Denník N

Menšinový zákon odmietli falošnými výhradami, tvrdí odborník na menšinové práva János Fiala-Butora

János Fiala-Butora. Foto - archív J. F. B.
János Fiala-Butora. Foto – archív J. F. B.

Nový zákon o národnostných menšinách odmietli preto, lebo za ním nie je politická podpora, a nie preto, že by bol zle pripravený, vraví právnik János Fiala-Butora.

Matovičova i Hegerova vláda sľubovala schválenie nového, komplexného zákona o postavení národnostných menšín a vypracovaním návrhu poverili úrad splnomocnenca vlády Lászlóa Bukovszkého. V decembri minulého roka rokovali o návrhu zákona zástupcovia štátnej správy a zopár zástupcov menšín, nakoniec však návrh vypracovaný úradom splnomocnenca odmietli.

Právnik a ľudskoprávny odborník János Fiala-Butora sa zúčastňoval na príprave zákona a vraví, že proces zlyhal pre nedostatok politickej podpory.

V rozhovore s Jánosom Fialom-Butorom sa dočítate:

  • prečo podľa neho nesedia argumenty, na základe ktorých sa návrh odmietol,
  • aké zmeny by mal nový zákon priniesť pre menšiny,
  • prečo si myslí, že by takýto zákon neposilnil pozíciu orbánovcov na Slovensku,
  • ako sťaží život menšín, ak sa menšinový zákon neschváli.

Pracovná skupina, ktorú tvoria hlavne zástupcovia rôznych ministerstiev a ktorá bola zvolaná za účelom prípravy menšinového zákona, zasadala v decembri. Pokiaľ viem, ako odborník ste sa zúčastnili na tomto zasadnutí aj vy.

Áno. Nenazval by som to pracovnou skupinou, bolo to rokovanie. Ja som sa, žiaľ, mohol zúčastniť len online, čo do určitej miery ovplyvnilo, nakoľko som sa vedel ozvať, respektíve nakoľko som počul všetko, čo na zasadnutí zaznelo.

Zrodili sa odlišné interpretácie toho, čo sa tam stalo. György Gyimesi tvrdí, že ministerstvá odmietli návrh zákona, ktorý vypracoval úrad splnomocnenca vlády Lászlóa Bukovszkého. Podľa poslanca Gyimesiho vysvitlo, že tento návrh je nepoužiteľný a museli ho „vyhodiť do koša“. Povedal, že podľa ministerstiev nebol napísaný jazykom slovenskej legislatívy a jeho niektoré časti sú protiústavné. Podľa iných, napríklad štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Edity Pfundtner, na rokovaní nezaznelo, že by návrh mal byť vyhodený do koša, ale to, že v prezentovanej forme by sa zákon nedal predložiť vláde alebo parlamentu. Ako to vidíte vy, s akým výsledkom bolo toto rokovanie ukončené?

Musíme od seba oddeliť niekoľko vecí. Je pravda, že zástupcovia ministerstiev zamietli návrh tak, ako bol. O jednotlivých detailoch sme ani nerokovali. S tými argumentmi, ktorými sa to neskôr vysvetľovalo v médiách, však ja nesúhlasím. Zo stanoviska ministerstiev bolo pre mňa jasné, že návrh nemá politickú podporu. Zaznela aj poznámka, že slovenská spoločnosť takýto zákon nepotrebuje.

Tie argumenty však, ktoré sa objavili neskôr, nie sú pravdivé. Písomné pripomienky ministerstiev som videl až po stretnutí a tu sa opakovali argumenty, ktoré sa na verejnosti objavili už viackrát. Napríklad že by bol návrh protiústavný – s týmto vôbec nesúhlasím. Niektorí vidia protiústavnosť návrhu v tom, že ponúka viac, než ústava doslovne vyžaduje. Zato však ešte nie je protiústavný.

A čo argument, že v návrhu nepoužívali jazyk slovenskej legislatívy?

Návrh naozaj používa nové výrazy, keďže momentálne určité právne inštitúcie v slovenskej legislatíve neexistujú. Samo o sebe to tiež nie je protiústavné. Ak niekomu natoľko prekáža, že text sa nie všade drží súčasnej terminológie, bola by maličkosť upraviť ho podľa existujúcich výrazov. Napríklad momentálne sa nepoužíva výraz príslušník národnostnej menšiny alebo menšinová kultúrna organizácia, podľa mňa by boli potrebné. Ak táto legislatíva zavedie tieto výrazy, nebude to protiústavné.

Čo bolo silnejším dôvodom na zamietnutie návrhu? To, že nemá politickú podporu alebo tieto právne argumenty?

Jednoznačne to, že nemá politickú podporu. O právnych argumentoch v podstate neprebiehala skutočná diskusia. Cítim, že ide o falošné výhrady, ktorými sa pokúšajú zamaskovať absenciu politickej podpory. Uvediem ešte dva podobné príklady.

Jedným je rozlišovanie medzi menšinami. Veľakrát sa objaví argument, že v skutočnosti je to dobré len pre Maďarov, pre ostatných je to nevýhodné. To nie je pravda.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie