Denník N

Alžbeta „Zea“ Ferencová: Iveta mala byť ešte drzejšia. No ako by som sa mohla s niekým biť, keď ani neviem zvýšiť hlas?

Alžbeta "Zea" Ferencová. Foto - Stanka Topoľská/JOJ
Alžbeta „Zea“ Ferencová. Foto – Stanka Topoľská/JOJ

Doteraz v televízii nemala hlavnú postavu Rómka, možno aj preto, lebo z toho mali všetci obavy, hovorí Alžbeta „Zea“ Ferencová, ktorá hrá hlavnú úlohu v seriáli Iveta televízie JOJ.

„Keď som si čítala scenár, veľmi som dúfala, že hlavná rómska postava nebude vykreslená klasicky stereotypne. Mám však pocit, že práve Rómka Iveta vyznieva v seriáli dobre,“ vraví.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • z akej rodiny pochádza;
  • ako v detstve riešila poznámky o svojom rómskom pôvode;
  • čoho sa zľakla pri čítaní scenára Ivety;
  • či bola niekedy v Trebišove;
  • prečo by už druhýkrát nešla na súťaž Miss.

Ak vás oslovujú ľudia, ktorí vás nepoznajú z obrazovky, zvyknú sa vás opýtať, odkiaľ ste?

Tak to je naozaj na dennom poriadku. S priateľom a s kamarátkami už máme takú hru, že keď ideme do novej spoločnosti, vždy odrátavame minúty, kým príde táto otázka. Keď spoznám niekoho nového, v priebehu prvých piatich minút určite padne otázka, odkiaľ pochádzam a aké mám korene. Keď poviem, že som zo Slovenska, je to pre nich mätúce, pátrajú ďalej a hovoria: „Ale vy nemôžete byť Slovenka!“ Vtedy im vysvetľujem, že som Rómka.

Aké reakcie to vyvoláva?

Vidím, že sú prekvapení. Niektorí aj povedia, že nevyzerám ako Rómka, no ja sa ich potom pýtam: „A ako by podľa vás mala vyzerať Rómka? Prečo nie tak ako ja?“

Vidím, že niektorí sú prekvapení pozitívne, niektorí skôr negatívne, ale tých je, našťastie, veľmi málo. Zažila som aj to, že keď som niekomu povedala, že som Rómka, hneď som z jeho strany cítila akoby odstup. No stáva sa to naozaj len výnimočne.

Zažívali ste nepríjemné poznámky pre svoj pôvod, keď ste ešte ako dieťa vyrastali v Prešove?

Jasné, zažila som aj negatívne veci, ale nebolo to niečo hrôzostrašné, že by ma napríklad niekto naháňal po ulici. Skôr také bežné detinské reči, napríklad: „A ona je Cigánka, s ňou sa nechcem hrať!“ Alebo niektorí rodičia mali predsudky a strach z toho, že by ich dieťa mohlo mať za najlepšiu kamarátku Rómku. Niekedy som cítila, že mali voči mne odstup, a ich deti niekedy pred nimi aj tajili, že sa so mnou kamarátia. No keď ma tí rodičia trochu lepšie spoznali, prešlo to.

Zažila som, samozrejme, nepríjemné pokriky a pamätám si aj ten nepríjemný pocit, keď vás v obchode niekto sleduje. Nie je to síce nič až také strašné, ale viem, že by sa nemalo diať ani to.

Čo vám na to vtedy hovorili vaši rodičia? Ako vás povzbudzovali, aby vám to neničilo sebavedomie?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Seriály

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie