Koalícia má na zmenu ústavy aj predčasné voľby v septembri 90 hlasov, termín od prezidentky zrejme dodržia

Parlament zrejme ešte tento týždeň schváli zmenu ústavy a aj predčasné voľby na 30. septembra tohto roku. Potrebných 90 hlasov už vyskladali strany niekdajšej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Mali by tak dodržať aj ultimátum prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá žiadala vyriešenie situácie po páde vlády do konca januára.

Keďže strany OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí našli dostatok poslancov, nepotrebujú  hlasy Smeru, Hlasu, Republiky ani kotlebovcov. Preto s nimi ani nemusia rokovať. Tieto strany žiadajú predčasné voľby už v máji či v júni.

Ako odhlasujú predčasné voľby

Scenár by mal vyzerať takto: v utorok by mal parlament začať rokovať o zmene ústavy, do ktorej pridajú možnosť, že Národná rada si môže skrátiť volebné obdobie ústavnou väčšinou 90 hlasov. Táto zmena ústavy musí prejsť ústavnou väčšinou 90 hlasov.

Do ústavy sa má podľa dohody štvorice strán dostať aj zablokovanie súčasného volebného systému. Strany chcú do ústavy doplniť princíp pomerného hlasovania a aj to, že Slovensko je jeden volebný obvod, teda že každá z politických strán podáva len jednu kandidátku. Strany súčasnej koalície a SaS sa tak budú do ústavy snažiť dostať zásadu, že tieto princípy je možné meniť len zmenou ústavy, a teda 90 hlasmi, nie iba novelou zákona o voľbách, na ktorú stačia hlasy nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Aby sa mohlo hlasovať o samotnom skrátení volebného obdobia, zmena ústavy musí vyjsť v Zbierke zákonov, čo trvá spravidla jeden deň. Preto je možné, že parlament svoje rokovanie preruší do štvrtka, keď sa v ňom mala otvoriť rozprava k samotným predčasným voľbám a ich termínu.

Keď takto zmenia ústavu, na skrátenie volebného obdobia nebude treba ústavný zákon, ktorý by musel parlament prerokúvať niekoľko týždňov. Plán je, že na vyvolanie predčasných volieb bude treba schváliť uznesenie – na jeho schválenie však bude treba 90 hlasov.

Týmto uznesením zrejme ešte na konci tohto týždňa poslanci skrátia volebné obdobie a rovno aj stanovia termín predčasných volieb na 30. septembra.

Presný termín volieb určuje predseda parlamentu. Boris Kollár je však súčasťou rokovaní o predčasných voľbách a nemá dôvod takto schválený termín nerešpektovať – a tak zrejme vypíše predčasné voľby na 30. septembra.

Sme rodina neprišla, ale pridávajú sa

Koalícia a SaS už teraz majú prísľub hlasov aj od viacerých nezaradených poslancov, vďaka čomu nebudú potrebovať Smer, Hlas, Republiku ani ĽSNS – a dokonca ani trojicu tarabovcov.

OĽaNO má 37 poslancov, Sme rodina 17 poslancov, SaS ich má 20, desať poslancov je v občianskodemokratickej platforme, ktorá odišla z OĽaNO, a troch poslancov má Za ľudí. To je dohromady 87 poslancov.

Sme rodina sa nezúčastnila na nedeľňajšom stretnutí koaličných strán a SaS o predčasných voľbách. Predseda klubu Peter Pčolinský hovorí, že hnutie bude napriek tomu hlasovať za oba návrhy. „Sme rodina určite nebude prekážkou schválenia predčasných volieb.“

„Túto konkrétnu požiadavku OĽaNO v podstate akceptujeme,“ povedal Pčolinský o zablokovaní volebného systému v ústave. Sme rodina je podľa Pčolinského za čo najskorší termín predčasných volieb. „Nebudeme však proti prijatiu iného termínu, pokiaľ na ňom bude široká zhoda.“

Poslanec OĽaNO György Gyimesi hovorí, že aj on zahlasuje za predčasné voľby v septembri. Nepodporí však zafixovanie pomerného volebného systému a „s najväčšou pravdepodobnosťou“ nebude hlasovať za takýto pozmeňovací návrh. „S novelou ústavy mám dosť veľký problém, pokiaľ chcem zostať konzistentný, a chcem ním zostať,“ povedal s tým, že mal minulý rok tlačovku o tom, že by bolo vhodné zmeniť volebný systém na zmiešaný – teda že by sa polovica poslancov volila pomerným systémom a druhá polovica väčšinovým systémom, podobne ako je to v Maďarsku.

Pridajú sa aj Borguľa, Kollár, Valášek, Čepček a Mičovský

K 17 hlasom Sme rodina pribudne aj bývalý poslanec hnutia Martin Borguľa. „Čo sa týka predčasných volieb, preferujem júnový termín, pokiaľ však nebude iná možnosť, budem hlasovať aj za septembrový termín,“ povedal Borguľa. Ďalej uviedol, že ešte nevidel pozmeňovací návrh, ktorý by zaistil pomerný systém pri parlamentných voľbách, pravdepodobne by však hlasoval za.

Martin Borguľa krátko pred hlasovaním o dôvere vláde vlani v decembri odišiel z klubu Sme rodina a potom hlasoval za vyslovenie nedôvery. Minulý týždeň generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil podľa paragrafu 363 stíhanie Borguľu za podplácanie a jeho prípad sa tak dostal na začiatok.

Predčasné voľby v septembri majú aj podporu poslanca zo Spolu Miroslava Kollára. „Zmenu ústavného zákona, aby sme vytvorili rámec na skrátenie volebného obdobia, podporím určite. Návrh na ukotvenie volebného systému deväťdesiatkou som ešte nevidel, ale pokiaľ tam nebudú nejaké zádrhy, s týmto princípom súhlasím,“ hovorí Kollár.

Za predčasné voľby bude hlasovať aj poslanec za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek. „Dohodu strán bývalej koalície o septembrovom termíne volieb berieme v PS na vedomie a náš poslanec ju v parlamente podporí,“ napísal predseda PS Michal Šimečka. Podobne ako prezidentka Čaputová, aj Šimečka hovorí, že z pohľadu ústavných princípov by sa mali voľby uskutočniť už v prvej polovici tohto roka. „Nedáva zmysel, aby odvolaná vláda, ktorá stratila dôveru v decembri 2022, vládla prakticky ďalších desať mesiacov. Je to zlé pre funkčné spravovanie krajiny, pre prípravu štátneho rozpočtu na ďalšie obdobie a každý ďalší mesiac tejto agónie najmä zbytočne nahráva Robertovi Ficovi a extrémistom,“ vysvetlil.

Hlas za septembrový termín volieb chce dať aj bývalý poslanec OĽaNO Martin Čepček, ktorý po odchode z koalície často hlasoval s opozíciou. „Zmenu ústavy kvôli voľbám som podporoval vždy, nemám preto problém so žiadnym dátumom. Takže je to lepšie ako nič.“

Zmenu ústavy, ale aj septembrový termín podporí aj exposlanec OĽaNO Ján Mičovský. Denníku N povedal, že o tom už informoval aj premiéra Eduarda Hegera.

Koalícia počíta aj s hlasom bývalej poslankyne OĽaNO Kataríny Hatrákovej, ktorá podporovala vládu aj po vylúčení z klubu. S Hatrákovou sa Denníku N v pondelok nepodarilo spojiť.

Spolu by teda malo mať OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí k dispozícii až 93 hlasov, čo na novelu o skrátení volebného obdobia stačí, a 92 hlasov na zmenu ústavy. Novelu ústavy by navyše mohli podporiť aj niektorí poslanci z ďalších opozičných strán.