Denník N

Blíži sa 110. výročie narodenia Dominika Tatarku

Foto - ČTK
Foto – ČTK

Ak bola normalizácia bludiskom bez svetla na konci tunela, potom je dnešok bludiskom s miliardou svetielok.

Autorka je literárna vedkyňa, spisovateľka a publicistka, SAV
Autor je minister životného prostredia SR

Slovenská alternatívna literatúra, slovenský disent a Francúzsko

Nikto zo slovenských spisovateľov nebol tak úzko prepojený na Francúzsko a francúzsku kultúru ako Dominik Tatarka. Ako výskumníčka jeho diela a jeho monografistka som sa v tomto zmysle obrátila v roku 2018 na vedúcu slovenskej sekcie INALCO v Paríži Dianu Jamborovú Lémay, ktorá v júli 2019 zorganizovala a aj uvádzala na svojej pôde tatarkovskú konferenciu. S odbornými referátmi o Dominikovi Tatarkovi a jeho diele sa na nej zúčastnili profesor Xavier Galmiche, riaditeľ slavistického inštitútu na univerzite Sorbonne, jeho kolega doktor Tadeusz Chmurski, prekladateľka Tatarkovho prelomového diela Démon súhlasu Sabine Bollack, výskumné pedagogičky INALCO Pavlína Šperková, ktorá pojednala dielo Prútené kreslá z Tatarkovho parížskeho obdobia, a Tatiana Paholíková, ktorá referovala k Tatarkovej koncepcii kultúry. Môj referát mal tú česť byť úvodný. Zhŕňal moje literárnovedné výskumy, ktoré trvajú niekoľko desaťročí. Prvý referát k historickému kontextu, v ktorom Tatarka debutoval novelami V úzkosti hľadania (1942), a analýza protivojnovej novely Pach (Slovenské pohľady, 1943) odzneli ešte v čase, keď sa o Tatarkovi nesmelo verejne hovoriť, a to na pôde Umenovedného ústavu SAV v roku 1987.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie