Denník N

75 mandátov pre OĽaNO v roku 2020, 117 pre Smer v 2012. Čo by spôsobil zmiešaný systém, proti ktorému brojí Matovič (+ mapy)

Kampaň OĽaNO pred voľbami 2020. Foto N - Tomáš Benedikovič
Kampaň OĽaNO pred voľbami 2020. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prepočítali sme, aký dosah by mal zmiešaný volebný systém na slovenský parlament, a pozreli sme sa na to, či je ústavná ochrana volebných pravidiel neštandardná.

V tomto texte dáme Igorovi Matovičovi (OĽaNO) viackrát za pravdu. Jeho varovania, že by zmiešaný volebný systém priniesol Slovensku problémy, sú namieste. A ako vysvetlíme, ani ochrana brániaca jednoduchej zmene volebných pravidiel, ktorú Matovič v stredu presadil do ústavy, nie je v Európe ničím výnimočným.

Samozrejme, dôvody, pre ktoré si Matovič túto agendu osvojil, sú politické. Bez toho, aby predložil dôkazy, vytvoril tému hrozby pre demokraciu: predstavovať ju má údajná dohoda opozície na zmene volebného systému. Na takej zmene, ktorú OĽaNO nie tak dávno presadzovalo. Je zrejmé, že je to spôsob mobilizácie voličov proti Robertovi Ficovi a Smeru v ďalších voľbách.

Napriek tomu sme sa rozhodli bližšie pozrieť, čo to vlastne zmiešaný volebný systém je, kde a prečo sa používa a v čom sú jeho riziká.

Vypočuli sme aj Matovičove volania, aby sme dôsledky zmiešaného systému ilustrovali na tom, ako by vyzeral parlament, ak by sme hlasy z minulých parlamentných volieb prepočítali na mandáty podľa jeho parametrov. Nerobíme to preňho, ale pre čitateľov.

Tri problémy s Matovičom

Skôr ako postoj predsedu OĽaNO k zmiešanému volebnému systému označíme za racionálny, vyjasnime si niekoľko vecí. Po prvé, Matovič k nemu dospel, ako veľakrát v kariére, viacnásobným

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Igor Matovič

OĽaNO

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie