Denník N

Riaditeľ Focusu Slosiarik: K referendu príde 20 až 30 percent voličov, Hegerova strana má šancu

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Sociológ Martin Slosiarik predpovedá neplatné referendum a hovorí o šanciach na úspech strany Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa. Pomôcť by im mohlo spájanie s malými stranami aj proeurópska a proatlantická orientácia.

Martin Slosiarik hovorí aj o tom:

  • prečo je referendum odsúdené na neúspech;
  • či by pomohlo, keby sa k Hegerovmu projektu pripojil Mikuláš Dzurinda;
  • akú časť voličov by premiér mohol osloviť;
  • kto má väčšie šance v druhom kole českých prezidentských volieb

Na Slovensku sa od roku 1993 konalo osem celoštátnych referend, ale iba to o vstupe Slovenska do EÚ bolo úspešné, keďže naň prišlo viac ako 50 percent zapísaných voličov. Prečo ľudia nechodia na referendá?

K úspešnosti sa referendá aspoň zvyknú priblížiť, keď sú spojené s nejakým iným typom volieb – parlamentných či prezidentských. Neexistuje jedno jednoduché vysvetlenie. Jedným z nich však je, že samotný predmet referenda, teda jeho otázky, môžu spoločnosť rozdeľovať. A taký je aj prístup jednotlivých strán ku svojim voličom. Tí, ktorí chcú, aby odpovedali áno, svojich voličov mobilizujú, aby prišli. Naopak tí, ktorí chcú, aby povedali nie, ich demobilizujú, čiže im vysvetľujú, že by na referendum ísť nemali, lebo by zvýšili pravdepodobnosť, že bude úspešné a aj tak neprehlasujú tých, čo chcú odpovedať nie.

Ale keďže je politická scéna pri väčšine dôležitých otázok rozdelená pol na pol, môže prísť maximálne polovica a ani tá nepríde.

Áno, keď si prejdeme doterajšie referendá – a máme aj referendá, ktoré boli spojené s voľbami.

Referendum chcela spojiť aj SaS s voľbami v roku 2010.

Ale nakoniec bolo pol roka po nich. Spätne ho čítam ako pokus o mobilizáciu pred voľbami. Bol tam zámer odovzdať podpisy vo februári 2010, aby sa mohlo konať spolu s voľbami. Nepodarilo sa to, ale bolo až na jeseň a účasť na ňom bola len okolo 20 percent. Bolo to pritom referendum, ktoré obsahovalo najviac otázok.

Išlo o zrušenie koncesionárskych poplatkov, priestupkovej imunity poslancov či voľby cez internet.

A aj o limit na nákup vládnych vozidiel. Nešlo teda o témy, ktoré mali výrazne mobilizačný charakter, ale skôr išlo o nástroj, ktorý mal byť použitý ako mobilizačný nástroj pred parlamentnými voľbami.

Referendum bolo spojené s parlamentnými voľbami v roku 1998 a išlo o zákaz privatizácie strategických štátnych podnikov v roku 1998.

Tam to síce bolo 44 percent voličov, dôležité však je, že účasť na voľbách bola viac ako 84 percent. Aj v tomto prípade tak hovoríme o polovici z voličov.

Išlo vtedy hlavne o voličov HZDS a SNS.

Ani samotné voľby a vysoká účasť tým pádom nezaručujú úspech referenda. Ak dnes máme účasť v parlamentných voľbách okolo 65 percent, je veľmi málo pravdepodobné, že by po spojení s voľbami dosiahlo účasť viac ako 50 percent všetkých oprávnených voličov.

K akému referendu by podľa vás prišlo viac ako 50 percent voličov?

Viem, ale bolo by to v rozpore s ústavou.

Myslíte referendum o zrušení daní?

Áno, napríklad takýto druh referenda. Teraz ma však nenapadá téma, ktorá by mala až taký silný mobilizačný charakter.

Vráťme sa k tomuto referendu. Prečo mu vážne hrozí neúspech napriek takej veľkej nespokojnosti ľudí?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hegerova vláda

Prieskumy preferencií

Slovensko

Teraz najčítanejšie