Denník N

V izolácii bez liekov, plynu aj internetu. Azerbajdžan uzavrel Arménov v Karabachu a ich ruský spojenec sa len prizerá

Ruské mierové sily v Náhornom Karabachu Arménom veľmi nepomáhajú. Foto - TASR/AP
Ruské mierové sily v Náhornom Karabachu Arménom veľmi nepomáhajú. Foto – TASR/AP

Jediná prístupová cesta medzi Karabachom a Arménskom je zablokovaná údajnými ekoaktivistami z Azerbajdžanu. Okolo 120-tisíc Arménov čelí vážnej humanitárnej kríze.

V tieni vojny, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko, prežívajú veľmi ťažké chvíle Arméni v spornom území Náhorný Karabach.

Azerbajdžan, ktorý proti Arménsku v roku 2020 vyhral 44-dňovú vojnu, ich de facto zablokoval v Lačinskom koridore a vyvolal tak novú humanitárnu krízu.

Situáciou sa tento týždeň zaoberal aj Európsky parlament, ktorý vyzval Baku, aby okamžite ukončilo blokádu jednej cesty, ktorá spája Karabach s Arménskom a so zvyškom sveta.

O kritickom postavení Arménov v tomto zamrznutom konflikte a motiváciách Azerbajdžanu sme sa rozprávali so šéfom Strategic Analysis Jánom Cingelom, ktorý sa regiónu dlhodobo venuje a nedávno podnikol cestu do Jerevanu.

Ekoaktivisti ako nástroj hybridnej operácie

Lačinský koridor už zhruba mesiac blokujú „ekologickí aktivisti“ z Azerbajdžanu.

„Hovorím im samozvaní, pretože v silne autoritatívnom Azerbajdžane skutočná občianska spoločnosť neexistuje. Opoziční aktivisti sú prenasledovaní, väznení, prípadne museli utiecť do zahraničia, odkiaľ sú z času na čas unášaní späť do Azerbajdžanu či násilne napádaní,“ hovorí Cingel.

V tejto kaukazskej republike tak podľa neho môžu fungovať len provládni aktivisti, ktorí sú riadení režimom a poslušne vykonávajú jeho úlohy. „Aj blokáda tzv. Lačinského priesmyku vykazuje skôr prvky operácie azerbajdžanských tajných služieb než (neexistujúceho) civilného sektora,“ rozpráva Cingel a opisuje, ako sa celá operácia pred mesiacom začala:

Z noci na ráno

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boj o Náhorný Karabach

Svet

Teraz najčítanejšie