše územie“. Čím mal na mysli anektovaný polostrov Krym, Doneck, Cherson aj Zaporižžskú oblasť.

„Tak čo, [pýtate sa]či som len stláčal gombík alebo sedel v tom lietadle? Krym je aj tak náš a všetko ostatné je naše. Čo chceš od nás?“ vravel novinárom vojak.

Poradca končí: Jednou z ikonických fotografií z miesta nešťastia sa stal záber na byt, v ktorom cez rozpadnutú stenu vidno novozariadenú žltú kuchyňu.

Majiteľ bytu, tréner boxu Mychajlo Korenovskij, útok neprežil. Manželka a dcéra áno. Na sociálnych sieťach kolovalo video, kde Mychajlo s rodinou oslavuje v tomto byte svoje narodeniny.

Útok na Dnipro znamenal aj koniec poradcu prezidenta Olexija Arestoviča. Musel odstúpiť po tom, čo krátko po útoku neuvážene tvrdil, že išlo o úlomok ukrajinskej rakety.

Tisíce mŕtvych civilistov: Podľa vysokého komisára OSN bolo na Ukrajine od začiatku invázie zavraždených viac ako 7-tisíc civilistov. Počet obetí však môže byť oveľa vyšší.

Čoraz viac západných politikov vyzýva na zriadenie špeciálneho tribunálu proti Rusku za jeho agresiu voči Ukrajine. Okrem iných sa k tejto výzve pridala aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock a Európsky parlament.

Europoslanci si myslia, že zriadenie tribunálu by bolo veľmi jasným signálom pre Rusko aj medzinárodné spoločenstvo, že Putin a ruské vedenie môže za agresiu ísť pred súd.

Západ sa podľa europarlamentu už nemôže vrátiť k bežným obchodným vzťahom s Ruskom pod Putinovým vedením.

Útok si všimli aj v Rusku: Napriek vojenskej cenzúre a masívnym represiám zarezonovalo nešťastie aj v samotnej Moskve, kde niektorí odvážni obyvatelia začali prinášať kvety alebo hračky k pamätníku spisovateľky Lesje Ukrajinky na Ukrajinskom bulvári, aby si uctili pamiatku obetí raketového útoku.

Ruská polícia tam zatkla viacerých ľudí, ktorí chceli vyjadriť ľútosť nad ich smrťou.

Pre Ukrajinu to bol obzvlášť tragický týždeň. V stredu ráno sa v meste Brovary blízko Kyjiva zrútil vrtuľník s ministrom vnútra Denysom Monastyrským a jeho tímom. Nehodu, pri ktorej zomreli aj tri deti, neprežil nikto z posádky.

Severná Amerika: Biden má problém s dokumentmi

Po Donaldovi Trumpovi čelí problémom s utajovanými dokumentmi aj jeho nástupca v Bielom dome Joe Biden. Jeho kauza púta v Spojených štátoch veľkú pozornosť, hoci prináša skôr politické ako trestnoprávne riziká.

Čo sa stalo: Vysokopostavení americkí politici musia pri odchode z funkcie odovzdať všetky tajné dokumenty národnému archívu. Biden to zjavne neurobil, a keď pred piatimi rokmi končil na pozícii viceprezidenta, na niektoré materiály zabudol.

Jeho tím tvrdí, že do posledných hodín intenzívne pracoval, telefonoval a stretával sa so svetovými lídrami. Do kancelárie mu tak neustále chodili nové dokumenty, hoci jeho tím už balil staré.

Teraz tvrdí, že niekoľko materiálov, ktoré boli aj o Ukrajine či Iráne, sa nechtiac ocitlo v zložke s jeho osobnými vecami. Biden to zistil až vlani v novembri.

Aká bola reakcia: Experti na národnú bezpečnosť si myslia, že prezident postupoval príkladne. Keď jeho ľudia zistili, že dokumenty ostali v Bidenovej kancelárii, okamžite kontaktovali národný archív a FBI do niekoľkých dní začala vyšetrovanie.

V jeho kancelárii a garáži našli dokopy menej ako dvadsať dokumentov. Ministerstvo spravodlivosti pre prípad najalo nezávislého vyšetrovateľa, ktorý má rešpekt aj medzi republikánmi.

Prezidentovi však v Spojených štátoch vyčítajú, že verejnosť sa o kauze dozvedela až v januári. Biden tvrdí, že nechcel zasahovať do vyšetrovania. Jeho kritici v tom vidia kalkul pred novembrovými voľbami do kongresu.

Republikáni v kongrese chcú neodovzdanie dokumentov využiť na vyšetrovanie Bidena. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Tento prípad sa podobá na kontroverziu s utajenými dokumentmi bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Rozdiel je však v tom, že Trump nespolupracoval s príslušnými orgánmi a mesiace ignoroval archivárov.

