Nemecko musí poslať Ukrajine Leopardy. Sú na to historické i strategické dôvody

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Nemecko nesie unikátnu historickú zodpovednosť za pomoc pri obrane slobodnej a suverénnej Ukrajiny. Centrálna európska mocnosť je tiež jedinečne kvalifikovaná tvarovať širšiu európsku odpoveď, ktorá by mala ukončiť kriminálnu teroristickú vojnu vyprovokovanú Vladimirom Putinom a tiež zabrániť podobným agresiám na miestach, ako je napríklad Taiwan. Ako signál strategického zámeru splniť svoju dvojitú povinnosť by mala berlínska vláda na piatkových rokovaniach o vojenskej podpore Ukrajiny na americkej leteckej základni v nemeckom Ramsteine nielenže dovoliť krajinám ako Poľsko či Fínsko poslať brániacej sa krajine v Nemecku vyrobené tanky Leopard 2, ale mala by to v rámci koordinovanej európskej akcie urobiť aj ona sama.

Tri úrovne

Nemecká historická zodpovednosť má tri rôzne úrovne. Pred 80 rokmi to bolo nacistické Nemecko, ktoré viedlo teroristickú vojnu na tej istej ukrajinskej pôde. Jej obete boli z tých istých miest a dedín, z ktorých sú obete dnešnej vojny, niekedy ide dokonca o tých istých ľudí. Napríklad Borisa Romančenka, ktorý prežil štyri nacistické koncentračné tábory, zabila v Charkive ruská strela. Žiadna historická analógia nie je presná, ale Putinov pokus zničiť nezávislú existenciu susedného národa aj pomocou vojnových zločinov, genocídnych akcii a neúnavného cielenia na civilné obyvateľstvo je niečím, čím sme sa v Európe po roku 1945 priblížili najviac k tomu, čo robil Adolf Hitler počas druhej svetovej vojny. Nemali by sme si z toho vziať poučenie, že by nemecké tanky nikdy nemali byť použité proti Rusku, nech už vieme urobiť čokoľvek, ale že by mali chrániť Ukrajincov, ktorí patrili k najväčším obetiam tak Hitlera, ako aj Stalina.

Druhá úroveň historickej zodpovednosti súvisí s tým, čo nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier úprimne opísal ako „trpké zlyhanie“ nemeckej politiky voči Rusku po anexii Krymu a začiatku ruskej agresie na východnej Ukrajine v roku 2014. Túto politiku by sme mohli presne charakterizovať ako appeasement. (V nedávnom rozhovore bývalá kancelárka Angela Merkelová pochválila netflixový seriál „Mníchov“ za to, že naznačil, že Neville Chamberlain by mohol byť vnímaný aj v pozitívnom svetle.) Napriek potrebe znižovania svojej energetickej závislosti od Ruska ju Nemecko po roku 2014 ešte osudovo zvýšilo na viac ako 50 percent celkového dovozu plynu a dovolilo vybudovať nikdy nepoužívaný plynovod Nordstream 2.

Táto historická chyba viedla k tretej a najnovšej úrovni zodpovednosti. Mesiac od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára minulého roku skupina popredných nemeckých osobností sformulovala výzvu na okamžitý bojkot ruských fosílnych palív. „Pri pohľade späť na svoju históriu,“ napísali, „Nemecko opakovane prisahalo, že už NIKDY NESMIE dôjsť k dobyvačným vojnám a zločinom proti ľudskosti. Dnes nadišla hodina splniť tento sľub.“ Kancelár Scholz sa však rozhodol konať proti tomuto radikálnemu postupu s odôvodnením, že by to ohrozilo „státisíce pracovných miest“ a uvrhlo by to Nemecko aj Európu do recesie. Krajina na čele s ministrom Robertom Habeckom však vyvinula mimoriadne pôsobivé úsilie, aby sa odstrihla od ruskej energie.

Prečo ho neposlať?

