Denník N

Pri Košiciach sa boja ťažby kameňa. Za oživovaním lomu je známy scientológ

Nad kameňolomom vpravo hore je Vyšný Klátov. V strede hore je komunitné centrum kresťanského spoločenstva Koinonia. Foto - Marcel Boldižár
Nad kameňolomom vpravo hore je Vyšný Klátov. V strede hore je komunitné centrum kresťanského spoločenstva Koinonia. Foto – Marcel Boldižár

Ľudia v Nižnom Klátove pri Košiciach zažívajú déjà vu. Pred 12 rokmi sa postavili proti ťažbe v neďalekom kameňolome a prekážala im hlavne doprava – 40-tonové autá prechádzali cez obec tak často, že kvalita života miestnych obyvateľov rapídne klesla.

Problém je, že stále neexistuje obchvat z lomu mimo zastavaných častí. Už roky sa o ňom bezvýsledne diskutuje a odporučilo ho aj ministerstvo životného prostredia, keď v roku 2010 posudzovalo vplyvy na životné prostredie (EIA). Obchvat doteraz nikto nezačal budovať.

Podľa starostky Gabriely Staníkovej nákladiaky jazdili centrom dediny popri základnej škole či obecnom úrade každých šesť minút. „My sme to už zažili. Viem, o čom hovorím. Preto urobím čokoľvek, čo bude v mojich silách, aby sa v tomto kameňolome neťažilo,“ hovorí odhodlane.

Pred 12 rokmi pomohli protesty, petície či obmedzenie dopravy na miestnej ceste. Od roku 2012 ťažba utíchla, ale vlani majiteľ kameňolomu znova požiadal o povolenie banskej činnosti. Obvodný banský úrad Košice ešte nerozhodol.

V Nižnom Klátove si myslia, hoci to nemajú potvrdené, že obnovovanie lomu súvisí s výstavbou priemyselného parku vo Valalikoch pre automobilku Volvo, ktorá tam chce spustiť výrobu v roku 2026. Švédska fabrika prinesie okolo 4-tisíc priamych pracovných príležitostí, ďalšie tisícky vzniknú v dodávateľských firmách.

Staníková sa obáva, že ťažba sa povolí, pretože vláda označila investíciu vo Valalikoch za významnú. „A my budeme musieť dva-tri roky trpieť, kým sa postaví park vo Valalikoch. Ak sa toto udeje, je to katastrofa nielen pre dotknuté obce, lebo sa to netýka len Nižného Klátova,“ dodáva starostka. Vlastník lomu to popiera a vraví, že nemá žiadnu zákazku, ktorá by súvisela s priemyselným parkom.

Pred 12 rokmi sa miestni vzbúrili

Vlastníkom lomu je košická firma Ricorso. Na svojej webovej stránke uvádza, že v 29-hektárovom ložisku je zhruba 14 miliónov ton amfibolitu (stavebný kameň). Aj pri maximálnej ťažbe 500-tisíc ton ročne môže ložisko produkovať kamenivo takmer 30 rokov.

Dobývací priestor Vyšný Klátov I je sedem kilometrov od Košíc, leží medzi Vyšným a Nižným Klátovom. Jediná cesta z kameňolomu vedie do Nižného Klátova. Vyšný Klátov teda nemá problém s dopravou, ale s otrasmi pri odstreloch, pretože domy na okraji obce sú od neho vzdialené asi 200 metrov.

Vyšný Klátov je preto takisto proti povoleniu ťažby. „V minulosti počas trhacích prác, ktoré sú súčasťou banskej činnosti, dochádzalo k otrasom stavieb a dokonca k prasklinám v stenách domov našich obyvateľov,“ hovorí starostka Alena Cirnerová.

Do roku 2013 lom vlastnila firma Krušgeo.sk. Ťažila do 20-tisíc ton kameňa ročne, no obyvatelia obce tvrdili, že vzhľadom na vysokú frekvenciu áut firma tento limit firma nedodržiavala. Keď od roku 2011 Krušgeo.sk žiadalo výrazné zvýšenie ťažby (na 200- až 500-tisíc ton ročne), miestni obyvatelia sa vzbúrili.

Vypočítali si, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Košice

Slovensko

Teraz najčítanejšie