Putinov sen o polmiliarde Rusov nevyšiel. Demografia je jednou z príčin vojny na Ukrajine, vraví Krastev

Na začiatku školského roku 2021 sa Vladimir Putin postavil pred školákov v detskom centre Oceán a povedal im, že na svete teraz malo byť už 500 miliónov Rusov.

„Po revolúcii v roku 1917 prestalo existovať ruské impérium a krajina stratila kolosálne teritóriá, no a potom došlo ku kolapsu Sovietskeho zväzu,“ pokračoval vo svojej dejepisnej prednáške ruský prezident. Dodal, že v dôsledku týchto historických „tragédií“ je na svete len 146 miliónov Rusov. Čo je problém, lebo populácia predstavuje „celkovú moc štátu“.

Nebolo to prvý ani posledný raz, čo prezentoval túto teóriu, pričom sa odvolával na ruské zdroje z konca 19. storočia. Podľa politológa Ivana Krasteva na to treba pamätať, keď uvažujeme nad dôvodmi, prečo Putin rozpútal vojnu proti Ukrajine.

„V istom zmysle nebolo dosť Rusov, preto sa Ukrajinci mali stať Rusmi,“ povedal Krastev počas diskusie organizovanej Viedenským fórom pre žurnalistiku.

Demografia je podľa neho vo vojne dôležitá pre Rusko, ale aj pre Ukrajinu, ktorá o populáciu prichádza. Stráca mužov na fronte, ale aj deti, ktoré deportujú na ruské územia a ponúkajú na adopcie ruským rodinám.

A tie ich rusifikujú, pričom práve táto rusifikácia je jedným z nástrojov genocídy, ktorú vedú proti ukrajinskému národu, povedala pre Denník N ukrajinská advokátka a aktivistka za ľudské práva Kateryna Raševska.

Nie je to len extravagantná hypotéza

Populácia Putina trápila dlhodobo. V januári 2020 ohlásil opatrenia na zvýšenie pôrodnosti, ktoré mali ročne stáť takmer šesť miliárd eur. Navrhol dávky pre nízkopríjmové rodiny s malými deťmi, príspevky pre prvorodičky či vytvorenie väčšieho počtu miest v škôlkach, pretože demografická situácia Ruska bola podľa neho „veľmi ťažká“.

„Našou historickou povinnosťou je odpovedať na túto výzvu,“ povedal v prejave, ktorý vysielala aj televízia. „Osud Ruska a jeho historické vyhliadky závisia od toho, koľko nás je… Závisia od toho, koľko detí sa narodí v ruských rodinách za rok, päť, desať rokov, od toho, čo z nich vyrastie.“

Nepomohlo to. Stratégia bola rovnako neúspešná ako všetky predchádzajúce.

Krastev tvrdí, že demografia je preto jednou z príčin, prečo Putin rozpútal vojnu na Ukrajine. Nepočítal s tým, že tam zomrie toľko ruských mužov, pretože to mala byť špeciálna vojenská operácia alebo, slovami Krasteva, „Krym vo veľkom“.

Ak by „operácia“ dopadla podľa Putinových predstáv, ruská populácia by pohltila tú ukrajinskú, čím by razom narástla o 43,5 milióna ľudí.

„Nie je to len nejaká extravagantná hypotéza. Treba mať na pamäti, že prvá legislatíva, ktorá signalizovala Putinovu vojnu proti Západu, bol zákon, ktorým zakázal adopciu ruských detí americkými rodinami,“ povedal.

Dodal, že okrem toho „jedna z prvých vecí, ktoré Putin urobil po vtrhnutí na Ukrajinu, bola, že určil parlamentu hlasovať o novom zákone, ktorým urýchlil ruským rodinám proces adopcie ukrajinských detí, ktoré boli v podstate vzaté z okupovaných území“.

Deti všetkých vekových kategórií

Do Ruska malo byť podľa rôznych zdrojov odvlečených od 260-tisíc do 700-tisíc detí a v médiách sa o tom často hovorí ako o únosoch. Advokátka a právna expertka Regionálneho centra pre ľudské práva v Kyjive Kateryna Raševska vraví, že z právneho hľadiska ide o deportácie, ak deti presúvajú v rámci Ukrajiny, a o nútené transfery, ak ich deportujú do Ruska alebo na Ruskom okupované územia, teda napríklad na Krym alebo do Donbasu.

„Keď sa vo verejnom priestore objaví slovo únos, zväčša to slúži na prilákanie pozornosti. Mimochodom, aj deportácie detí nacistami vošli do dejín ako únosy,“ povedala. Dodáva však, že v istých špecifických situáciách ruská armáda skutočne mohla deti unášať alebo držať ako rukojemníkov.

Podľa Raševskej Rusko deportuje deti všetkých vekových kategórií od dvoch do 17 rokov. Medzi nimi sú deti, ktoré majú rodičov alebo iných právnych zástupcov, aj deti bez sprievodu dospelého či siroty.

„Niektorí z maloletých stratili svojich rodičov vinou útokov ruských jednotiek na Ukrajinu, niektorí rodičia boli zabití nerozvážnym ostreľovaním, alebo tým, že neprešli takzvaným filtračným procesom,“ dodala právna expertka s tým, že už 400 detí skončilo v ruských rodinách. To je počet tých, o ktorých vieme.

Rusi ukrajinské deti umiestňujú do ruských rodín s odôvodnením, že zachraňujú „svoje siroty“. Ako povedal Krastev, „táto myšlienka je extrémne dôležitá“ pre pochopenie toho, čo sa tam deje.

Raševska dodáva, že nevedia, či sú všetky siroty. „Zdokumentovali sme už aj také prípady, keď tieto deti mali iných blízkych príbuzných s prioritným právom na ich adopciu, napríklad tetu, staršiu sestru alebo starú mamu,“ povedala Denníku N s tým, že mnohé majú aj žijúcich rodičov. Nazývajú sa „sociálne siroty“ a mali by tvoriť až 90 percent všetkých ukrajinských sirôt.

Rusifikácia je forma genocídy

Podľa Raševskej ruské úrady ani adoptívnym rodinám nehovoria, či deti majú žijúcich rodičov. „Boli zdokumentované prípady, keď ruské rodiny vrátili adoptované deti na Ukrajinu,“ dodala expertka.

Jedným z prvých strategických cieľov je potom rusifikácia týchto detí. „Rusifikácia, v ktorej Rusi vidia základ pre zmenu národnej identity, je jedným z nástrojov páchania genocídy na ukrajinskom národe,“ povedala Raševska s tým, že nútené transfery samy osebe spĺňajú kritériá genocídy podľa Dohody o zabránení a trestaní zločinu genocídy OSN.

Ako ich rusifikujú? Raševska spomína napríklad používanie ruštiny ako jediného jazyka, oboznamovanie sa s ruskou kultúrou a ortodoxnou cirkvou.

„Ukrajinské deti sú v ruských rodinách nútené hovoriť po rusky,“ hovorí Raševska.

„Ministerstvo školstva Ruskej federácie hovorí, že ukrajinské deti nehovoria po rusky dostatočne dobre a potrebujú doučovanie. V Ruskej federácii si deti nemajú ako zachovať ukrajinskú identitu – počnúc tým, že dostanú bez opýtania a práva výberu ruské občianstvo, a končiac tým, že tam nie sú žiadne ukrajinské vzdelávacie ani kultúrne inštitúcie.“

Okrem rusifikácie Rusko aktívne využíva aj militarizáciu týchto detí „navrhnutú tak, aby mohli deti s deformovaným národným povedomím v budúcnosti využiť ako potravu pre kanóny“.

Rodinná aj národná tragédia

Zatiaľ sa podľa Raševskej podarilo z Ruska alebo okupovaných území na Ukrajinu vrátiť 125 detí. Každý jeden návrat je podľa nej unikátny, pretože dodnes neexistuje žiadny jednotný mechanizmus. Rusko na tom odmieta spolupracovať.

„Niektoré deti sa vrátili preto, lebo ich rodičia vycestovali do Ruska, potvrdili rodičovstvo a na Ukrajinu sa vrátili aj s deťmi,“ hovorí Raševska.

Rusko však na týchto rodičov vytvára tlak a vyhráža sa im, že Ukrajina ich bude súdiť pre kolaboráciu s Ruskom. „Takýmto spôsobom sa Rusko snaží udržať na svojom území toľko Ukrajincov, koľko sa len dá,“ vysvetlila Raševska.

Niektoré deti, najmä tínedžeri, sa vrátili domov, pretože sa toho domáhali všetkými možnými prostriedkami. Kontaktovali ukrajinské úrady a tlačili na to, aby ich Rusko vrátilo domov. Iným deťom pomohla medializácia. Príbuzní uvideli v ruských médiách, že dieťa z ich rodiny má byť deportované do Ruska, a zakročili.

„Momentálne je najväčším problémom identifikovať deti, najmä tie z internátnych škôl alebo tie, ktoré osireli v dôsledku konania Ruskej federácie. Rusko neplní svoje záväzky vyplývajúce zo Ženevského dohovoru a Dodatkového protokolu k Ženevským dohovorom. Neposkytuje prístup k deportovaným deťom ani k informáciám o nich,“ uzatvára Raševska.

Sú to stovky rodinných tragédií, keď rodičom vezmú dieťa, a zároveň je to celé dohromady jedna veľká národná tragédia pre Ukrajinu. Ako hovorí politológ Krastev, jedna z najhorších výziev, ktorým Ukrajina čelí, je depopulácia.

„Pozrite sa na Bosnu, 60 percent ľudí z Bosny žije mimo svojej krajiny,“ predpovedal Krastev naznačujúc, čo môže čakať aj Ukrajinu po vojne. „Ukrajina je obrovská krajina. Ak 20 alebo 30 percent populácie nebude žiť v krajine z akýchkoľvek dôvodov, tak to veľmi skomplikuje akýkoľvek ekonomický vývoj.“