Denník N

Ombudsman Dobrovodský: Keď zacítim problém, budem poslancom obžierať uši

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vlani v novembri vo voľbe ombudsmana získal Róbert Dobrovodský 81 hlasov. Hlasovali zaňho aj poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke fašistov. Dnes hovorí, že nemôže zodpovedať za to, kto mu dal hlas.

Vraví, že získavanie podpory mala na starosti Katarína Hatráková, pre ktorú pracoval ako asistent, ona ho aj navrhla za kandidáta. „Bola to jej prestíž, aby jej kandidát prešiel,“ hovorí nový verejný ochranca práv v rozhovore. Okrem toho sa v ňom dočítate:

  • ako vnímal, keď ho v parlamente podporil aj Milan Mazurek;
  • prečo sa neozval, keď kotlebovci hecovali ľudí po vražde v Michalovciach;
  • čo si myslel, keď Katarína Hatráková hlasovala sama za seba vo voľbe detskej ombudsmanky;
  • či sa s ním radila, keď sa blížilo hlasovanie o vydaní Roberta Fica na väzobné stíhanie;
  • čo si myslí o najnovšom návrhu ministra spravodlivosti pre LGBTI+ ľudí;
  • a prečo nevystúpi na Pride.

Ako vyzerali vaše uplynulé pracovné dni? 

Bol som ombudsmanom na cestách. Vybrali sme sa do Žiliny, Sučian, Banskej Bystrice, kde som robil neohlásenú návštevu vo väzniciach, takzvané mystery shopping. To isté som urobil krátko pred Vianocami aj v Bratislave.

Takto ste si aj predstavovali, že bude vyzerať vaše pôsobenie v pozícii verejného ochrancu práv? 

Toto som si od začiatku želal. Pomohol mi Šimon Jeseňák z týždenníka .týždeň, ktorý ešte pred vypočúvaním v parlamente urobil so mnou rozhovor. A on vymyslel nadpis Ombudsman v teréne. On mi to teda predurčil a pomenoval to.

Funkcie ste sa ujali 1. decembra. Čo vás na tomto úrade lákalo? 

Už Rimania hovorili, že právo je umenie dobrého a spravodlivého. Právo ako regulatív vie pomáhať slabým, lebo tí silnejší si pomôžu sami. Slabých sa nezastane nikto. Na ministerstve spravodlivosti som vždy mal to šťastie pripravovať právnu úpravu pre slabších. Či už pre spotrebiteľov v časoch nebankoviek, nezákonných deložácií, keď bol riaditeľom sekcie legislatívy dnešný ústavný sudca Peter Straka.

Spolu sme zažívali, ako nám ľudia chodievali večer pred ministerstvo. Boli zdevastovaní agresívnymi nebankovkami. To bol taký prvý impulz. A aj následne som na ministerstve vždy dostal témy, ktoré sa týkali zraniteľných. Vždy som mohol pripravovať právnu úpravu, čo sme s Petrom Strakom volali, že pomáhame in abstracto, teda cez právnu normu. Regulovali sme správanie za behu, keď sme videli, že sa v spoločnosti niečo zlé deje. A teraz mám po prvý raz možnosť robiť ochranu in concreto, teda priamo v praxi. Ukázalo sa to aj teraz pri tých náhodných návštevách vo väzniciach.

Čo ste tam zažili?

Pozícia ombudsmana je iná. Už len to, že keď zazvoníme, tak nás musia pustiť dnu. Nemusíme odovzdávať mobily, pretože verejný ochranca práv a jeho kolegovia si môžu robiť záznamy zo všetkého podozrivého. Len sme ukazovali na cely a oni nám ich museli pootvárať. Krása tej funkcie je, že vám nemôže na krk dýchať riaditeľ, čo znamená, že ten väznený či obmedzený na slobode vám môže povedať čokoľvek. To isté sa týka aj korešpondencie. Príslušník justičnej stráže ju nemôže kontrolovať.

Zistili ste nejaké vážne podozrenia? 

Nemôžem už teraz konštatovať konkrétne porušenie práva, lebo budeme ešte jednotlivé ústavy žiadať o vysvetlenie. Narazili sme však napríklad na problém v ústave pre mladistvých.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ombudsman Dobrovodský

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie