Denník N

Americký herec pri Lučenci vypátral svojho predka a učí sa po slovensky, aby mohol žiadať o občianstvo

James Monroe Števko. Foto N - Tomáš Hrivňák
James Monroe Števko. Foto N – Tomáš Hrivňák

Američan James Monroe Števko pred desiatimi rokmi navštívil rodnú dedinu svojho predka. Teraz sa vďaka zmene zákona rozhodol podstúpiť komplikovaný a zdĺhavý proces na získanie slovenského občianstva.

Americký tanečník a herec James Monroe Števko (36) prvýkrát navštívil Slovensko v roku 2012, keď v obci Rovňany pri Lučenci hľadal zmienky o svojom prapradedovi, ktorý v roku 1914 emigroval do Spojených štátov.

Žiaden oficiálny záznam vtedy nenašiel. V apríli 2022 však slovenský parlament schválil zmenu zákona o štátnom občianstve, čo Jamesa podnietilo, aby opäť skúsil nájsť svoje korene. Od minulého roka môžu o slovenské občianstvo požiadať potomkovia Slovákov do tretej generácie.

Za zmenu sa angažovala medzinárodná iniciatíva One Slovak Family (Jedna slovenská rodina). Ako hovorí jej spoluzakladateľka a odborníčka na migráciu Zuzana Palovic, Slovensko spravilo veľký krok smerom k zjednodušeniu získavania občianstva, hoci až tri roky po Česku, ktoré podobný zákon prijalo ešte v roku 2019, a viac ako desaťročie po Maďarsku.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo chce newyorský herec a tanečník slovenské občianstvo;
  • ako Števko začal pátranie po svojom predkovi v potravinách;
  • čo ho na Slovensku najviac prekvapilo;
  • ako vyzerá proces získavania občianstva pre predkov československých občanov.

Odkiaľ ste a čo robíte?

Som tanečník a herec v New Yorku.

Prečo ste pricestovali do Bratislavy?

Som tu na dovolenke. Rád v období medzi pracovnými projektmi cestujem. Som tanečníkom na voľnej nohe, na tom je skvelé, že si môžem sám spravovať čas. Keby som bol doma riadne zamestnaný, pravdepodobne dostanem dva týždne dovolenky a to by mi nestačilo.

Cestou sem som sa ešte zastavil v Berlíne na konkurz, takže si okrem dovolenky aj trochu hľadám prácu. V neposlednom rade som tu preto, aby som si cvičil slovenčinu, len vlani v lete som totiž absolvoval SLI.

Čo je SLI?

To je letný jazykový inštitút na Univerzite v Pittsburghu. Šesť týždňov som tam študoval slovenčinu a spoznával Slovensko. V auguste som prvýkrát navštívil Žilinský kraj, Oravský hrad, Trenčiansky hrad a Piešťany. A teraz som prvýkrát navštívil Tatry.

Prečo ste sa rozhodli naučiť po slovensky a získať slovenské občianstvo?

Môj prapradedo z otcovej strany bol z Rovnian. Do USA emigroval v roku 1914, keď mal 17, potom žil a pracoval v Chicagu. Stretol tam ženu, ktorej rodičia tiež prišli zo Slovenska, a oženil sa s ňou. Boli z okolia Trebostova, čo je obec pri Martine.

Vždy som sa zaujímal o svoje korene, pretože som počul o mnohých ľuďoch, ktorí vďaka nim získali dvojaké občianstvo v iných krajinách, najmä v Írsku. Dlho som to mal odložené v hlave a asi pred rokom a pol som sa dozvedel o novom zákone o občianstve. Zrazu som na Facebooku objavil veľa rôznych skupín, kde ľudia so slovenskými koreňmi diskutovali o tom návrhu a čo pre nich znamená. Vtedy som sa dozvedel o osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Návrh zákona sa stále odkladal, ale keď nakoniec prešiel, povedal som si, že to vyskúšam.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí

Slovák žijúci v zahraničí je osoba bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorá má predka etnického Slováka, vysvetľuje Zuzana Palovic. Musí mať národné povedomie, teda vyznávať slovenské národné hodnoty, kultúru a tradície a aspoň základnú znalosť slovenského jazyka.

„Musíte preukázať, že sa nejako zapájate do slovenskej kultúry,“ hovorí Palovic. Záujemca musí slovenským úradom predložiť potvrdenie o kultúrnom povedomí, ktoré vydávajú krajanské spolky vrátane Global Slovakia.

„Máme isté kritériá, takéto potvrdenie nedáme hocikomu. Záujemcovia by sa mali angažovať v našej komunite, vzdelávať sa o Slovensku a zaujímať sa o jeho kultúru,“ vysvetľuje.

Takže prešiel zákon, ktorý vám umožnil požiadať o slovenské občianstvo. Prečo ho však chcete?

Vždy som sa zaujímal o svoje dedičstvo a myslím si, že by to bola príležitosť znovu sa spojiť a dozvedieť sa viac o mojich predkoch, pretože stále nesiem ich meno. A myslím si, že Slovensko je krásne. Páči sa mi tu a mám rád miestnych ľudí. A v dvojitom občianstve nevidím žiadnu nevýhodu. Myslím si, že to v týchto časoch chce veľa Američanov.

Prečo?

Pre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Československo

Migrácia

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie