Komentátor Šídlo: Babišov slovenský pôvod je jedna z jeho najsympatickejších vlastností

„Vždy, keď ma stretne, hovorí mi, že som ‚hejter‘, a tak zvláštne sa na mňa chechce,“ hovorí o Andrejovi Babišovi dlhoročný český komentátor Jindřich Šídlo, ktorý pôsobí v spravodajskom webe Seznam Zprávy.

Ak by sa stal Babiš prezidentom, podľa Šídla by sa upokojil, no trochu by sa aj nudil: „Je to veľký mikromanažér, ktorý riadil vládu esemeskami, čo by z pozície prezidenta nebolo možné.“

Ako Šídlo reaguje na kritiku časti českej spoločnosti, že „Babiš je Slovák“? „Som z toho smutný. To, že je Babiš rodák zo Slovenska, je v skutočnosti jedna z jeho najsympatickejších vlastností. Naozaj by som dúfal, že v roku 2023 už nebudeme riešiť, kde sa kto narodil.“

V rozhovore približuje aj to:

• ako sa stal z dvojpercentného Babiša najpopulárnejší český politik;
• či by bol Babiš horší prezident ako Zeman;
• prečo Babiš krátko pred voľbami začal chodiť do kostola;
• aké má osobné skúsenosti s Petrom Pavlom.

Už tento víkend sa v Česku uskutoční druhé kolo prezidentských volieb medzi Petrom Pavlom a Andrejom Babišom. Pamätáte si, kedy ste o Babišovi počuli prvýkrát?

Na začiatku milénia, keď mu vláda Miloša Zemana chcela predať štátny podiel vo firme Unipetrol, za ktorý odmietol zaplatiť a následne ho vrátil. Aj preto bol so Zemanom mimoriadne dlho v konflikte. O jeho prvých kontaktoch s politikou sa začalo hovoriť okolo roku 2003, keď časopis Respekt písal o jeho stretnutiach s vysokopostavenými mužmi v tenisových centrách. Takto sa schádzal napríklad so zosnulým expremiérom Stanislavom Grossom. Pamätám si, že Babiš tieto informácie rázne odmietal: vtedajší šéfredaktor Respektu Tomáš Nemeček mi neskôr vravel, že takého tvrdého protivníka pri spore ešte nezažil.

Spomenuli ste Babišov dlhoročný spor so Zemanom. Dnes ich poznáme predovšetkým ako spojencov.

To sedí, ale takisto platí, že ich ľudské nezhody pretrvávali naozaj dlho. Napríklad v roku 2013, keď mal Babiš v prieskumoch nanajvýš dve percentá, v prezidentských voľbách nepodporoval Zemana, ale jeho súpera Karla Schwarzenberga. Do veľkej miery to súviselo s jeho vtedajším odkazom, že tradiční politici zlyhali.

Andrej Babiš definitívne vstúpil na českú politickú scénu v roku 2011. Aké boli jeho začiatky?

Rok predtým sa na českej politickej scéne diali obrovské pohyby. Dve tradičné strany – sociálni demokrati z ČSSD a pravicová ODS – zrazu výrazne klesli a viac než 30 percent získali úplne nové strany vrátane TOP 09 či Vecí verejných. Nálada v Česku bola mimoriadne zlá, k čomu prispievala ekonomická kríza aj pribúdajúce korupčné kauzy. Vtedajšia pravicová vláda Petra Nečasa navyše zavádzala tvrdé opatrenia a neustále vydávala signály, že občania sa budú mať horšie. Tieto opatrenia po čase podľa všetkého naozaj zabrali, ale na veľkú časť obyvateľstva pôsobili mimoriadne depresívne.

V tejto atmosfére sa zjavil Babiš s odkazom, že za všetko môže „Palermo, kde všetci kradnú“. To v podstate hovorí aj dnes, keď vraví o „ponovembrovom karteli“. Čo tam po tom, že on sám bol jeho spolutvorcom. Veľmi dobre si však pamätám jeho prvý rozhovor o vstupe do politiky pre Hospodářské noviny, pre ktoré som vtedy pracoval. Babiš v ňom – a následne aj v Show Jana Krausa – prízvukoval, že je neskorumpovateľný miliardár, ktorý chápe masy znechutených ľudí.

Už od začiatku si však sám veľmi dobre uvedomoval, že jeho politická kariéra narazí na isté limity. Zrejme najväčším bola jeho komunistická minulosť. Aj preto urputne hľadal niekoho, kto by stranu zastupoval namiesto neho, naozaj si pozýval najrôznejších ľudí z celej krajiny. Na kávu dokonca pozval aj mňa.

Aké to bolo?

Nebolo to tak, že by ma chcel za lídra, skôr sa stretával s úplne každým, zoznamoval sa, vytváral si siete. Musím povedať, že ak sa naozaj snaží, vie na človeka veľmi dobre zapôsobiť. Ešte pred tým, ako prešiel ku konkrétnej ponuke, som ho však odmietol. Mimochodom, neskôr mi ponúkal aj post šéfredaktora svojho denníka Mladá fronta Dnes, ktorý som takisto odmietol. Za to som dnes mimoriadne vďačný.

Aké ďalšie príhody s Babišom máte?

Mám ich množstvo. Vždy, keď ma stretne, hovorí mi, že som „hejter“, a tak zvláštne sa na mňa chechce. Prednedávnom som ho pracovne stretol na vinobraní v Znojme, kde som sa s ním išiel zo žartu odfotiť do svojho programu. Tú fotografiu som chcel ja, a keď to Babiš videl, kričal na mňa: „Hejter, hejter! Pán Šídlo, musíme si urobiť fotku!“ Skôr než som niečo stihol spraviť, jeho ľudia dali túto snímku na sociálne siete.

Mám aj iné zážitky: keď som išiel z Hospodářskych novín do Seznamu Zpráv, opakovane klamal o dôvodoch môjho odchodu. Po nejakom čase som mu napísal správu, nech s tým prestane, na čo Babiš reagoval zvláštnymi smajlíkmi, ktorými mi akoby chcel povedať, že to nemám brať tak vážne.

Na druhej strane mám pocit, že túto stránku osobnosti v posledných dňoch stráca. Je verejne známe, že Babiš sa dokáže vytočiť za päť sekúnd a z usmievavého chlapíka je autenticky rozčúlený muž. Zdá sa mi, že to tak trochu súvisí s tým, že od detstva nepoznal prehry. Akoby uveril tomu, že jeho víťazstvo je fyzikálny zákon, ktorý však prestáva platiť.

Vráťme sa do roku 2012. Spomenuli ste, že Babiš sa vo verejnom priestore uviedol rozhovormi v Hospodárskych novinách a Show Jana Krausa. Čo sa dialo ďalej?

Počas celého roka 2012 sme sa s kolegami pýtali, či sa na vstup do politiky nevykašľal, pretože o ňom vôbec nebolo počuť. Veľmi mu však pomohol následný pád Nečasovej vlády spôsobený tragikomickým zásahom polície v jeho kancelárii. Z dvoch percent sa v prieskumoch pred predčasnými voľbami v roku 2013 dostal až na šestnásť. Som presvedčený, že ak by sa voľby konali neskôr, dokonca by ich vyhral. Ľudia boli znechutení „štandardnými“ politikmi a aj opoziční sociálni demokrati namiesto očakávaných tridsiatich percent skončili len na dvadsiatich.

Ako je možné, že bol taký úspešný?

Dokázal sa obklopiť známymi osobnosťami, ktorí ho všemožne podporovali. V Česku sme im hovorili „kluci z plakátů“. Následne sa stal ako líder druhej najsilnejšej strany ministrom financií a výrazne mu nahralo do karát, že Česko sa dostalo z krízy a výborne začala fungovať ekonomika.

Babiš si zvolil výborné heslo ANO, bude líp. V podstate skopíroval legendárny slogan bývalého britského premiéra Tonyho Blaira, že things can only get better, teda že veci môžu byť len lepšie. Navyše sa obklopil tímom špičkových ľudí, ktorí si robili detailné prieskumy a excelovali v politickom marketingu. Mimochodom, vo vlaňajších parlamentných voľbách zrejme prvýkrát v podobe koalície SPOLU čelil súperovi s podobne kvalitným marketingom. A opakuje sa to aj teraz, keď jeho súperovi Petrovi Pavlovi robí kampaň marketér Zuzany Čaputovej Michal Repa.

Babiš sa spočiatku prezentoval ako probiznisový kandidát, medzičasom však urobil otočku a „ukradol“ voličov sociálnym demokratom a komunistom. 

Presne tak. A teraz sa podobným spôsobom snaží povysávať krajne pravicovú SPD Tomia Okamuru. Babiš sa neprezentoval žiadnymi konkrétnymi hodnotami: od začiatku o sebe opakoval klišé, že je pravicovým politikom, ale so silným sociálnym cítením.

Máte úplnú pravdu, že v roku 2013 ho do veľkej miery volili ľudia sklamaní z českej pravicovej politiky, a to najmä ODS. Babiš však za štyri roky kompletne obmenil svoj elektorát a vykradol prakticky všetky ľavicové hlasy. Výborným príkladom sú severné Čechy a Morava, kde sa tradične darilo sociálnej demokracii a komunistom, no dnes už sú to bašty ANO.

Babiš sa z času na čas ešte stále tvári ako pravičiar, čo, samozrejme, súvisí s tým, že v skutočnosti žiadne hodnoty nemá. Za svojej vlády napríklad spolu s opozičnou ODS zásadne znížil daň z príjmu, čo spôsobuje miliardové výpadky v dnešnom štátnom rozpočte.

Keď sa však vrátim k vašej pôvodnej otázke, môj kolega Bohumil Pečinka často opakuje, že Babiša volí „Česko B“. Mne sa toto pomenovanie nepáči, ale v skutočnosti to dobre zhŕňa, že zaňho hlasujú predovšetkým bývalí podporovatelia Miloša Zemana hlásiaci sa k sociálnej demokracii a komunistom.

Pamätám si, ako ste v dávnejšom rozhovore argumentovali, že „národno-populistickým“ voličom je u Babiša vlastne dobre. Tvrdili ste, že jeho vlády sú možno skorumpované a nekompetentné, ale aspoň neohrozujú členstvo Česka v Európskej únii a NATO. Myslíte si to aj po posledných dňoch ostrej kampane?

To je výborná otázka, ktorú si teraz v Česku kladieme. Babiš sa v mnohom podobá na maďarského premiéra Viktora Orbána, hoci o ňom sa v tejto kampani takmer vôbec nehovorí. Namiesto toho sa Babiš tvári, že jeho najlepším priateľom je francúzsky prezident Emmanuel Macron. Musíme si uvedomiť, že Babiš sa vo všetkom riadi obchodnými záujmami. Pre tie sa rozhodol vstúpiť do politiky a pre tie viedol aj svoju proeurópsku zahraničnú politiku. Veľká časť jeho biznisu a záujmov, najmä dotácií, je, našťastie, v západnej Európe a nie v Rusku, keďže jeho Agrofert je závislý od európskych dotácií.

Treba si však pripomenúť, že Babiš si ako premiér svoje spojenecké záväzky poctivo plnil. Domácemu publiku komunikoval najmä to, ako s Orbánom „zablokoval kvóty na migrantov“, ale napríklad v roku 2019 na návšteve Washingtonu absolvoval stretnutia v sídle CIA a komunikoval silný protiruský postoj. Takisto držal vo funkcii šéfa tajnej služby Michala Koudelku, ktorého Zeman pre jeho jasné prozápadné smerovanie nenávidel.

