Denník N

Autorky podcastu Noví susedia: Na Ukrajine prebieha veľká derusifikácia

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

V rozhovore s tvorkyňami podcastovej minisérie Noví susedia sa dozviete:

  • čo vedia Slováci o Ukrajine,
  • čo vedia Ukrajinci o Slovensku,
  • či chcú u nás zostať,
  • ako je to na Ukrajine s ruštinou,
  • ako sa k vojne stavajú Rusi žijúci na Slovensku.

Noví susedia – to je podcastový seriál, s ktorým sa budú poslucháči podcastov Denníka N stretávať počas najbližších šiestich týždňov. Ale kým sa to dostalo až do tohto štádia, bol určite nejaký prvý krok. Ten prvý krok k vášmu seriálu bol asi nápad urobiť to. Prečo práve seriál na túto tému? Máte k tomu blízko? Ste z východného Slovenska, máte rodinu na Ukrajine? 

Katarína Urban Richterová: Keď sa začala vojna na Ukrajine, zhrozená som rozmýšľala, čo sa deje. Rozmýšľala som, čo viem o Ukrajine. Potom som sa pýtala aj širšieho okolia a tiež toho veľa nevedeli. Ovládali sme také tie stereotypy z 90. rokov, ale kto je najväčší ukrajinský spisovateľ, kto sú ich celebrity, aké majú jedlá – veľmi veľa vecí som nevedela. Začala som premýšľať, prečo to tak je. Máme tu desiatky tisíc nových susedov, tak možno je správny čas skúsiť sa o nich viac dozvedieť. Nielen hovoriť o vojne, ale aj o modernom každodennom živote Ukrajincov a Ukrajiniek. Možno tým, že budeme o nich viac vedieť, sa budeme s nimi vedieť lepšie prepojiť a spoznať v parku, v banke a podobne. Stretávame ich každý deň, tak možno je to dobrý systém, ako prelomiť ľady a lepšie sa s nimi spoznať osobne.

Kde a ako ste ich hľadali? Prišlo sem už takmer 300-tisíc ľudí a časť z nich odišla naspäť. Je ich veľa, ale keby som si povedal, že aj ja chcem teraz urobiť rozhovor s nejakými Ukrajincami, čo ušli pred vojnou, tak by som nevedel, kam ísť. 

Oxana Ferancová: Stačí niekde začať, zoznámiť sa s niekoľkými. Keď sme sa dali dokopy s Katarínou pre tento projekt, tak sme nejakých poznali. Ja som poznala Ukrajincov, ktorí tu žili dlhšie, vedeli už aj po slovensky. Katarína zase v Banskej Štiavnici poznala tiež skupinu Ukrajincov, čo boli hlavne utečenci. Bola to taká guľa, ktorá sa nabaľovala a začali prichádzať aj zaujímavé rozhovory, ku ktorým sme sa dostali ako slepé kura k zrnu.

Katarína Urban Richterová: Áno. Alebo múdre kura k zrnu, lebo sme ich hľadali. V podcaste budete napríklad počuť aj moje nové susedky v Banskej Štiavnici, ale aj mnohých ľudí z Bratislavy. Snažíme sa nehovoriť len o tom, ako utekali pred vojnou. To sú veci, ktoré ste v Denníku N pokrývali a stále pokrývate dostatočne, je to dôležité. Snažíme sa hovoriť o malých aj veľkých témach na Ukrajine, o ktorých nič nevieme, ako sme zistili. Vďaka tomu sa s nimi vieme viac prepojiť a pochopiť, akými jazykmi rozprávajú, čo-to z histórie, kto boli tí dvaja Viktorovia – Juščenko a Janukovyč, čo sa každému mýli. Je tu aj celá oblasť umenia a tak ďalej. To boli témy, pre ktoré sme kontaktovali aj Ukrajincov, Ukrajinky, ale aj odborníkov, aj Slovákov. Boli sme v mnohých komunitách na Slovensku, ktoré prijímali odídencov z Ukrajiny, a tam nám o nich veľmi zaujímavo rozprávali.

Dala by sa povedať nejaká všeobecná charakteristika, akí ľudia utekali z Ukrajiny? Je niečo, čo mali spoločné okrem toho strachu z vojny? 

Oxana Ferancová: Keďže utekali predovšetkým matky s deťmi, a teda ženy a babičky z rôznych regiónov, ťažko by som povedala, či tam bola nejaká prepájacia niť. Ukrajina je obrovská krajina, je to rozlohou druhá najväčšia krajina Európy.

Katarína Urban Richterová: Áno, žije tam 43 miliónov ľudí.

Oxana Ferancová: Niekoľkonásobne viac ako Slovensko a zoberme si, aké rozmanité je Slovensko. Ja som vedela nejaké veci o Ukrajine predtým, ako sa začala vojna, ale pri tomto podcaste som sa stále veľa vecí dozvedala. To, čo spája všetkých Ukrajincov, ktorí sú tu, je príslušnosť k tomu národu. No sú veľmi rozmanití a zaujímaví.

Katarína Urban Richterová: Rozprávala som sa napríklad s profesorom, ktorý je tu tri alebo už päť rokov a s ním som preberala celú históriu ukrajinského jazyka, kedy bol zakázaný a že sa všetci báli písmena G a podobné veci. Hovorili sme s mnohými ľuďmi, ale nielen s tými, ktorých životy sa pohli pre vojnu. Chcela som skôr vedieť, aké to je, keď sa jedného dňa rozhodne 15-ročné dievča, že už po rusky nebude nikdy hovoriť a pochádza z regiónu, kde hovorila so všetkými po rusky. Čo to znamená? Musí si zmeniť sociálne siete, zmeniť kamarátov, lebo mnohí s ňou prestanú hovoriť. Ako to vyzerá, keď je z ničoho nič Ukrajinka, ktorá hovorí iba po ukrajinsky. To boli iné témy, s ktorými som za nimi chodila a otravovala ich s mikrofónom. Trošku to bolo iné, ako keby sme hovorili len o ich osobných príbehoch.

Oxana Ferancová: Keď hľadáme to prepojenie medzi Ukrajincami, tak možno je to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie