Denník N

Fotka, ako zatýkajú Gretu Thunberg, obletela celý svet. Prečo si Zelení v Nemecku urobili takú hanbu?

Policajti odnášajú z klimatického protestu Gretu Thunberg. Foto - TASR/AP
Policajti odnášajú z klimatického protestu Gretu Thunberg. Foto – TASR/AP

Namiesto roku 2038 nemecká vláda stanovila koniec uhoľných elektrární na rok 2030. Zároveň povolila ťažbu hnedého uhlia pri obci Lützerath, čo mobilizovalo klimatických aktivistov aj miestnych.

Ten prejav ju preslávil. „Náš dom horí. Som tu preto, aby som povedala, že náš dom horí,“ hovorila na svetovom ekonomickom fóre pred najvplyvnejšími ľuďmi sveta sedemnásťročná školáčka Greta Thunberg.

Po troch rokoch – 19. januára 2022 – do švajčiarskeho luxusného rezortu prišla opäť a jej tón nebol o nič menej naliehavejší.

Počúvame tých, čo ničia planétu

„Sme v Davose, kde sa stretli ľudia, ktorí najviac prispievajú k ničeniu planéty. (…) Je absurdné, že ich počúvame skôr ako ľudí, ktorí už sú zasiahnutí klimatickou krízou,“ vyčíta účastníkom fóra, medzi nimi aj nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi.

Je to práve jeho vláda, ktorá mala ambície posunúť ešte ďalej Energiewende, teda prechod na obnoviteľné zdroje energie.

S ruskou inváziou na Ukrajinu a následným zatiahnutím kohútika na plynovode Nord Stream však koaličná strana Zelených spravila niekoľko nepopulárnych rozhodnutí. Napríklad opätovné spustenie uhoľných elektrární alebo ponechanie dvoch jadrových elektrární v rezerve.

A práve proti tomu v západonemeckej osade Lützerath zorganizovali veľký klimatický protest, na ktorom sa zúčastnila aj Thunberg.

Spolu s tisíckami ďalších aktivistov (odhadom 15- až 30-tisíc) sa snažili obsadením vysťahovaných domov v osade zabrániť jej zbúraniu a následnej ťažbe hnedého uhlia. Tú paradoxne odobrili federálne aj spolkové ministerstvá hospodárstva – obidve pod vedením strany Zelených.

Svetové médiá obletela začiatkom tohto týždňa fotografia, ako Gretu Thunberg spolu so stovkami ďalších aktivistov zatkla polícia. Dvaja policajti na nej nesú svetoznámu aktivistku na rukách.

Stala sa dôležitým symbolom boja proti klimatickej kríze, no aj výkričníkom pre ministra hospodárstva strany Zelených Roberta Habecka.

Pre rozširovanie ťažby hnedého uhlia museli ustúpiť aj miestne veterné elektrárne. Foto – TASR/AP

Sklamanie zo Zelených

Aktivisti osadu Lützerath obsadili už v roku 2020, keď ju z dôvodu plánovanej ťažby úplne vysídlili. Ľudia si v okolí bane postavili domy na stromoch, niektorí si sami vykopali tunel,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Olaf Scholz

Svet

Teraz najčítanejšie