Denník N

Hegerovu stranu zvažuje 22 percent voličov, podobne začínal Kiska. Neohrozí SaS a PS, ale Matoviča

Eduard Heger a Boris Kollár v decembri 2022 v Prezidentskom paláci. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger a Boris Kollár v decembri 2022 v Prezidentskom paláci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšina ľudí žiada rýchle predčasné voľby, no zároveň sa obávajú, že nebude dosť času na vyšetrenie káuz.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Strana Eduarda Hegera ešte ani neexistuje a už má pomerne silnú štartovaciu pozíciu. Jej voľbu by si vedelo predstaviť takmer 22 percent voličov.

Na vznikajúce strany sme sa pýtali minulý týždeň v spolupráci s agentúrou Ipsos. Otázka presne znela, či by ľudia „zvažovali voľbu prípadnej novej strany Eduarda Hegera“ – v žiadnom prípade výsledok nemožno interpretovať ako momentálnu podporu strany.

Navyše, ešte ani nie je definitívne isté, či Eduard Heger odíde z OĽaNO a či založí svoju stranu. Nevieme ani, či sa pri tom spojí s Mikulášom Dzurindom, s KDH, alebo s niekým iným.

Keďže sme sa pýtali aj na ďalšie dve vznikajúce strany, tieto čísla môžu poslúžiť na ich porovnanie. „Nový politický projekt Mikuláša Dzurindu“ by zvažovalo voliť 14 percent voličov (2,6 percenta určite, 11,4 skôr áno) a novú stranu Lucie Ďuriš Nicholsonovej Jablko 11,3 percenta voličov (1,8 percenta určite a 9,6 skôr áno).

Dzurindov projekt už má názov, v utorok strana Spolu, s ktorou spolupracuje, oznámila premenovanie na Modrú koalíciu. Nateraz nie je známe, kto sa k nej pridá.

Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský upozorňuje, že na základe týchto čísel nedokážeme predpovedať, ako by tieto strany dopadli vo voľbách – a tieto čísla podľa neho nemožno vnímať ani ako potenciál strán.

„Existuje významný psychologický efekt, ktorý vnímame z prieskumov z minulosti. Voliči uvažujú nad stranou inak vo chvíli, kým ide len o hypotetickú voľbu. Kým nie je registrovaná, prípadne nevedie aktívnu kampaň, majú ľudia skôr tendenciu nezaradiť ju na zoznam svojich možných volieb,“ vraví Hankovský a ilustruje to na prípade Andreja Babiša v českých prezidentských voľbách, ktorý vystrelil až v momente, keď oficiálne potvrdil svoju kandidatúru.

Ako začínal Kiska a komu by mohol brať hlasy Heger

Pri interpretovaní týchto čísel sa oplatí pozrieť viac ako štyri roky do minulosti, keď bol ešte prezidentom Andrej Kiska

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie