Denník N

Aký bol môj rok: Azda naše odhodlanie pocítili aj čitatelia

Dcéru zaprisahávam, aby ani neuvažovala o práci novinárky, lebo to nie je bohvieaká profesia, a mnohí z mojej generácie už z nej utiekli, mňa však stále láka.

Tento rok som pracovala v redakcii, v ktorej som ešte fyzicky nebola, a s kolegami, z ktorých mnohých poznám len z tých guľatých fotiek pri textoch a z občasných pracovných mailov. O to to bolo – a stále je – dobrodružnejšie.

Pre začínajúce“ noviny bol tento rok pre témy, ktoré priniesol, silný, ale pre ich emocionálny náboj aj riskantný. Myslím, že Denník N obstál, hoci nie vždy to bolo perfektné a nie každého to nadchlo, lebo ani nemohlo.

Pre novinárčinu platí, že takmer vždy sa to dalo urobiť o kvapku lepšie, hlbšie, presnejšie, a často sa to ukáže už na druhý deň. Prežiť sa to dá (platí pre osobný výkon aj výkon celého média), ak takých dní nie je príliš veľa.

Hoci moju vlastnú dcéru zaprisahávam, aby ani neuvažovala o práci novinárky, lebo to nie je bohvieaká profesia, a mnohí z mojej generácie už z nej utiekli, mňa stále láka. Tento rok to bolo ešte zaujímavejšie, ale aj náročnejšie, komplikovanejšie, novšie a rozhodne vzrušujúcejšie ako už dlho nie. Azda odhodlanie, nadšenie, tvrdú prácu, ale aj principiálnosť, ktoré sme novinám odovzdali, pocítili aj naši čitatelia.

Bol to zaiste aj únavný rok, aj rok pochybností, omylov a obáv. Bude to rok, ktorý sa už nikdy nezopakuje, lebo to je výsada všetkého, čo má prívlastok prvý. A pretože novinárčina človeka chtiac-nechtiac naučí aj istému cynizmu, gratulujme si a buďme vďační tým, v čo nás veria a podporujú nás, že nebol zároveň posledný.

Redaktori o roku Denníka N

Teraz najčítanejšie