Poliaci majú šancu, aby sa Varšava nestala Budapešťou

Autor je editorom týždenníka Respekt,
člen redakčnej rady Denníka N

„Toto je Varšava, nie Budapešť,“ volali v sobotu demonštranti v hlavnom meste Poľska. Bolo ich úctyhodných 50-tisíc. Napriek tomu si kladiem otázku: Majú pravdu?

V Budapešti som pred niekoľkými rokmi zažil aj väčšie demonštrácie proti vláde Viktora Orbána, koniec davu na hlavnej budapeštianskej ulici sa nedal dohliadnuť. A Orbánov režim po každej z nich liberálnu demokraciu valcoval nerušene ďalej. Dnes je v stave, o ktorom bývalý disident Gáspár Tamás Miklós hovorí, že sa už nedá zmeniť voľbami, iba revolúciou. Všetky inštitúcie, vrátane ústavného súdu, dnes bezo zvyšku podliehajú Orbánovi a volebný systém fakticky nedáva opozícii šancu, aj keby bola podstatne silnejšia, ako je dnes.

Nový vládca Poľska Jaroslaw Kaczynski, ktorý sa k Orbánovmu poňatiu moci hrdo hlási, je ešte len na začiatku cesty. Podobne ako on má k dispozícii takmer absolútnu moc – okrem ústavného súdu, o ktorom hovorí, že v sebe koncentruje „všetko, čo je s Poľskom zle“. Jeho strana PiS teda chce dosadiť päť nových sudcov, ktorých nový parlament rýchlo zvolil, pričom voľbu pôvodných piatich (zvolených ešte predchádzajúcim parlamentom) zrušil. Ústavný súd vydal rozhodnutie, že tento krok je protiústavný, lenže na to, aby mohol byť jeho výrok platný, musí byť úradne vytlačený, čo však kancelária vlády, ktorá má túto tlač na starosti, odmieta urobiť. To je ústavný puč ako z manuálu o nástupe diktatúr.

Aké sú teda šance, že sa Varšava nestane Budapešťou? Keď sa pozrieme na rozdiely vo vývoji v oboch krajinách od roku 1989, tak sú celkom veľké.

Maďarsko síce podobne ako Poľsko začalo začiatkom 90. rokov zostra – šokové terapie liberálnych ekonómov Balczerowicza a Bokrosa mali podobné rysy –, ale dnešný výsledok je v dôsledku mnohých okolností podstatne odlišný. Maďarskú ekonomiku drvila korupcia, vysoké zadlženie štátu a absencia ďalších reforiem, Poľsko, naopak, dokázalo z tohto bludného kruhu vykročiť a najmä v posledných ôsmich rokoch malo závratný ekonomický rast. Rozdiel v životnej úrovni je dnes celkom dramatický.

Maďarská ľavica, ktorá bola dlho pri moci, priviedla politiku k takému úpadku, že Orbánovi veľmi uľahčila nástup k moci, a dodnes sa z toho nespamätala. V Poľsku to tak nie je – dnešná opozícia síce prehrala voľby, ale nemožno povedať, že je na kolenách.

Video: Tomáš Forró

Azda najväčší rozdiel je však v spoločenskej atmosfére, najmä v médiách. Poľskí novinári sa podobne ako maďarskí delia na zarytých konzervatívcov a liberálov, ale v Poľsku sú liberálne médiá podstatne silnejšie ako v Maďarsku. Maďarská tlač je v troskách a v elektronických médiách vládne Orbán. Kaczynski nepochybne veľmi skoro ovládne verejnoprávne médiá, ale v krajine ešte stále zostane dostatok silných liberálnych médií. To isté sa dá povedať o kultúre a mimovládnych organizáciách.

Na druhej strane, Kaczynski má výhodu, že Orbán mu vyšliapal cestu, a teda vie, kadiaľ sa vydať, aby krajinu na dlhé roky ovládol. Obaja muži sú presvedčení o svojej historickej úlohe, úspech oboch ich navzájom posilní, kým prehra jedného z nich by bola veľkým úderom pre druhého.

Preto sa tiež zdá, že Kaczynského odhodlanie nepozná medze. Útok na ústavný súd sa vymyká všetkému, čo doteraz stredná Európa zažila od roku 1989 (Mečiar so svojím pokusom zmocniť sa Slovenska v 90. rokoch musí blednúť závisťou). V poľských médiách sa už špekuluje, že Kaczynski by sa neštítil zaviesť v krajine výnimočný stav. V nedeľu 13. decembra to bolo presne 34 rokov, čo ho v krajine zaviedol generál Jaruzelski, vtedajší Kaczynského nepriateľ.

Lenže nebolo by to prvýkrát, čo vládcovia napodobňujú svojich predchodcov, proti ktorým kedysi bojovali. Napokon, v Maďarsku už mnohí porovnávajú Orbána s niekdajším dlhoročným vládcom Kádárom. A dejiny oboch krajín poskytujú aj iné lákavé možnosti: Kaczynski sa môže zhliadnuť v Pilsudskom a Orbán v Horthym. Takýto návrat do tridsiatych rokov by však zotrel rozdiel medzi Varšavou a Budapešťou. Dúfam len, že tých 50-tisíc ľudí malo v sobotu vo Varšave pravdu.

Prečítajte si

Poliaci vyšli do ulíc proti Poliakom. Kto je zradca?