Podmienkou OĽaNO na predčasné voľby je zmeniť ústavu tak, aby sa ťažšie menil volebný systém

Najväčší parlamentný klub OĽaNO má podmienku na podporu septembrových predčasných volieb. Žiadajú podporu zmeny Ústavy SR tak, aby bolo možné meniť zákon o voľbách len väčšinou 90 hlasov, teda takzvanou ústavnou väčšinou.

Momentálne na zmenu volebných pravidiel stačí väčšina prítomných poslancov. Igor Matovič v posledných týždňoch opakuje, že treba odsúvať voľby preto, že by prípadná koalícia Smeru, Hlasu a Republiky zmenila jednoduchou väčšinou volebný systém na podobný tomu v Maďarsku a dlhodobo by si zabezpečili časť poslaneckých mandátov pre seba.

Podľa informácií Denníka N sa tak OĽaNO dohodlo vo štvrtok na poslaneckom klube a podmienku chce oficiálne predstaviť Sme rodina, SaS a strane Za ľudí.

OĽaNO ešte nechcelo o podmienke hovoriť verejne.

Po zverejnení tohto textu Igor Matovič novinárom potvrdil, že naozaj ide o jeho podmienku. „Je tu evidentná hrozba posledných demokratických volieb, ak takúto bariéru nedáme do ústavy,“ povedal. „Môže to priniesť katastrofálne výsledky v nasledujúcich voľbách.“ Hrozbu, ktorú by zmiešaný systém priniesol, ilustroval volebným obvodom Petržalka so 130-tisíc obyvateľmi, ktorý by zastupoval jeden poslanec, rovnako ako obvod Poltár s 18-tisíc obyvateľmi.

Igor Matovič hovorí, že považuje predčasné voľby za cestu ku koncu demokracie. „Keď nedokážeme zobudiť demokratov, stratíme demokraciu,“ vravel v decembri krátko po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera.

SaS súhlasí so zmenou ústavy

Predseda SaS Richard Sulík s takýmto riešením súhlasí. „My s tým súhlasíme,“ povedal Denníku N. Podľa Sulíka o takomto návrhu hovoril v stredu Igor Matovič. „Som presvedčený, že jeden volebný obvod je správny.“

O potrebe zachovať pomerný systém hovoril už v decembri podpredseda Sme rodina Milan Krajniak. „Myslím si, že je to reálna obava. My sme jednoznačne povedali, že sme za pomerný volebný systém,“ povedal Krajniak v TA3.

Maďarsko má zmiešaný volebný systém, tvoria ho prvky pomerného volebného systému, aký máme u nás, a prvky väčšinového volebného systému.

V OĽaNO sa obávajú, že by sa pomerný volebný systém, v ktorom je Slovensko vlastne jedným volebným obvodom a ľudia si volia poslancov z jednej kandidátky za politickú stranu, zmenil tak, že by sa týmto spôsobom volila len polovica zo 150-člennej Národnej rady.

Druhá polovica by sa volila väčšinovým systémom. Krajina by sa tak rozdelila na 75 volebných obvodov, do parlamentu by sa dostalo 75 poslancov z celoslovenských kandidátok a víťazní kandidáti z každého zo 75 obvodov. Takýto systém nahráva najsilnejším stranám a v OĽaNO si myslia, že by aj dve tretiny zo 75 poslancov volených väčšinovým systémom získali Smer či Hlas ako najsilnejšie strany – hlavne v chudobnejších regiónoch. Pravica by v takom prípade mohla bodovať hlavne v Bratislave či v krajských mestách.

Pellegrini píše o zmene teraz, OĽaNO ju sľubovalo dávnejšie

Hlas o zmene volebného systému z pomerného na zmiešaný otvorene hovorí. „Prečo by sme nevytvorili zmiešaný volebný systém, ktorý profesionálne a odborne zdatným ľuďom umožní dostať sa do parlamentu? Regionálne voľby ukázali, že je potrebné začať o tejto téme zásadne hovoriť, iba tak sa pohneme vpred. Sme pripravení hľadať riešenie. V mene demokracie, v mene slobodnej súťaže a budúcnosti Slovenska,“ napísal Peter Pellegrini v novembri.

Či je na takejto zmene dohodnutý Hlas so Smerom, ako si to myslia v OĽaNO, nie je verejne známe.

Zmenu volebného systému na zmiešaný pritom sľubovalo aj OĽaNO pred voľbami 2016. Sľubovalo systém, „v ktorom minimálne polovica poslancov bude zvolená priamo ľuďmi v jednomandátových volebných obvodoch“.

Vo volebnom programe 2020 OĽaNO sa píše: „Slovensko potrebuje nový a lepší volebný systém, ktorý dá viac moci ľuďom a menej elitám, pričom viac zohľadní potreby regiónov,“ písalo hnutie. „Je potrebné rozbehnúť po voľbách na túto tému celospoločenskú diskusiu, do ktorej prispejeme návrhom na vznik 8 volebných obvodov, aby ľudia z regiónov dostali väčšiu možnosť kandidovať do národného parlamentu a podieľať sa na správe vecí verejných.“

Majú 90 hlasov?

Na takúto zmenu ústavy, ako teraz žiada OĽaNO, by mohla mať súčasná koalícia spolu so SaS potrebných 90 hlasov.

Keď vláda začínala, mala k dispozícii 95 poslancov.

OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí by mohlo mať s podporou nezávislých a Miroslava Kollára zo Spolu a Tomáša Valáška z PS až 92 hlasov, takže môžu zmeniť Ústavu SR a po jej zmene si aj odhlasovať predčasné voľby v septembri aj bez pomoci Smeru, Hlasu, Republiky, kotlebovcov či tarabovcov.

Čo hovorí expert na ústavné právo

Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom chce OĽaNO zabezpečiť, aby sa dal volebný zákon meniť iba pomocou ústavnej väčšiny najmenej 90 hlasov.

Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského spochybňuje, že by stačilo len doplnenie ústavy o vetu, že zákon o voľbách je možné zmeniť len hlasmi troch pätín zo všetkých poslancov. „Toto riešenie by nám búralo pyramídu právnych predpisov. Keď je niečo na úrovni ústavného zákona a mení sa hlasmi 90 poslancov, tak zákon je nižší právny predpis a mení sa nižším kvórom ako je 90.“ Ide podľa neho o princíp, ktorý sa učí už v prvom ročníku právnickej fakulty.

Podľa Bujňáka by do úvahy pripadali dve riešenia. Prvým by bolo dať do ústavy základné princípy volebného systému – napríklad do nej doplniť, že systém parlamentných volieb je pomerný, prípadne, že Slovensko je jedným volebným obvodom. Druhým riešením je podľa neho zmeniť ústavu tak, aby na jej ďalšie zmeny nebolo treba tri pätiny, ale dve tretiny poslancov – teda nie 90, ale až 100 hlasov. „Posilnili by ste jej rigídnosť, aby ste ju mohli ťažšie meniť, a potom by ste mohli povedať, že tu existujú niektoré špeciálne zákony, na zmenu ktorých potrebujete tri pätiny hlasov, a potom zákony, na zmenu ktorých potrebujete obyčajnú väčšinu.“

Podľa Vincenta Bujňáka takúto kategóriu zákonov majú viaceré štáty a nazývajú ich organickými zákonmi, teda nejde o ústavné zákony, ale zákony s vyšším postavením ako bežné zákony.