Vyvrcholilo to raziou v jeho vile na Floride, pri ktorej FBI našla stovky tajných materiálov. Medzi inými aj citlivé informácie o iránskom jadrovom programe.

Biden vtedy svojho predchodcu ostro kritizoval, čo dnes republikáni označujú za pokrytecké. Naopak, demokrati upozorňujú, že obaja prezidenti pristúpili ku kauze inak a ich kauzy sa nedajú porovnávať.

Čítajte viac: V garáži mu našli utajené dokumenty. Nie je to ako u Trumpa, no Biden má vážny politický problém

Ázia: V Číne sa znížil počet obyvateľov

V Číne vlani prvýkrát za posledné desaťročia klesol počet obyvateľov. Zmenšujúca sa populácia ohrozuje jej ekonomický rast a snahu stať sa hegemónom na medzinárodnej scéne.

Aký je kontext: Odkedy OSN meria počet obyvateľov, Čína bola vždy najľudnatejšou krajinou sveta. To sa však podľa odhadov zmení už tento rok, keď ju predbehne India.

Zatiaľ čo dnes sa Peking obáva demografického úpadku, v minulosti riešil opačný problém. Pred zhruba štyridsiatimi rokmi zaviedol takzvanú politiku jedného dieťaťa, podľa ktorej sa rodiny s viac ako jedným dieťaťom pokutovali a trestali. Mnohé ženy boli nútené podstúpiť sterilizácie.

Politiku jedného dieťaťa pred siedmimi rokmi nahradila politika dvoch detí. V roku 2021 čínska vláda dovolila zosobášeným párom, aby mali až tri deti.

Čo sa stalo: Hoci prezident Si Ťin-pching označuje populačný rast za jednu zo svojich aktuálnych priorít, demografické vyhliadky Číny nie sú dobré. Vlani prvýkrát od hladomoru v 60. rokoch klesol počet jej obyvateľov o zhruba 850-tisíc.

V nasledujúcom období môže negatívny trend znásobiť zhoršujúca sa pandemická situácia. Čína po mesiacoch prísnych lockdownov uvoľnila opatrenia, no aj vzhľadom na nedostatočne vysokú mieru zaočkovanosti najstarších ľudí môže v krajine podľa odhadov na covid zomrieť až milión ľudí.

Čína tento týždeň potvrdila, že od decembra covid zabil najmenej 60-tisíc ľudí. Skutočné číslo je zrejme oveľa vyššie.

V Číne sa rodí málo detí. Foto – TASR/AP

Čo to znamená: Starnúca populácia bude vytvárať tlak na zdravotníctvo a sociálny systém. Zároveň ohrozuje čínsky ekonomický model, ktorý je do veľkej miery závislý od lacnej pracovnej sily.

Demografickú krízu však ani zďaleka nerieši len Peking. Dlhodobo je problémom aj v iných ázijských veľmociach vrátane Japonska či Južnej Kórey, ale aj v mnohých iných vyspelých štátoch vrátane Nemecka či Francúzska.

Afrika: Problémy s elektrinou v JAR

Juhoafrická republika čelí veľkým problémom s elektrickou energiou. Prejavuje sa to v politike aj v priemysle a firmy varujú, že výpadky elektriny budú mať dôsledky pre ekonomiku.

O čo ide: Energie sú momentálne jednou z najväčších tém na celom svete, no kríza v Juhoafrickej republike nesúvisí len s udalosťami uplynulého roka.

Situácia v krajine s treťou najväčšou ekonomikou na kontinente sa zhoršuje už roky. Odborníci ako hlavné dôvody uvádzajú nedostatok investícií do starých a prevažne uhoľných elektrární, chýbajúci odborný personál, ale aj korupciu.

Dospelo to až do stavu, keď obyvatelia Juhoafrickej republiky denne zažívajú výpadky, ktoré trvajú dlhé hodiny. Týka sa to prakticky každého, výnimkou nie sú ani nemocnice či kancelárie.

Čo robí štát: Hnev opozície aj verejnosti je veľký, a tak musel prezident Cyril Ramaphosa zrušiť svoju cestu na Svetové ekonomické fórum v Davose.

Namiesto diplomacie a diskusií o stave sveta a jeho budúcnosti ostal doma, aby sa na krízových rokovaniach venoval stavu juhoafrickej energetickej siete.

Nemal na výber – výpadky sa už dotkli hospodárstva krajiny. Investori sú znepokojení, kurz juhoafrického randu voči doláru či euru padá a problémy hlási nielen výrobný priemysel, ale aj podniky ako fastfoodový reťazec KFC, ktorý nemá dostatok kurčiat.

Chovatelia ich totiž v súčasnej situácii nedokážu spracovávať toľko, aby uspokojili dopyt.

Čo bude ďalej: Riešenie energetickej krízy nie je jednoduché. Prechod na iné zdroje trvá dlho a zložitý je aj boj proti korupcii. Na energetickú infraštruktúru je okrem odberateľov zjavne napojený aj organizovaný zločin.

Zmeniť to chcel nový šéf štátnej energetickej spoločnosti, ktorý nastúpil pred troma rokmi, no narazil na odpor. Až taký veľký, že mu do kávy niekto dal kyanid. Prežil to, no zo svojej funkcie odchádza aj preto, že necíti politickú podporu.

Podporu stráca aj prezident, a to medzi voličmi. Napriek výpadkom totiž dodávatelia elektriny v najbližších dvoch rokoch chystajú výrazné zvýšenie cien. A to využíva opozícia, aby do ulíc dostala ľudí, ktorí budú protestovať proti vláde.

Čo môže robiť vláda? Najrýchlejšie riešenie je kupovať elektrinu od susedných štátov a súkromných dodávateľov.

Latinská Amerika: Kríza v Peru sa neskončila

Chaos v Peru pokračuje aj viac než mesiac po tom, čo kongres odvolal prezidenta. Po týždňoch rozsiahlych protestov hrozí predčasný koniec aj jeho nástupkyni.

Aký je kontext: Bývalý prezident Pedro Castillo začiatkom decembra nečakane vystúpil v televízii, kde vyhlásil, že plánuje rozpustiť parlament. Opozícia, ale aj mnohí predstavitelia jeho vlastnej administratívy to vnímali ako pokus o štátny prevrat.

Viacerí ministri protestne odišli z vlády a poslanci ho veľkou väčšinou odvolali z funkcie. Castilla zadržala polícia a vo funkcii ho nahradila viceprezidentka Dina Boluartová. Sľubovala upokojenie turbulentnej situácie.

Namiesto toho v krajine vypukli rozsiahle protesty Castillových podporovateľov, ktorí ho napriek vážnym obvineniam z korupcie vnímajú ako bojovníka za obyčajných ľudí.

Čo s protestmi: Viaceré demonštrácie boli násilné, pričom Castillovi stúpenci zablokovali aj kľúčovú infraštruktúru vrátane ciest a letísk. V krajine uviazli stovky zahraničných turistov, ktorým sa pre protesty nedarí odletieť.

Ľudskoprávne organizácie však upozorňujú, že to neospravedlňuje políciu, ktorá podľa nich počas demonštrácií použila neprimeranú silu. Odhaduje sa, že za posledné týždne zomreli desiatky protestujúcich.

Peru, ktoré čelí jednej z najväčších kríz za posledné desaťročia, dočasne predĺžilo stav núdze.

Čo bude ďalej: Za súčasnú situáciu čelí ostrej kritike prezidentka Boluartová, ktorá ignoruje výzvy na predčasné voľby a násilné konanie voči protestujúcim ospravedlňuje označovaním demonštrantov za teroristov.

Medzičasom voči nej generálna prokuratúra otvorila vyšetrovanie aj pre podozrenie z genocídy a z vlády jej odišlo viacero ministrov, ktorí ju kritizovali.

Zatiaľ to teda vyzerá tak, že Boulartová sa pridá na dlhý zoznám neúspešných hláv štátu, ktoré Peru viedli v posledných rokoch.

Čítajte viac: Chaos v Peru. Na protestoch umierajú ľudia a prezidentku vyšetrujú z genocídy

Meno týždňa: Matteo Messina Denaro

Talianska polícia po 30 rokoch snahy zatkla šéfa sicílskej mafie. Matteo Messina Denaro sa skrýval na západe Sicílie, v oblasti, z ktorej pochádzal. Policajti pri tom využili aj odposluchy a z rozhovorov jeho blízkych sa dozvedeli, že má viaceré vážne choroby. Keď si ich porovnali s diagnózami muža, ktorý žil pod iným menom v Trapani, dopátrali sa k hľadanému mafiánovi.

Zadržali ho práve vtedy, keď vychádzal z nemocnice v Palerme. Policajt sa ho opýtal, ako sa volá a Messina Denaro priznal svoju identitu. Mafián podľa polície žil spokojný život, hoci musel byť opatrný a spoliehať sa na množstvo komplicov, ktorí ho chránili.

60-ročný Sicílčan ide rovno do väzenia, v neprítomnosti ho totiž odsúdili na doživotie za vraždy a iné zločiny, ktoré má na svedomí mafia z talianskeho ostrova.

Viac čítajte tu: Mafia perie peniaze všade, kde sa to oplatí, na zelených energiách dostane aj dotácie

Foto týždňa

Do dedinky Lützerath na západe Nemecka prišli aktivisti, ktorí protestujú proti tomu, aby sa rozšírila baňa na uhlie. Jej zväčšenie znamená zničenie dediny a zároveň ďalšie využívanie uhlia na výrobu elektriny, čo znamená vypúšťanie oxidu uhličitého do ovzdušia.

K protestu sa pripojila aj Greta Thunbergová, polícia ju zakrátko zadržala.