Denník N

Poľskí turisti kedysi zbožňovali Slovensko, potom však prestali chodiť. Ako to zmeniť?

Turisti na Kasprovom vrchu na hranici Poľska a Slovenska. Foto - TASR
Turisti na Kasprovom vrchu na hranici Poľska a Slovenska. Foto – TASR

Prečo skončil poľský turistický boom na Slovensku a ako sa dá vrátiť? Nevyužité sú slovenské mestá ako Košice aj kampaň pre strednú poľskú vrstvu.

Slovensko oslavuje v januári 30. výročie svojho vzniku. Jedným z národov, ktorý vznik nového štátu privítal s veľkými sympatiami, boli Poliaci.

Počas prvých desiatich rokov samostatnosti bolo Slovensko obľúbenou destináciou poľských turistov, ktorí si pochvaľovali najmä nízke ceny a podobný jazyk a neprekážali im ani nedostatky z čias mečiarizmu. Sympatie zostali dodnes, no poľských turistov je oveľa menej, aj keď stále majú šancu prispieť k ekonomickému rozvoju východného Slovenska, Oravy a Liptova. Prečo prestali prichádzať a ako možno tento trend zvrátiť?

Zlaté časy

Leto 1993, cestný hraničný priechod Lysá Poľana – Tatranská Javorina. Štátna hranica prechádza stredom rieky, no hraničné a colné odbavenie prebieha výlučne na poľskej strane. Dnes sú už budovy bývalého hraničného priechodu zbúrané a na tomto mieste je obrovské parkovisko.

V roku 1993 a aj v nasledujúcich rokoch tu bola hustá premávka, priechod bol nielen lokálny, ale aj medzinárodný, odbavovali tu aj kamióny a autobusy, na mieste bola zmenáreň a čerpacia stanica. Napriek hustej premávke prebiehalo odbavenie hladko a rýchlo, takmer nikdy sa netvorili rady.

Turistický ruch bol takmer výlučne jednosmerný. Slováci chodili do poľských Tatier veľmi zriedkavo.

Autobus zo slovenskej časti Lysej Poľany do Popradu bol však plný poľských turistov. Niektorí sa vybrali na celodenný výlet, iní si prenajali izby v slovenských obciach a mestách.

Na chodníkoch v slovenských Tatrách bolo poľštinu počuť častejšie ako slovenčinu a celé spišské dediny žili z prenájmu izieb Poliakom – najmä študentom, pre ktorých bolo Slovensko cenovo dostupnou cudzinou.

Rozvoju cestovného ruchu pomáhal výhodný kurz slovenskej koruny, ktorá bola v tom čase voči zlotému veľmi slabá. V roku 1993 sa v Poľsku práve končila éra hyperinflácie, chlieb stál niekoľko tisíc zlotých. Takmer desať rokov sa udržiaval ľahko zapamätateľný kurz:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie