Denník N

Stredná Európa v časopise Time

Z krajín strednej Európy venoval časopis Time pozoruhodný priestor Československu.

Angela Merkelová je 88. osobnosťou roka, ktorú vyzdvihol týždenník Time od roku 1927, keď založil túto tradíciu.

Odvtedy sa tam popri amerických prezidentoch objavili tváre, ktoré dodnes figurujú v učebniciach – od Gándhího cez Churchilla, kráľovnú Alžbetu, de Gaula i Adenauera, pápežov Jána XXIII., Jána Pavla II. i Františka, Čankajška i Teng Siao-pchinga, Chruščova, Gorbačova i Putina až po Martina Luthera Kinga a Nelsona Mandelu.

A keďže editori zostavovali rebríčky najmä z hľadiska vplyvu politikov, či už išlo o ich pozitívne, alebo negatívne účinkovanie, zaradili tam aj Hitlera a Stalina. Svoje miesto v rebríčku mali aj vedci, umelci či filantropi.

Tváre zo strednej Európy sa v časopise ako osobnosti roka ocitli dvakrát. V roku 1981 to bol líder Solidarity Lech Walesa a za rok 1956 maďarský povstalec symbolizujúci krvavo potlačenú maďarskú revolúciu.

Časopis však nepublikoval iba osobnosti roka. Každý týždeň sa na titulnej strane objavila fotografia vplyvného človeka, ku ktorému sa vzťahoval hlavný článok čísla. Z krajín strednej Európy venoval pozoruhodný priestor Československu.

Jednou témou bol zápas o slobodu a nezávislosť. Výraznou ilustráciou sú titulné strany z roku 1938 a z roku 1968. Na prvej, vo vydaní z júna 1938, je fotografia prezidenta Edvarda Beneša a článok opisujúci narastajúci konflikt medzi nacistickým Nemeckom a demokratickým Československom, o ktorom Beneš vtedy povedal: „Osud Európy sa rozhodne tu.“

Na druhej, z apríla 1968, vidíme Alexandra Dubčeka ako lídra Pražskej jari, ktorej dramatické okolnosti vykresľuje reportáž vnútri čísla.

Druhá téma mala dva rozmery – budovanie demokracie, ako aj hľadanie takého bezpečnostného poriadku, ktorý by garantoval mier, stabilitu a nezávislosť štátov zrodených po prvej svetovej vojne.

Stelesnením prvého úsilia bol prezident T. G. Masaryk, o ktorom Time často písal. V marci 1928 sa jeho fotografia skvela na titulnej strane; článok sa na základe jeho pamätí vydaných v angličtine venoval Masarykovmu dielu, vzniku a budovaniu demokratického štátu.

Ako príklad snahy o medzinárodnú bezpečnosť Time často pochvalne uvádzal „jedného z najschopnejších diplomatov v Európe“ Edvarda Beneša, ktorý po dva roky stál na čele Spoločnosti národov, predchodcu OSN.

A po roku 1989 sa tam prirodzene ocitol Václav Havel.

A dnes? Stredná Európa sa dostáva do zahraničných médií v nelichotivých súvislostiach, či už ide o stav demokracie u nás, alebo o postoje k utečencom. Dokedy to potrvá?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie