Denník N

Nadšenie dokáže viac než miliardy

Vznikajú megalomanské projekty za miliardy, no prales zachránia skôr drobné iniciatívy, ktorým podpora chýba.

Na klimatickej konferencii v Paríži predstavili niekoľko gigantických projektov. Napríklad obnovu lesov v desiatich krajinách subsaharskej Afriky s rozlohou sto miliónov hektárov. Za ideou stojí organizácia African Forest Landscape Restoration a počíta sa pri nej so sumou 1,6 miliardy dolárov, z ktorých miliardu zaplatí Svetová banka.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo zas prišla s projektom záchrany Čadského jazera, ktoré za posledných 50 rokov stratilo 90 percent vodnej plochy. Od zásob jeho vody sú existenčne závislé desiatky miliónov obyvateľov z okolia. Plán, na ktorý treba získať 14,5 miliardy dolárov, počíta s výstavbou priehrady a so sto kilometrami kanálov prepájajúcimi rieku Kongo s riekou Šari ústiacou do jazera.

Veľkolepé projekty a závratné čísla dokazujú, že vyspelý svet začína brať nebezpečenstvá klimatických zmien vážne. Sú možno aj náplasťou na rany svedomia, ale hlavne realistickým zhodnotením poznania, do akého marazmu sa Zem dostáva a čo z neho vyplýva pre Európu. Vôľa meniť súčasný stav ide ruka v ruke s obavami o vlastnú bezpečnosť a pohodlie. Africké konflikty súvisiace často aj s úbytkom vody si svet doteraz nevšímal a obete ledva stíhal počítať. Až teraz si však začíname uvedomovať, že kritická situácia prináša budúcu hrozbu enormného zvýšenia počtu utečencov na starom kontinente.

Rizikom predložených plánov je ich samotná predimenzovanosť a fakt, že s ich realizáciou sa počíta v politicky i ekonomicky nestabilných regiónoch, plných náboženských a etnických rozporov a korupcie. Tou najväčšou slabinou je, že investované miliardy majú napraviť súčasný stav, ale jeho príčiny zostávajú.

Lesy v subsaharskej Afrike dnes zaberajú ani nie pätinu rozlohy spred sto rokov a územie je jedným z najzničenejších ekosystémov na Zemi. Najmä pre plodiny určené na export (palma olejná, kakao, káva a bavlna), ktorých plantáže neustále rastú a ničia prirodzené biotopy s jedinečnou flórou a faunou. Z pralesov sa bez regulácie ťaží vzácne červené drevo a navždy miznú majestátne stromy, ktoré rástli stovky rokov. Cynické pravidlá biznisu a praktiky tamojších úplatných vlád sú jedna vec. Tou druhou sú ľudia, ktorí na dotknutých územiach žijú. Z pralesov vysokým tempom ukrajuje aj chov dobytka a necitlivé spôsoby obrábania pôdy na vlastnú obživu.

Iniciatíva plošného zalesňovania nemá význam bez dôkladného poznania problémov obyvateľov. Preto majú v týchto oblastiach omnoho väčší zmysel dlhodobé lokálne projekty spojené so vzdelávaním. Tie pracujú so zlomkami uvedených súm a s reálnymi výsledkami. Ukazujú, že môžu byť efektívnejšie ako narýchlo rozhádzané miliardy a megalomanské plány.

Napríklad v Kamerune pôsobí česká organizácia Kedjom Keku, ktorá chce zachrániť unikátny horský prales. Už roky sadia stromy, založili rezerváciu na ochranu vzácnych šimpanzov, ale hlavne pracujú s miestnou komunitou. Postavili školu, vzdelávajú farmárov, ako využívať pôdu šetrne a aké dôsledky má klčovanie lesov a chov dobytka v horách. Ide o to, aby miestni pochopili, že strom a voda spolu súvisia a že od vody závisí ich život. Vysadenie jedného stromu stojí menej ako jedno euro a prispieť môže každý, kto si myslí, že záchrana pralesa má zmysel.

Klimatická zmena

Komentáre

Teraz najčítanejšie