Denník N

Vyznamenaný Eugen Valovič, ktorý budoval tajnú cirkev: Keby som vyrastal v tomto svete, neviem, ako by som obstál

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolu so Silvestrom Krčmérym, Vladimírom Juklom a biskupom Jánom Korcom pracoval aj Eugen Valovič na budovaní podzemnej cirkvi v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Valovič bol zo všetkých najmenej viditeľný – aj preto, že ak by ŠtB zavrela troch lídrov tajnej cirkvi do väzenia, on mal pokračovať v stretnutiach s veriacimi. Hovorí, že mu to vyhovovalo, keďže bol samotár a hanblivý typ. „Nie som nejaký hrdina, som radový veriaci, a keď bolo treba robiť, tak som robil. To mladí ľudia dnes majú ťažké udržať si vieru,“ hovorí.

Eugena Valoviča v januári ocenila prezidentka Radom Ľudovíta Štúra III. triedy.

V rozhovore hovorí:

  • ako sa v šestnástich rokoch nadchol pre vieru,
  • prečo by si vybral vieru pred vlastnými rodičmi,
  • ako vozil Biblie do Sovietskeho zväzu,
  • ako teraz nevie stráviť ruskú vojnu na Ukrajine.

Pomáhali ste budovať štruktúry podzemnej cirkvi spolu s Vladimírom Juklom a Silvestrom Krčmérym. V jednej chvíli to bola jedna z najväčších organizovaných opozícií režimu, veľká sila, vy ste viedli rôzne oblastné štruktúry. Bola to práca na plný úväzok? Koľko síl to vyžadovalo? 

Maturoval som v roku 1968 a mal som šťastie, že o rok neskôr som stretol doktora Silva Krčméryho. Medzitým som chodil k františkánom do kostola, niekto mi odporučil, že je tam komunita mladých ľudí, s ktorými som sa spontánne spojil. Zhodou okolností som prichádzal do kontaktu so Silvom Krčmérym, Vladom Juklom a aj otcom Korcom a v tej zapálenosti som sa pustil do organizovania stretnutí. Dovtedy som bol trošku samotár, a keď som ich spoznal, veľmi ma to oslovilo a pustil som sa do toho. Samozrejme, Silvo s Vladom nám veľmi často hovorili, aby sme počítali s tým, že nás môžu hocikedy vypočúvať. Museli sme dodržiavať dosť prísne pravidlá, na ktoré som si zo začiatku ťažšie zvykal.

Aké?

Napríklad nefotografovať sa. Keď sme išli na nejaké stretnutie, nesmeli sme ísť spolu viac ako dvaja, traja. Bolo sa treba obzerať, či niekto ide za mnou. Starší členovia toto všetko zažili, boli aj viackrát na výsluchu. Vštepovali nám, aby sme my náhodou nepritiahli pozornosť tým, že eštebákom povieme niečo navyše.

Silvester Krčméry na fotografiách ŠtB. Foto – film Slobodní/archív ÚPN
Vladimír Jukl na fotografiách ŠtB. Foto – film Slobodní/archív ÚPN

Trvalo vám nejaký čas, kým ste sa opatrnosti zbavili? 

Celkom áno, aj doteraz mám dosť problém s fotografovaním. Boli sme dokonca zvyknutí zdvihnúť dlaň pred tvár

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cirkvi

Prezidentské vyznamenania

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie