Denník N

Bolo by navrhnuté skracovanie volebného obdobia parlamentu ústavne prospešné?

Foto - tasr
Foto – tasr

Skracovanie volebného obdobia parlamentu samorozpustením alebo prostredníctvom referenda zásadným spôsobom modifikuje deľbu moci v štáte a môže destabilizovať jeho ústavný systém.  

Autor je advokát

V súvislosti so sobotným referendom, ktorým chceli jeho iniciátori do Ústavy Slovenskej republiky zaviesť všeobecné pravidlo umožňujúce skracovanie štvorročného volebného obdobia Národnej rady jednak zvnútra – jej samorozpustením (na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia parlamentu by postačovalo 76 hlasov poslancov) – alebo zvonka prostredníctvom referenda, z úst niektorých politikov zaznievalo tvrdenie, že takúto ústavnú zmenu podporuje aj Ústavný súd, ktorý ju údajne odporučil vo svojom rozhodnutí z roku 2021.

Lenže Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021, naopak, konštatoval, že povahe zastupiteľskej demokracie a reprezentatívnemu mandátu poslancov Národnej rady sa najbližšie javí zachovanie aktuálneho stavu. Uviedol, že absencia úpravy skrátenia už plynúceho volebného obdobia poslancov parlamentu referendom je aj štandardom členských štátov Európskej únie.

Ústavný súd zároveň tiež dodal, že nedotknuteľná časť materiálneho jadra ústavy ústavodarcovi nebráni zmeniť súčasne platnú a účinnú ústavnú úpravu, pokiaľ to bude na účel posilnenia demokracie považovať za potrebné alebo vhodné (najmä pre prípad ohrozenia Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu). Možnosť skrátenia už plynúceho volebného obdobia poslancov Národnej rady ad hoc rozhodnutím zákonodarného orgánu alebo výkonom priamej demokracie však musí byť v ústave výslovne upravená.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Referendum o predčasných voľbách

Komentáre

Teraz najčítanejšie