Denník N

Na svete sú milióny ľudí zo skúmavky. Mali by ich rodičia ísť do väzenia?

Obavy našich poslancov o osud embryí pri umelom oplodnení sú legitímne, ale dôvodová správa k návrhu zákona obsahuje až priveľa omylov a argumentačných faulov.

Devätnásť konzervatívnych poslancov si pre nás sekularistov, zhýčkaných materializmom a konzumom, pripravilo v čase adventu onakvejšiu duchovnú potravu.

V prvom čítaní hlasovali za návrh zákona, v ktorom hrozili až 12 rokmi väzenia ľuďom, ktorí „vykonajú, podstúpia alebo umožnia“ umelé oplodnenie.

Ich správanie by nás nemalo prekvapiť. Keď v roku 2010 dostal Nobelovu cenu za medicínu Robert Edwards, priekopník umelého oplodnenia, hovorca Pápežskej akadémie pre život Ignacio Carrasco de Paula sa vtedy vyjadril, že výber bol „absolútne nemiestny“.

Prvé dieťa zo skúmavky, Louise Brownová, sa narodilo v roku 1978. Edwards dopomohol miliónom ľudí splniť si svoj sen stať sa biologickými rodičmi; v čase, keď mu udelili Nobelovu cenu, behali po Zemi viac ako štyri milióny ľudí zo skúmavky.

Z faktov morálku neodvodíme

S morálkou je to ťažké. Nie je to tak dávno, čo ľudia vážne debatovali o tom, či zrušiť otroctvo, zrovnoprávniť černochov, ženy alebo či sú krvné transfúzie v poriadku.

Pred pár storočiami trávili naši predkovia voľný čas zábavou na verejných priestranstvách, kde sa tešili z krvilačnej pomsty a upaľovania a vešania bosoriek a iných „nebezpečných“ živlov.

Môžeme sa im posmievať, že boli zaostalí, ale ak by sme žili vtedy, správali by sme sa úplne rovnako.

Lenže časy sa zmenili. No nie nevyhnutne preto, že by sme mali viac informácií o svete. Ani biológia, ani chémia nás bezvýhradne neučia, že zrušiť otroctvo alebo zaviesť homosexuálne manželstvá je dobré.

Je to preto, že veda je o faktoch, morálka o normách. Veda sa zaoberá tým, aký svet je, morálka tým, aký by mal byť. A z faktov normy nijakým spôsobom neplynú (Humeova téza), hoci niektorí ľudia si myslia opak.

Katalyzátor morálneho pokroku

Veľa sa debatuje o tom, že katalyzátorom morálneho pokroku bola napríklad literatúra. V románoch sa ľudia po prvýkrát v histórii stretli s názormi jedincov, ktorí im boli dovtedy cudzí. Keď uvideli svet napríklad optikou otrokov a oboznámili sa s ich príšerným zaobchádzaním a trápeniami, mohli si konečne uvedomiť, že otroctvo je zlé.

Svoj vplyv hrá aj trh, pretože vytvára sieť vzájomných závislostí. Ak vám Nemec vyrába auto alebo televízor, musíte sa k nemu správať ústretovo a milo, lebo inak by ste nemali ani jedno, ani druhé.

Inak povedané, morálny pokrok nekopíruje pokrok vo vede, pretože na to, ako sa správame k iným ľuďom, vplýva množstvo iných faktorov, napríklad trh alebo zvýšená sympatia a empatia ako výsledok kontaktu s ľuďmi, ktorí nám boli pred desaťročiami či stáročiami neznámi, a preto vyradení z nášho morálneho záujmu.

To však neznamená, žeby sme vedu alebo rozum mohli ignorovať. Ak viete, že černosi alebo otroci sú úplne rovnakí ľudia ako vy (biológia, genetika, psychológia, …), stráca argument na odlišné zaobchádzanie s nimi na akejkoľvej presvedčivosti a sile.

Sú to nenarodené deti?

dôvodovej správe návrhu zákona, ktorý chcel zaviesť trestanie ľudí za umelé oplodnenie, sa nám podsúva názor, že embryá, s ktorými sa pri umelom oplodnení pracuje, sú „nenarodené deti“.

Nesúhlasím. Či sa nám to páči, alebo nie, reč je tu o zhluku buniek, ktoré sa v ničom nepodobajú na nikoho z nás. Necítia žiadnu bolesť, nemajú žiaden inštinkt ochrany. Nemajú vedomie, žiadne záujmy a túžby, žiadne emócie a sny, žiadne bolesti a radosti, žiadnu predstavu o tom, čo je to utrpenie.

Vyrábať z nich ľudí vedie k značne protiintuitívnym záverom. Predstavte si, že stojíte pri výhybke, po koľaji sa rúti drezina, ktorá zničí všetko, čo jej stojí v ceste. Vy ju môžete presmerovať na trať, kde je jedna dospelá žena, alebo na vedľajšiu koľaj, kde sú dve misky so zygotami (vznikajú po splynutí dvoch pohlavných buniek).

Ak ide o hotových ľudí, ako sa nám snaží nahovoriť časť našich poslancov, mali by sme uprednostniť ich záujmy pred záujmom ženy uväznenej na trati a drezinu pustiť na ňu, lebo dva zachránené životy sú predsa viac ako jeden.

„Prirodzené“ oplodnenie

Technika umelého oplodnenia priviedla na svet milióny ľudí, v roku 2012 to už bolo päť miliónov. Ak sú naši konzervatívni poslanci naozaj „pro-life“, mali by chápať, že bez tejto techniky by dnes bolo na svete o niekoľko miliónov zdravých ľudí menej.

V dôvodovej správe sa tiež píše, že povolené má byť iba „prirodzené oplodnenie ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou“. To je značne problematická formulácia, lebo nie je vôbec zrejmé, čo „prirodzené oplodnenie“ znamená. Prečo by takým oplodnením nemohlo byť aj oplodnenie in vitro?

Navyše, celá medicína je postavená na boji s nedokonalosťami nášho tela. Ak je výskytom „prirodzená“ krátkozrakosť, znamená to, že by sme mali ľudí, ktorí nosia okuliare, trestať a posielať do väzenia povedzme až na 12 rokov, lebo morálne prípustné je iba to, keď nezasahujeme do „prirodzeného“ chodu vecí, v tomto prípade krátkozrakosti?

Na fakty rezignovať nemôžeme

Na druhej strane, obavy našich poslancov o osud zmrazených embryí sú celkom legitímne. Netreba sa im nevyhnutne vysmievať, pretože riešenie tohto problému bezvýhradne nezávisí od poznatkov vedy, lebo sa tu bavíme o normách, nie iba faktoch.

Lenže na fakty rezignovať nemôžeme – do verejnej debaty určite nepatrí vedecká ignorancia, (náboženská) ideológia, subjektívna dojmológia a argumentačné fauly odvolávania sa na autoritu („Keď si x myslí pápež Ján Pavol II., x bude určite pravda“), odvolávania sa na emócie („Vraždíte nenarodené deti, ste nemorálni“) či reductio ad Hitlerum („Ak ste za potraty, ste ako nacisti“), ktorých je dôvodová správa k návrhu zákona plná.

Neostáva nám nič iné, ako dúfať, že medicína problém s nadbytočnými embryami pri umelom oplodnení čoskoro odstráni. Dovtedy by sme mali mať v úcte ľudí, ako je Robert Edwards, vďaka ktorému je svet dnes bohatší o milióny ľudských osudov.

Teraz najčítanejšie