Denník N

Univerzity sú zbombardované, rádioteleskop pri Charkive podmínovaný, hovorí koordinátorka iniciatívy Veda pre Ukrajinu

Genetička Katarína Juríková. Foto - Andrea Cillingová
Genetička Katarína Juríková. Foto – Andrea Cillingová

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

Podľa štatistík bolo v roku 2021 na Ukrajine približne 60-tisíc výskumníkov. Mnohí z nich museli od začiatku ruskej agresie krajinu opustiť, časť sa snaží pokračovať vo výskumoch na Ukrajine.

O tom, ako vojna zmenila ukrajinskú i medzinárodnú vedu a akú pomoc momentálne ukrajinskí vedci najviac potrebujú, rozpráva Katarína Juríková, ktorá za Slovensko koordinuje aktivity podpornej iniciatívy Science for Ukraine (Veda pre Ukrajinu).

V rozhovore sa dočítate aj:

  • v akých výskumných oblastiach boli ukrajinskí vedci pred vojnou svetoví;
  • aké vzácne vzorky a zbierky sa na Ukrajine (ne)podarilo zachrániť;
  • prečo je podpora vedy dôležitá aj počas vojny;
  • čo pomôže vedcom, ktorí na Ukrajine zostali;
  • ako ruská vojenská agresia zmenila atmosféru v medzinárodnej vede.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

 

Vojna na Ukrajine trvá už takmer rok. V akej kondícii je momentálne ukrajinská veda?

Veľmi ťažko sa to dá presne kvantifikovať. Vieme však povedať, že zhruba tri mesiace po začiatku vojny bolo na Ukrajine zničených 15 percent výskumnej infraštruktúry. Vieme, že v tom čase sa približne 30 inštitúcií vyššieho vzdelávania muselo presťahovať alebo prerušiť výskum či vyučovanie. Do zahraničia odišlo študovať okolo 10-tisíc študentov. Takže myslím, že je to podobné ako aj v iných oblastiach ukrajinského života. Ruská vojenská invázia prakticky zničila existenciu ukrajinskej vedy, ako sme ju poznali v mierových časoch.

Zo začiatku vojny si pamätám zbombardovanie univerzity v Charkive. Aké vedecké inštitúcie vojna doposiaľ zničila?

Konfliktom bola zasiahnutá približne pätina výskumnej infraštruktúry. Môžeme hovoriť najmä o výskumných inštitúciách v Kyjive, ale aj Charkiv, ktorý ste spomenuli, je veľmi dobrým príkladom. V mierových časoch bol totiž centrom vedeckého výskumu Ukrajiny. V tomto meste sídlilo deväť inštitútov Ukrajinskej akadémie vied a 65 univerzít a vysokých škôl, pričom len málo zostalo vojenským konfliktom nezasiahnutých. Takýto počet výskumných inštitúcií je pre nás ťažko predstaviteľný, ale Charkiv je obrovské mesto.

Z naozaj výnimočných a vzácnych výskumných centier bol zničený nízkofrekvenčný rádioteleskop v observatóriu na juhu od Charkiva. Ten bol počas ruskej okupácie premenený na vojenskú základňu. Po oslobodení ukrajinskou armádou našli výskumníci svoje observatórium prakticky úplne zdevastované, vylúpené a niektoré chodby boli dokonca podmínované.

Takáto infraštruktúra býva dosť drahá. Akú škodu to predstavuje jednak pre ukrajinskú vedu a zároveň pre celkové svetové poznanie?

Škody je momentálne naozaj ťažké vyčísliť, ale ukrajinskí vedci aj zahraniční výskumníci už dnes vidia, že po vojne bude nutná celková obnova ukrajinskej vedy. Najmä na východe krajiny a v oblastiach, ktoré sú zasiahnuté ostrým bojom, je jednoducho takmer všetko zničené.

Na Ukrajine prebiehali aj výskumy, do ktorých boli zapojení medzinárodní odborníci, takže vojna ovplyvnila i svetovú vedu. Napríklad výskumná skupina Tarasa Oleksyka, ktorý je pôvodom z Ukrajiny, ale pôsobí ako profesor genomiky na univerzite v Oaklande v USA, robila na Ukrajine a v Rusku výskum genetickej štruktúry ruskej a ukrajinskej populácie. Toto je, samozrejme, výskum, ktorý absolútne nemôže pokračovať.

Súčasťou výskumov bývajú aj neoceniteľné výskumné vzorky či historické zbierky. Bolo možné niektoré presťahovať alebo sú nenávratne zničené?

Niektoré vzorky bolo možné presťahovať a zachrániť. Vieme napríklad o entomológoch, ktorí na začiatku vojenského konfliktu utekali schovať vzácne zbierky hmyzu do pivníc a krytov. Ale vieme aj o mnohých príkladoch, keď boli jedinečné výskumné a historické materiály zničené. Zbombardované boli napríklad poľnohospodárske banky, ktoré uskladňovali vzorky semien.

V akých výskumných oblastiach boli ukrajinskí vedci pred vojnou svetoví?

Ide o pomerne veľkú krajinu, takže tých vedeckých odborov bolo veľa. Ale skutočne výnimočné výsledky mali vo viacerých odboroch fyziky, v poľnohospodárskom výskume a v potravinovej vede.

Zvýšil sa po začiatku vojny o ukrajinskú vedu záujem? Je pre vedcov napríklad ľahšie zohnať granty?

Odpoveďou je také smutné áno. V súčasnosti majú síce ukrajinskí vedci viac možností získať zahraničné vedecké granty, ale vzhľadom na to, čo prežívajú vo svojich osobných životoch, a to, že mnohí museli alebo chceli narukovať do armády, sa nedá povedať, že by ich výskum z tejto situácie nejako profitoval.

Prepájať ukrajinských vedcov a zahraničné univerzity, ktoré im môžu pomôcť, je hlavným cieľom iniciatívy Science for Ukraine, ktorú reprezentujete. Ako vznikla?

Za jej vznikom stojí lotyšská literárna vedkyňa Sanita Reinsoneová, ktorá sa dva dni po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu rozhodla na Twitteri spropagovať zahraničné grantové možnosti pre ukrajinských vedcov. Mnohí akademici sa v tom čase snažili najmä ujsť z krajiny a ukázalo sa, že vo svetovej vedeckej komunite je veľká vôľa pomôcť im. Na začiatku Sanita spolu s kolektívom iniciatívy Science for Ukraine vytvorila webovú stránku, ktorá fungovala ako jednoduchá databáza. Postupne sme rozšírili naše aktivity aj na monitorovanie súčasnej situácie a potrieb ukrajinských vedcov či výskumných inštitúcií.

Spomínate si na konkrétny príbeh vedca alebo vedkyne, ktorým táto iniciatíva pomohla?

Profesor Mykola Charytonov, ktorý je riaditeľom Centra biologického hospodárstva a ochrany životného prostredia v Dnipre, odišiel vďaka svojim kontaktom relatívne rýchlo po začiatku vojny do zahraničia. Niekoľko mesiacov strávil v Španielsku a potom si vďaka našej iniciatíve a ponuke, ktorú našiel v databáze, našiel pozíciu výskumníka na Biogeochemickom inštitúte Maxa Plancka v Nemecku. Jeho príbeh je zároveň veľmi dobrým príkladom toho, že podporu od medzinárodnej vedeckej komunity potrebujeme aj naďalej. Profesor Charytonov má totiž momentálne kontrakt len na pol roka a potom si bude musieť hľadať novú pozíciu.

Profesor Mykola Charytonov o svojej skúsenosti s iniciatívou Science for Ukraine. Zdroj – YouTube 

Vy ste národnou koordinátorkou iniciatívy pre Slovensko. Čo máte na starosti?

Ako individuálni národní koordinátori sme hlavne na začiatku aktívne vyhľadávali ponuky štipendií a grantov a zároveň sa snažili akademickú sféru v domovských krajinách informovať o tom, že takáto databáza existuje. V súčasnosti už do nej pridávajú mnohé inštitúcie ponuky aj samy. Takže našou úlohou je hlavne to, aby sa informácia o existencii takýchto pozícií dostala k ukrajinským výskumníkom.

Okrem vedcov, ktorí chcú z Ukrajiny odísť a pokračovať vo výskume v zahraničí, pomáhate aj tým, ktorí sa rozhodli zostať. Čo potrebujú oni?

Toto je pre nás teraz mimoriadne dôležitá téma. Na Ukrajine bolo pred vojnou odhadom 60-tisíc výskumníkov. Zhruba dve tretiny z nich v krajine aj zostali. Niektorí sa aktívne zapojili do vojny, ale dosť sa ich snaží pokračovať aj vo výskume, čo je veľmi náročné. Momentálne sa preto snažíme v medzinárodnej vedeckej komunite posúvať informácie o tom, akú pomoc potrebujú ukrajinskí vedci na diaľku. Niektoré typy podpory sú prakticky zadarmo, napríklad vo forme nadviazania vedeckej spolupráce. Takisto im môžu veľmi pomôcť prístroje, ktoré v nejakej inštitúcii povedzme zapadajú na poličke prachom.

Veľmi hodnotná forma podpory je aj možnosť poskytnúť štipendium na diaľku. To znamená, že výskumník alebo výskumníčka sa nachádza na Ukrajine, no vykonáva vedeckú prácu pre zahraničnú inštitúciu, ktorá má spoľahlivejšie financovanie. Je to, samozrejme, jednoduchšie v odboroch ako počítačová veda či bioinformatika, ale môže to fungovať aj v iných oblastiach výskumu.

Dôležitou súčasťou vedeckej práce a vedeckej kariéry je aj stretávanie sa na rozličných konferenciách. Ako tu môžu pomôcť rozličné inštitúcie alebo organizátori?

Vycestovanie a návraty na Ukrajinu sú momentálne veľmi komplikované, ale počas pandémie sme sa naučili, že vedecké konferencie sa dajú absolvovať aj online. Organizátori takýchto konferencií môžu napríklad výrazne znížiť alebo odpustiť ukrajinským výskumníkom konferenčný poplatok. Pre medzinárodnú komunitu je to lacné, no pre ukrajinských výskumníkov to má obrovskú hodnotu.

Momentálne sa venujete výskumu genetiky na univerzite v talianskom Trente. Ako ste sa dostali do pozície koordinátorky pre Slovensko?

V Taliansku som na postdoktorandskom pobyte, ale za svoju materskú inštitúciu stále považujem Katedru genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Takže keď som na Twitteri pár dní po začiatku vojny videla výzvu iniciatívy Science for Ukraine, ktorá hľadala koordinátora alebo koordinátorku za Slovensko, brala som to ako príležitosť nejako pomôcť. Podobne ako mnohí ľudia som bola po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v obrovskom šoku. Možnosť aspoň nejako pomôcť som preto veľmi privítala.

Katarína Juríková. Foto – Andrea Cillingová

Ako sa vám na diaľku spolupracuje so slovenskými inštitúciami?

Vynikajúco sa mi komunikovalo hlavne so Slovenskou akadémiou vied. SAV bola schopná veľmi rýchlo poskytnúť pomoc nielen svojim študentom a zamestnancom, ktorí pochádzajú z Ukrajiny, ale aj akademikom, ktorí z krajiny utekali. Veľmi rýchlo vytvorili i konkrétnu štipendijnú schému. Aj z rôznych slovenských univerzít sme mali veľmi dobrý ohlas.

Ako sa s vami môžu jednotlivé organizácie a univerzity spojiť?

Hlavnou platformou je naša webová stránka scienceforukraine.eu, ale pôsobíme aj na rôznych sociálnych sieťach, kde nás môžu ľudia osloviť a trebárs sa opýtať, ako ukrajinským výskumníkom pomôcť čo najefektívnejšie.

Science for Ukraine

Je to skupina dobrovoľných výskumníkov a študentov z celého sveta. Jej poslaním je podporiť ukrajinskú akademickú komunitu v prežití ruskej vojny a pomôcť zabezpečiť kontinuitu ukrajinskej vedy a posilniť jej prítomnosť na medzinárodnej vedeckej aréne. Jej koordinátorov môžete kontaktovať môžete cez oficiálnu stránku, LinkedIn, Twitter, Facebook, Instagram či Telegram.

Viete odhadnúť, koľko ukrajinských vedcov pôsobí momentálne vo vede na Slovensku?

Neviem, koľko ukrajinských výskumníkov a výskumníčok pôsobilo na Slovensku už pred začiatkom konfliktu. Čo sa týka vedcov, ktorí utiekli z Ukrajiny po začiatku vojny a našli si pozíciu na Slovensku, viem hovoriť len za tých, ktorí si ju našli v rámci našej databázy. V máji sme tam mali zhruba 20 pracovných ponúk a pokiaľ viem, podarilo sa obsadiť len jedno miesto.

Prečo?

Obávam sa, že šlo o kombináciu nedostatku finančných prostriedkov a byrokratických bariér. Ale treba spomenúť aj ďalšie iniciatívy. Napríklad od leta 2022 bola Úradom vlády Slovenskej republiky otvorená výzva financovaná z Programu pre obnovu a rozvoj, ktorá umožňovala slovenským inštitúciám vytvoriť pracovné pozície pre ukrajinských vedcov. Táto výzva sa však koncom decembra skončila. Ak by sa takúto grantovú výzvu podarilo obnoviť a zahŕňala by napríklad aj ponuku podpory práce na diaľku, bol by to výborný spôsob, ako pomôcť ukrajinským kolegom.

Ako sa potreby ukrajinských akademikov menili od začiatku vojny po dnešok?

Bezprostredne po ruskej invázii bolo hlavnou potrebou ukrajinských akademikov rovnako ako všetkých Ukrajincov ochrániť seba i svoju rodinu. Potom, ak sa rozhodli odísť do zahraničia, tak si tam nájsť živobytie a prežiť. O chvíľu máme hrozné prvé výročie od začiatku vojny a vidíme, že ľudia začínajú viac a viac myslieť na to, ako pomôcť ukrajinskej vede zvládnuť tento konflikt dlhodobo a ako ju podporiť po ukončení vojny. Aj vedci, ktorí sa dokázali vrátiť na svoje výskumné pracoviská napríklad do Charkiva, hovoria o obnove a pozerajú sa do budúcnosti.

V čase vojny majú ľudia nedostatok všetkého a žijú v strachu o svoju slobodu a život. Je v takejto situácii dôležité myslieť aj na kontinuitu vedy?

Dá sa odpovedať dvomi spôsobmi. Prvú odpoveď ilustrujem konkrétnym príbehom Oleny Prysiažnej z Kyjiva, ktorá sa venuje výskumu fyziky plazmy. Po začiatku vojny utiekla s rodinou z Ukrajiny do Holandska a podarilo sa jej tam spojiť s univerzitou, kde mohla vo výskume pokračovať. Hovorila, že počas prvých dní po úteku bola celá rodina neschopná čohokoľvek okrem pokrytia základných životných potrieb, lebo na nič iné nemali energiu. Ale neskôr jej práve vedecká práca pomohla nastoliť v živote aspoň nejakú normálnosť.

Ukrajinci sú v otrasnej situácii a po hrôze, ktorú museli zažiť a stále zažívajú, im môže veľmi pomôcť, ak majú v živote aspoň prácu, ktorú majú radi. Netreba zabúdať ani na to, že výskum je pre vedcov okrem sebarealizácie aj práca a spôsob, ako zabezpečiť pre seba a svoju rodinu základný príjem.

Druhý spôsob, ako odpovedať na vašu otázku, je, že vojna sa jedného dňa skončí a dúfajme, že to bude čím skôr. Potrebujeme, aby sa ukrajinskí akademici naďalej venovali svojej práci a po skončení vojny dokázali ukrajinskú vedu obnoviť.

Ako ovplyvní budúcnosť ukrajinskej vedy to, že veľa žiakov a študentov už takmer rok nemá normálne vyučovanie?

V tomto bode je ťažké niečo predpovedať. Samozrejme, spolu s okliešteným vyučovaním a štúdiom si títo mladí ľudia prechádzajú obrovskou traumou, ktorou je vojenský konflikt, strata najbližších, ale aj celkové ohrozenie. Veľkou obavou je aj únik mozgov, pretože v súčasnosti študujú desaťtisíce ukrajinských študentov na zahraničných univerzitách, kam odišli po začiatku vojny. Koľko z nich sa bude chcieť vrátiť na Ukrajinu, je teraz veľmi ťažké povedať. Takže aj toto je potenciálny následok ruskej invázie.

Veľa ukrajinských a aj ruských vedcov bolo zapojených do spoločných výskumov. Ako ruská vojenská agresia na Ukrajine zmenila atmosféru v medzinárodnej vede?

Mnoho vedcov sa rozhodlo prerušiť svoju spoluprácu s ruskými kolegami. Je jasné, že mnohí ruskí vedci nesúhlasia s politikou Ruska a Vladimira Putina a mnohí proti vojne na začiatku protestovali. Pre medzinárodnú vedeckú komunitu je však prerušenie spolupráce s ruskými kolegami jedným z mála spôsobov, ako vyjadriť s vojenskou agresiou nesúhlas. Jedným z výsledkov vojenského konfliktu teda pravdepodobne bude, že ruská veda zostane izolovaná.

Spolupracuje Science for Ukraine nejako aj s ruskými vedcami?

Nie. Rozhodli sme sa obrátiť pozornosť na ukrajinských akademikov, ktorí sú bezprostredne ohrození vojenským konfliktom.

Vojna si vyžiadala aj životy niekoľkých významných ukrajinských vedcov. Ako to ovplyvnilo vedecký svet?

Neviem slovne vyjadriť, akou veľkou stratou sú tieto stratené životy pre ukrajinskú vedu. Takisto vám neviem povedať jedno alebo dve konkrétne mená, ktorých tragická smrť ovplyvní budúcnosť výskumu. Je to pre nás strašidelnou pripomienkou toho, že nie sme žiadnou výnimkou, a keď sa začne vojenský konflikt, tak je jedno, čo skúmate a ako ďaleko ste od svojho objavu. Rovnako ako všetci musíte utekať zo svojich domovov, narukovať do armády a celkovo čeliť katastrofe vojny.

Vieme o niektorých študentoch, ktorí narukovali do ukrajinskej armády, aby bránili svoju vlasť a vo voľnom čase sa na smartfóne učia genomiku, bioinformatiku či trénujú programovanie. Veria totiž, že po skončení vojny budú pokračovať vo svojom štúdiu či vedeckej kariére.

Esenciou vedy je spolupráca. Združila vojna s výnimkou Rusov vedecký svet?

Je pekné vidieť, že sa medzinárodná vedecká komunita v podpore Ukrajiny spojila. Treba však povedať, že s pribúdajúcim časom sa začína diať to, čo sme videli pri pandémii – ľudia začínajú byť trochu unavení. Hlavne tí, ktorých sa konflikt bezprostredne netýka a od Ukrajiny sú geograficky ďalej. Toto je trend, ktorý sa snažíme trochu zvrátiť. Nezabudnime na Ukrajincov, lebo oni potrebujú našu pomoc stále rovnako.

Aké sú najbližšie ciele iniciatívy Science for Ukraine?

V súčasnosti je pre nás veľkou témou presadzovať vytváranie pracovných pozícií na diaľku, lebo to môže ukrajinskej vede významne pomôcť. Zároveň sme vytvorili novú databázu, kde zbierame konkrétne požiadavky ukrajinských inštitúcií. Môže to byť napríklad žiadosť o spoluprácu pri písaní grantových aplikácií, čo je pomoc, ktorá takmer nič nestojí. Častý je aj dopyt po konkrétnom vybavení, napríklad počítačoch alebo špecializovaných prístrojoch. Každý, kto chce pomôcť, si môže túto databázu pozrieť a zistiť, či na jeho katedre alebo vo firme nezapadá prachom prístroj, ktorý by využila napríklad univerzita v Charkive alebo v Kyjive.

Katarína Juríková

Je molekulárna genetička. V súčasnosti je na postdoktorandskom pobyte na univerzite v talianskom Trente, kde skúma úlohu telomerických RNA v rakovinových bunkách. Jej projekt CytoTERRA (Marie-Sklodowska Curie Actions, grant č. 101032702) je financovaný z výskumno-inovačného programu EÚ Horizon 2020. K iniciatíve #ScienceForUkraine sa pripojila v marci 2022 s cieľom sprostredkovať ukrajinským výskumníkom možnosť uplatnenia sa na Slovensku. V rámci #ScienceForUkraine koordinuje komunikáciu so slovenskými inštitúciami, propagáciu aktivít iniciatívy na Slovensku a sprostredkovanie pomoci jednotlivým vedcom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

ESET Science Award

Rozhovory

Vedecký podcast N2

Vojna na Ukrajine

Veda

Teraz najčítanejšie