Bieloruský denník: Máme 1500 politických väzňov a ich počet každým dňom stúpa

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

V bieloruskom verejnom priestore sa opäť rozhorel spor o politických väzňov.

Ich počet iba rastie – len podľa obhajcov ľudských práv ich bude čoskoro 1500. Rovnaký počet – ak nie väčší – je uväznený za politicky motivované prípady bez statusu.

Od prezidentských volieb uplynuli už viac ako dva roky, systematické prepúšťanie politických väzňov sa však nezačalo. Najčastejšie ich prepustia po úplnom odpykaní trestu, nie na základe nejakej dohody medzi európskymi predstaviteľmi a Lukašenkovým režimom.

Možno stratégia bieloruských demokratických síl a európskych predstaviteľov na prepustenie politických väzňov nefunguje?

Dôvodom nových diskusií sa stala otvorená výzva príbuzných politických väzňov. Pozrieme sa na to, čo sa v nej požaduje a ako na to reagovala Sviatlana Cichanovská a bieloruskí experti.

Výzva príbuzných politických väzňov

Tatiana Chomič, sestra Marie Kalesnikavej, a ďalší príbuzní politických väzňov sa zjednotili v iniciatívnej skupine a zverejnili otvorený list. Čo sa uvádza v tejto výzve?

Tu sú hlavné body:

1. S poľutovaním musíme konštatovať, že pre oslobodenie našich blízkych sa dnes nerobí dostatok. Udalosti posledných rokov v Bielorusku sa často prirovnávajú k vojne a okupácii. Ale aj v čase vojny sa vojnoví zajatci môžu vrátiť domov. Pred očami vidíme príklad Ukrajiny: počas konfliktu sa stovky Ukrajincov dostali z nepriateľského zajatia na základe rokovaní a výmeny.
2. Každý prepustený politický väzeň je už malým víťazstvom, ktoré nás približuje k hlavnému cieľu. Ak máme dnes možnosť zachrániť aspoň jedného človeka, musíme to urobiť. A zajtra budeme z väzenia vyťahovať tých, ktorých sa nepodarilo oslobodiť dnes.
3. Vyzývame lídrov slobodného sveta, aby začali ráznejšie konať v prospech prepustenia politických väzňov, a to aj prostredníctvom rokovaní a verejného i neverejného úsilia. My sme zase pripravení aktívne sa podieľať na vývoji nových prístupov, taktík a stratégií.

Autori výzvy pripomínajú, že politickí väzni sú v kolóniách, väzniciach a zariadeniach predbežného zadržania vystavení šikanovaniu, ponižovaniu a vydieraniu.

„Žlté visačky našité na oblečení a tvrdá nútená práca v kolóniách – takto sa trestá nesúhlas a túžba žiť v slobodnej spoločnosti v Bielorusku. Každý deň a každá hodina strávená za mrežami je pre politických väzňov a ich príbuzných mučením.“

Ťažko nesúhlasiť s textom otvoreného listu, ale čo sa dá robiť?

Čo hovorí národná líderka Cichanovská

Na otvorenú výzvu reagovala Sviatlana Cichanovská a vyhlásila, že je pripravená rokovať so zástupcami Lukašenkovho režimu:

„Sme pripravení kedykoľvek nadviazať dialóg so všetkými zainteresovanými stranami vrátane možnosti začať rokovania so zástupcami režimu s cieľom nájsť riešenie podmienok väznenia a/alebo prepustenia politických rukojemníkov. Získavame všetky možné kontakty a platformy na otvorenie takéhoto dialógu.

Sme pripravení zvážiť akúkoľvek formu rokovaní, ak to prispeje k prepusteniu politických väzňov a vyriešeniu ďalších humanitárnych problémov súvisiacich s politickými väzňami. Môže ísť o neformálne kontakty, ako aj o rokovania na medzinárodných platformách s externým sprostredkovaním.

Garantmi dohôd by mohli byť sprostredkovateľské štáty alebo iné organizácie, ktoré majú dôveryhodnosť a autoritu.“

Demokratické sily v Bielorusku sú pripravené rokovať o politických väzňoch. Je však pripravená aj druhá strana, ktorá drží tisíce ľudí v podstate ako rukojemníkov? Experti sa vyjadrujú takto.

Sú rokovania s Lukašenkom o prepustení politických väzňov vôbec možné?

Ak zhrnieme názory bieloruských expertov a politológov, zdá sa, že riešenie otázky politických väzňov závisí len od Lukašenkovho systému.

Aby mohol režim bieloruského diktátora začať vyjednávať alebo rokovať, musí sa rozhodnúť, že výmenou politických väzňov niečo získa. A pritom by sa ich prepustením nemal cítiť ohrozený. Čo však môžu ponúknuť demokratické sily a európski predstavitelia?

Zrušenie sankcií? Väčšina sankcií proti Minsku nie je za falšovanie a politických väzňov, ale za nezákonné pristátie lietadla spoločnosti Ryanair, migračnú krízu a Lukašenkovu spoluúčasť na Putinovej vojenskej agresii proti Ukrajine.

Medzinárodné uznanie? Ani s tým to nie je jednoduché – už viac ako dva roky bieloruský národ a hlavné mestá civilizovaných krajín neuznávajú výsledky volieb v Bielorusku. Dá sa zabudnúť na tieto dva roky a začať opäť spolupracovať s Lukašenkom, ak neprepustí všetkých politických väzňov a nezastaví represie?

Znie to fantasticky – najmä po diktátorovej spoluúčasti na ruskom útoku proti Ukrajine.

Čo potom? Z toho všetkého vychádza, že vplyv akýchkoľvek síl mimo Bieloruska na prepustenie politických väzňov je značne obmedzený. Môžu sa vyskytnúť ojedinelé prípady prepustenia – za peniaze, uznanie jednotlivými krajinami alebo čosi iné, ale je nepravdepodobné, že by išlo aspoň o desiatky takýchto prípadov, ak sa situácia v Lukašenkovom systéme nezmení.

Otvorenou zostáva otázka, ako a za akých podmienok sa musí zmeniť, aby sa prepustenie politických väzňov stalo masovým.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.