Napokon by som spomenul aj to, že práve Babišova vláda v roku 2021 vyhostila veľkú časť diplomatov z ruskej ambasády, keď sa potvrdilo, že Moskva bola zodpovedná za útok na muničný sklad vo Vrběticiach. Po tom túžila každá vláda, ale pod vplyvom okolností to urobila až tá Babišova. Dôležitosť vyhostenia ruských diplomatov by som pritom prirovnal s ľahkým zveličením k odsunu sovietskych vojsk. Je to suverénne jedna z hlavných udalostí vnútornej bezpečnosti Česka za posledné tri desaťročia a podpísaný je pod ňou Babiš.

V poslednej debate ČT vyvolal rozruch vyjadrením, že by v prípade útoku na Poľsko či Pobaltie k spojencom neposlal českých vojakov.

Tak loví viac či menej proruských voličov. Na druhej strane toto tvrdenie hneď nato dementoval. Ale iba na Twitteri, kde je málo proruských používateľov. Vo všeobecnosti by som povedal, že Babiš zatiaľ nezašiel tak ďaleko, aby spochybnil náš príklon k západnému svetu. Tvrdenie, že je proruský politik, sa mi stále zdá trochu prehnané: je to kovaný populista, ale keď mal v rukách moc, správal sa zodpovedne.

Bol by Babiš horší prezident ako Zeman?

O tom už dlhšie vediem polemiku s kolegom Janom Dobrovským, s ktorým robíme spoločný podcast. Aj včera som mu hovoril, že si myslím, že nie. Lenže to je dané dvomi vecami. Po prvé, Zeman bol naozaj príšerný prezident. Odchádza, našťastie, ako zlomený a porazený vlastizradca, a to myslím úplne vážne. Nezabúdajme, že chcel zveriť stavbu jadrovej elektrárne Dukovany Rusom, a to dokonca po anexii Krymu. Po druhé, Zeman často konal proti Babišovej vôli, respektíve Babiš sa proti nemu často bránil.

Na druhej strane platí, že Babiš je o desať rokov mladší a má ešte veľa síl. Naopak, Zeman nerobí prakticky nič, čo je v skutočnosti to najlepšie, čo vie Česku poskytnúť. Predstavujem si, že Babiša by výkon funkcie trochu upokojil, ale rovnako sa nazdávam, že by sa pri ňom trochu nudil. Je to veľký mikromanažér, ktorý riadil vládu esemeskami, čo by z pozície hlavy štátu nebolo možné.

Prečo vôbec Babiš kandiduje na prezidenta, hoci mu prieskumy od začiatku dávali malú šancu na víťazstvo? Z pozície opozičného lídra mohol v náročných časoch energetickej aj geopolitickej krízy pohodlne kritizovať neobľúbenú vládu Petra Fialu. 

V prvom rade by som ho ešte stále neodpisoval. Takisto treba brať do úvahy, že Babišova celá politická kariéra je jedna permanentne prebiehajúca kampaň. To sa deje aj teraz, najbližšie parlamentné voľby sa podľa všetkého uskutočnia o dva a pol roka a Babiš síce bude mať 71 rokov, ale podľa nedávnych náznakov sa zrejme bude uchádzať o post premiéra. V tomto by sa zrejme rád inšpiroval Robertom Ficom, ktorý v roku 2014 prehral prezidentské voľby, no o dva roky neskôr sa stal predsedom vlády.

Keď už spomínate Fica, pripomína vám ho Babiš v niečom?

Nechcem sa hrať na znalca slovenskej politiky, ale naozaj sa zdá, že sa ním v začiatkoch inšpiroval, hoci niekedy je ťažké povedať, kto sa vlastne inšpiruje od koho. V Babišovi však z diaľky vidím aj prvky Igora Matoviča. Mimochodom, pamätám si, že som v minulosti písal komentár o podobnostiach Babišovho ANO a strany ÁNO, ktorú na Slovensku na začiatku milénia viedol Pavol Rusko. Babiš mi naň vtedy odpovedal e-mailom, že on na rozdiel od Ruska nikdy nebude mať problém pre sto miliónov korún.

Babiš na prvý pohľad pôsobí ako ľahko rozčúliteľný politik s množstvom korupčných škandálov, podozrivou minulosťou a názorovou nekonzistentnosťou. Čím to je, že je v Česku taký populárny?

Túto kľúčovú otázku si u nás kladie množstvo ľudí. Je objektívnou pravdou, že za Babiša „bylo líp“, ako hlásali aj jeho plagáty. Do veľkej miery sa o to nepričinil, len využil dobré ekonomické časy, no viacerým sociálnym skupinám vrátane lekárov, učiteľov či dôchodcov sa za jeho vlád naozaj zvýšila životná úroveň. Veľká časť Čechov má v sebe ešte stále sklamanie zo starej politiky a Babiš je pre nich záchranou.

Zaujímavé je, že v prvom kole prezidentských volieb získal dva milióny hlasov, hoci ANO pravidelne v parlamentných voľbách volí „len“ 1,5 milióna ľudí. Babiš preto musel loviť v rybníku voličov, ktorých hlasy v roku 2021 prepadli. Vôbec ich pritom nebolo málo: v parlamente nemá zastúpenie zhruba milión voličov komunistov, sociálnych demokratov či rôznych populistických strán ako Prísaha či Trikolóra. Na nich sa dnes zameriava Babišova kampaň.

Ja v týchto dňoch Babiša intenzívne sledujem a všimol som si, že na YouTube sa zúčastňuje na rôznych bizarných debatách s podivuhodnými ľuďmi. Prednedávnom vystupoval u nejakého chlapíka, ktorý hovoril o „covidovej totalite“. Babiš pritom ako premiér zavádzal tvrdé opatrenia vrátane povinného očkovania, lockdownov a rúšok, za ktoré sa teraz musí ospravedlňovať, aby získal hlasy krajnej pravice.

Babiš začal pred voľbami chodiť aj do kostola. Je to stratégia, ako prilákať voličov neúspešného kandidáta z prvého kola, konzervatívnejšie ladeného Pavla Fischera?

Áno. Česko je prevažne ateistická krajina, v ktorej je vplyv katolíckej cirkvi výrazne menší ako na Slovensku, ale Babišovi nezostáva nič iné, ako využívať aj to. Zrejme s najlepšou definíciou tejto stratégie prišiel v sobotnom rozhovore pre denník Právo samotný Babiš. Keď sa ho pýtali, či je veriaci, odpovedal, že „verí, že mu Jezulátko môže priniesť pomoc“.

Povedal by som to tak, že jeho stratégiou je zneistiť a demobilizovať Fischerových voličov, ktorí napokon nemusia voliť jeho, ale môžu nevoliť nikoho. Podobne vyťahuje aj Pavlovu komunistickú minulosť.

Nezdá sa vám, že kým sa Pavlova komunistická minulosť rieši neustále, Babišovi už prechádza bez väčšej diskusie?

To je spôsobené aj tým, že Babiš je v politike už desať rokov. V diskusii jednoducho povie, že na Slovensku trikrát vyhral súd, hoci ich rozhodnutia následne Ústavný súd zrušil, a v tom okamihu si všetci povedia, že sa s ním nemá význam hádať. Mňa však na tomto aspekte zaujíma širší pohľad: nie som si istý, čo tieto voľby o Česku vypovedajú. Naším prvým prezidentom bol disident a bojovník za slobodu Václav Havel, druhým nekomunista Václav Klaus, po ňom komunista z roku 1968 Miloš Zeman a teraz budeme mať za hlavu štátu komunistu z roku 1989. Je to zaujímavá cesta, ktorú niektorí interpretujú ako kolaps či regres a iní zase ako zmierenie s bývalým režimom.

Obaja kandidáti si z hľadiska komunistickej minulosti zrejme nemajú čo vyčítať, ale mnohí Pavlovi voliči usúdili, že má nesporné zásluhy o bezpečnosť súčasného Česka. Skôr ma prekvapuje, že mnohí ľudia ho nevolia len ako „menšie zlo“, ale stal sa pre nich autentickým hrdinom.

Skúsite to trochu rozviesť?

Asi ste si všimli, že minulý týždeň absolvoval mítingy, na ktorých ho vo viacerých mestách vítali obrovské davy ľudí. V tomto prípade ani tak nejde o absolútne čísla, ako o efekt, ktorý má jeho kampaň na sociálnych sieťach či v televízii. Ako vynikajúci marketingový produkt sa ukázali aj jeho flanelové košele, ktoré nosia jeho priaznivci.

Pavlova kampaň klapla v správnom okamihu. Na jeseň sa ocitol na chvíľu v defenzíve, keď viacerí jeho spolužiaci v televízii vystúpili s obvineniami, aký to bol komunista. Vtedy v prieskumoch rýchlo vyletela Danuše Nerudová, ktorá však mala následne problémy vysvetliť svoje kauzy okolo doktorandských titulov na jej univerzite. Dnes má Pavel množstvo mimoriadne nadšených fanúšikov, ktorí napríklad chýbali v minulých voľbách Zemanovmu protikandidátovi Jiřímu Drahošovi. Úprimne som pred piatimi rokmi nestretol ani jedného človeka, ktorý by bol Drahošovým fanatickým podporovateľom.

Ak sa naplnia prieskumy a Pavel vyhrá, bude to znamenať, že bol lepší kandidát ako Drahoš a predtým Karel Schrawzenberg, alebo to, že Babiš bol horší ako Zeman?

Oboje. Pavel je naozaj lepší ako ostatní a Babiš je horší ako Zeman. Na druhej strane však treba vnímať aj to, že Drahoš kandidoval proti úradujúcemu prezidentovi, čo je mimoriadne ťažké. Post hlavy štátu napokon obhájil aj Ivan Gašparovič.

Schwarzenbergov príbeh je zaujímavejší. Prednedávnom sme robili rozhovor s autormi jeho kampane a bolo fascinujúce, ako opisovali, že si od začiatku uvedomovali, že proti Zemanovej gangsterskej taktike v podstate nemali šancu. Bolo to však krásne obdobie, počas ktorého sa stal Schwarzenberg hrdinom veľkej časti spoločnosti, a to napriek ekonomickej kríze a mimoriadne nepopulárnej vláde, ktorej bolo knieža vicepremiérom. Takisto sa na výsledku zrejme podpísalo to, že išlo o vôbec prvú priamu voľbu prezidenta, v ktorej ešte mnohí nevedeli, ako voliť takticky.

Viacerí aj vzhľadom na neúspech Schwarzenberga s Drahošom odporúčali Pavlovmu tímu, aby bol v kampani agresívnejší a nebál sa „zhodiť rukavice“. Vaši kolegovia z podcastu Vlevo dole napríklad naznačili, že Pavel by mohol siahnuť po „slovenskej karte“, teda podľa nich mal pripomínať, že Babiš je rodákom z Bratislavy.

Toto, bohužiaľ, v istej časti spoločnosti naozaj hrá dôležitú úlohu a som z toho smutný. To, že je Babiš rodákom zo Slovenska, je v skutočnosti jednou z jeho najsympatickejších vlastností. Naozaj by som dúfal, že v roku 2023 už nebudeme riešiť, kde sa kto narodil. Babiš je taký istý občan Českej republiky ako ja a dokonca sa narodil v unitárnom Československu. Napríklad môj scenárista sa narodil na Ukrajine, ale v Česku žije dvadsať rokov a už dlho študuje češtinu, ktorou hovorí lepšie ako 98 percent našich spoluobčanov. Prečo by mal byť považovaný za niečo menej len preto, že sa narodil inde?

Je dobré, že Pavlov tím sa do tejto hry nenechal vtiahnuť, hoci asi ste zachytili obrovský plagát združenia Dekomunizace so sloganom „Ďalšího ČECHO-SLOVÁKA už ne!“, na ktorom sú zobrazení Gustáv Husák a Babiš so zdvihnutým prostredníkom. Prišlo mi to naozaj nedôstojné a teším sa, že po množstve kritických reakcií ho stiahli. To, že do bahna lezie svojou kampaňou Babiš, neznamená, že doň máme liezť s ním.

V kontexte vašej otázky, či by Pavel nemal byť trochu razantnejší, mi napadol nedávny tweet poradcu Petra Fialu. František Cerha v ňom napísal, že keď počúva rady, ako by mal byť Pavel drsnejší, spomína si, ako podobné veci hovorili ľudia Fialovi v roku 2021. Lenže vtedy Fiala svojím pokojom vyhral voľby a o niečo podobné sa s imidžom „kľuďasa“ snaží aj Pavel. Istá časť spoločnosti chce podľa všetkého po rokoch excentrickej politiky Zemana a Babiša toho „obyčajného nudného vojaka“.

Aké máte s Pavlom osobné skúsenosti?

Niekoľkokrát sme sa rozprávali a musím povedať, že sa mimoriadne zlepšil. Keď sme robili rozhovor na konci decembra 2021, mal som problém niečo z neho dostať. Bol to suchý vojak, ktorý sa nezdal byť ničím zaujímavý, a viacerým sa nám zdalo, že jeho kandidatúra na prezidenta je mimoriadne odvážna. Dnes je to z tohto hľadiska iný človek.

Obávate sa, že Babiš sa môže touto kampaňou posunúť na okraj politického spektra?

Je zrejmé, že Babiš začal loviť vo vodách, ktoré patria skôr českej ultrapravici reprezentovanej najmä stranou SPD. Jej líder Tomio Okamura v posledných rokoch výrazne prispel k šíreniu xenofóbie a rasizmu v českom prostredí. SPD svoje pozície nezmení a obávam sa, že ANO z niektorých už nebude môcť vycúvať.

Je však dôležité pozerať sa nielen na slová, ale aj na skutky. Zatiaľ čo Babiš hovorí, že Pavel nás zatiahne do vojny, veľká väčšina jeho poslancov nedávno hlasovala za výcvik ukrajinských vojakov na českom území. Keď v Českej televízii bývalý minister obrany z ANO Lubomír Metnar naznačil, že by sme mali prestať dodávať Ukrajine zbrane, čelil obrovskej kritike na sociálnych sieťach od protivníkov aj niektorých členov ANO. Základné smerovanie Českej republiky je krehké, ale zatiaľ rešpektované naprieč politickým spektrom vrátane ANO.

Všimol som si, že v ANO sa proti Babišovi búria viacerí členovia. Napríklad podpredseda hnutia Ivo Vondrák pred prvým kolom verejne vyhlásil, že bude voliť Pavla. O „prekročených červených čiarach“ hovorí aj ostravský primátor Tomáš Macura. Je nereálne, aby sa ANO od Babiša emancipovalo?

Bolo by zaujímavé, čo by sa stalo, ak by Babiš zvíťazil. ANO nie je žiadna typická strana ani hnutie, ale projekt jedného muža, ktorý vznikol zhora. Babiš napokon dodnes vlastní jeho ochranné známky. Zaujímavé je, že hoci Macura je starostom Ostravy a Vondrák županom Moravsko-sliezskeho kraja, Babiš v tomto regióne jednoznačne zvíťazil. Ich vplyv je teda podľa všetkého marginálny.