Popritom však naďalej platila Rusku účty, ktoré prudko vzrástli práve pre vplyv vojny na ceny energií. Podľa dôkladnej analýzy Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia zaplatilo Nemecko počas prvých šiestich mesiacov totálnej vojny Rusku za ropu, plyn a uhlie približne 19 miliárd eur. Na porovnanie: celý ruský vojenský rozpočet na šesť mesiacov v roku 2021 bol okolo 30 miliárd eur. (Za rok 2022 nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje.) Keďže veľká časť príjmov ruského rozpočtu pochádza z energetiky, nevyhnutným záverom je, že Nemecko prispievalo do Putinovho vojenského rozpočtu, aj keď viedol teroristickú vojnu na území, kde pred osemdesiatimi rokmi viedlo teroristickú vojnu nacistické Nemecko. Áno, Rusku naďalej platili za energiu aj ďalšie európske krajiny, ale žiadna z nich nemala takú jedinečnú historickú zodpovednosť ako Nemecko voči Ukrajine.

Ku cti nemeckej vlády slúži, že jej pozícia k vojenskej podpore Ukrajiny sa od predvečera ruskej invázie zásadne pohla. V celkových číslach prisľúbenej obrannej pomoci patrí Nemecko medzi popredných podporovateľov Ukrajiny, rovnako ako v humanitárnej, hospodárskej a finančnej podpore. Ale pokiaľ ide o dodávky zbraní, bol Berlín váhavý a zmätený, vždy na najmenej ochotnom konci západného konvoja. Ako štipľavo komentoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba: „Vždy je to podobný vzorec – najprv [Nemci] povedia „nie“, potom svoje rozhodnutie zúrivo obhajujú, aby nakoniec povedali „áno“.“ Stojí za zmienku, že Nemecko má impozantný obranný priemysel, ktorý s veľkým ziskom vyvážal smrtonosné vybavenie pre niektoré dosť pochybné režimy po celom svete. Prečo ho teda neposlať brániť európsku demokraciu proti novému Hitlerovi?

Dajte im tie tanky

Obavy Berlína z ďalšej ruskej eskalácie v reakcii na dodávky zbraní vyššej kategórie zo Západu – a možno dokonca z toho, že Rusko prvýkrát použije jadrové zbrane – má aj Bidenova administratíva vo Washingtone. Neexistuje však žiadna cesta vpred, ktorá by bola bez rizika. Tým, že sa Putin systematicky zameriava na civilné obyvateľstvo Ukrajiny, už situáciu dávno eskaloval. Teraz mobilizuje obrovské rezervy pracovnej sily Ruskej federácie a pravdepodobne má niekedy v tomto roku v úmysle spustiť novú ofenzívu.

Na základe triezvej strategickej analýzy je jedinou realistickou cestou k trvalému mieru zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu, aby mohla získať späť väčšinu svojho územia a potom sama vyrokovať mier z pozície sily. Alternatívami sú nestabilná patová situácia, dočasné prímerie alebo efektívna ukrajinská porážka. Putin by potom ukázal Si Ťin-pchingovi a ďalším diktátorom na celom svete, že ozbrojená agresia a jadrové vydieranie sa môžu bohato vyplatiť, čo by čínsky prezident využil na Taiwane.

Presný mix vojenských prostriedkov, ktoré Ukrajina potrebuje, je vecou odborníkov. Pýta si viac protivzdušnej obrany, prieskumných systémov, munície a komunikačného vybavenia, ako aj obrnených vozidiel. Ale akákoľvek rozsiahla ukrajinská protiofenzíva si teraz bude vyžadovať aj moderné bojové tanky. Leopard 2 je najvhodnejší a najdostupnejší takýto tank, pričom – taký efektívny je nemecký export zbraní – viac ako dvetisíc z nich sa nachádza vo výzbroji dvanástich ďalších európskych armád, a to nerátame bundeswehr.

Táto vec sa stala aj lakmusovým papierikom odvahy Nemecka odolať Putinovmu jadrovému vydieraniu, prekonať vlastný domáci kokteil strachu a pochybností a brániť slobodnú a suverénnu Ukrajinu. Stredajší Scholzov prejav na Svetovom ekonomickom fóre nenasvedčoval, že by takáto odvaha v Nemecku bola. Ale ak by sa predsa len tanky pre Ukrajinu dali do pohybu, kancelár by ukázal nemecké vedenie, ktoré by privítal celý Západ. A získal by aj správne ponaučenie z modernej i tej veľmi nedávnej histórie Nemecka.