Denník N

Film Babylon – oči sú oslnené, uši zaliehajú, srdce a myseľ zostávajú nedotknuté

Foto - Paramount
Foto – Paramount

Mala to byť veľká historická freska z dejín filmu zachytávajúca jeho mágiu aj špinu a bezcitnosť. Veľké ambície sa však zrútili do scén kolísavej úrovne a zbierky jednotlivostí, ktoré vytvárajú nepresvedčivý celok.

Americký film Babylon mal byť lepší. Z viacerých dôvodov. Jednak mal na to všetky predpoklady: atraktívnu tému, talentovaného režiséra, dobré obsadenie, veľkorysý rozpočet 80 miliónov dolárov. A navyše by tým pomohol nielen tvorcom a spokojným divákom, ale aj celému filmovému priemyslu.

Novinka režiséra Damiena Chazella je totiž príkladom takzvanej prestížnej kinematografie. Hollywoodskeho diela, ktoré má autorskú ambíciu a zároveň sa usiluje o divácku prístupnosť a istú veľkoleposť. Je to autorský príbeh, nejde o pokračovanie žiadnej etablovanej série či remake, počíta s dospelým divákom.

Takýmto filmom súčasnosť príliš nepraje. Hollywood je ako priemyselné odvetvie dosť zneistený. Do amerických kín sa dostáva menej nových diel a veľkú návštevnosť (okrem tých najväčších hitov) nemajú, aj streamovacie služby škrtajú, kde sa dá.

Pomohlo by, keby nejaký pokus o veľkú hollywoodsku drámu preukázal životaschopnosť tohto žánru. Babylon presne takýmto filmom byť mohol a azda aj mal. Bohužiaľ, nestalo sa. V Amerike komerčne prepadol a ani kritika z neho nie je nadšená.

Prestrelené ambície

Chazellov film je „dobovka“. Odohráva sa koncom 20. a začiatkom 30. rokov minulého storočia. Vykresľuje Hollywood v čase prechodu od nemého k zvukovému filmu a dôsledky, ktoré táto premena priniesla nielen do života jednotlivcov, ale pre celú kinematografiu. Táto téma môže dnes celkom rezonovať, svet filmu je opäť roztrasený a v očakávaní nejakej veľkej zmeny.

Babylon sa k filmovej histórii vracia s nostalgiou – predovšetkým v závere. Zároveň však má ambíciu ukázať aj odvrátenú stranu „továrne na sny“. Ukázať, aké pochabé môžu byť sny tých, ktorí ilúzie na plátne vytvárajú, a aká chladná aj nemilosrdná býva hollywoodska mašinéria.

Zachytiť tento svet na veľkej freske, ilustrovať ho v drámach niekoľkých postáv tak, aby výsledný obraz mal pri všetkej svojej grandióznosti aj intímny rozmer. Aby ukazoval príbeh sveta aj v histórii lapených jednotlivcov, bol riekou obrazov a rozličných osudov, ktoré sa spájajú do jedného prúdu.

Podobným spôsobom kedysi nakrúcal filmy Robert Altman, zreteľnú inšpiráciu tvorcovia Babylonu našli aj vo výbornom Hriešnom boogie režiséra Paula Thomasa Andersona.
Damien Chazelle sa môže zdať ako ideálny tvorca na spracovanie diela tohto typu. Je to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie