Novozélandská premiérka sa nehanbí, že vyhorela. Nielen tým je výnimočná
Rezignácia Jacindy Ardernovej z postu premiérky aj líderky labouristov vo volebnom roku je pre vonkajších pozorovateľov šokujúca, ale ak novozélandskú političku vnímame ako niekoho, kto nebaží po moci, tak je jej rozhodnutie logickým ukončením výnimočného dramaturgického oblúku jej politickej kariéry.
Ardernovú tiež – a vôbec to nie je po prvýkrát – stavia do ostrého kontrastu so svetovými lídrami, ktorí boli jej politickými súpútnikmi a pre udržanie sa pri moci boli schopní otriasať základmi svojich krajín.
Spomeňme si na Donalda Trumpa a hoaxy o ukradnutých voľbách a následnom útoku jeho prívržencov na Kapitol. Len nedávno sa niečo podobné stalo v Brazílii, kde sa Jair Bolsonaro nemohol vyrovnať so stratou prezidentského úradu.
Viktor Orbán pre udržanie sa v kresle ukrajuje z maďarskej demokracie ako z čabajky a v Izraeli Benjamin Netanjahu uzavrel zmluvu s diablom, teda najhoršími extrémistami, aby sa mohol vrátiť do úradu.
O Vladimirovi Putinovi, ktorý brutálne prepadol Ukrajinu aj preto, aby mu poskočil upadajúci rating, je zbytočné sa rozpisovať.
Prišiel môj čas
Ardernová pri oznámení svojho rozhodnutia pomenovala, prečo odchádza, a je to prijateľné aj rozumné vysvetlenie. Pred voľbami nemá dosť energie na to, aby viedla krajinu a stranu, a myslí si, že by už nemohla dobre slúžiť Novému Zélandu.
