Budajovci chcú ešte raz skúsiť reformovať RTVS. Hovoria, že po páde vlády to už Sme rodina nemôže vetovať

Aktualizované 26. januára o stanovisko ministerstva kultúry

Poslanec Kristián Čekovský, ktorý kandidoval za OĽaNO a nedávno opustil poslanecký klub hnutia, predložil do parlamentu ďalší návrh na odpolitizovanie RTVS. Zmeniť chce nielen voľbu riaditeľa, ale aj fungovanie ďalších orgánov verejnoprávneho média.

„Podľa vzoru väčšiny európskych krajín sa voľba riaditeľa musí presunúť z parlamentu do kontrolného orgánu, ktorým je Rada RTVS. V tej však už nemôže byť väčšina členov zvolená poslancami parlamentu. Naopak, priestor musia dostať nezávislí odborníci a zástupcovia verejnosti,“ myslí si Čekovský.

Navrhuje, aby sa počet členov Rady RTVS zvýšil z deväť na pätnásť. Parlament by do rady naďalej volil troch odborníkov na rozhlasové vysielanie a troch odborníkov na televíziu. Okrem nich by však v rade boli aj zástupcovia regiónov, menšín, cirkví, akademickej či novinárskej obce, ale aj špecialisti na školstvo, vedu a výskum, a takisto jeden nominant zamestnancov RTVS.

Takto zreformovaná a viac odpolitizovaná rada by následne mala voliť riaditeľa RTVS.

Čekovský chce tiež v RTVS vytvoriť dozornú komisiu ako orgán dohľadu, výkonný výbor ako poradný orgán riaditeľa a etickú komisiu, ktorá by mala dohliadať na dodržiavania etických princípov vo verejnoprávnom médiu a posilniť slobodu prejavu redaktorov a ďalších zamestnancov.

Novelu vetovala Sme rodina

Obdobné zmeny chcela ešte v roku 2021 presadiť ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO), no proti reforme RTVS sa postavilo hnutie Sme rodina. Návrh preto neprešiel koaličnou radou a nedostal sa ani do parlamentu.

Minuloročný výber riaditeľa RTVS tak opäť prebiehal v parlamente – hoci s viacerými zmenami. Poslanci si odsúhlasili, že voľbe bude predchádzať verejné vypočutie, ku ktorému si prizvali aj odborníkov z rôznych oblastí. Tí mohli kandidátom dávať otázky, na záver vypracovali ich hodnotenia a odporúčanie pre poslancov. Parlament navyše volil riaditeľa verejne, nie tajne. Vyhral Ľuboš Machaj, ktorý na poste nahradil Jaroslava Rezníka.

„Kroky, ktoré sme urobili, nás posunuli vpred, no proces odpolitizovania RTVS treba dotiahnuť do konca,“ vraví Čekovský.

V novele zákona o RTVS, ktorú predložil do parlamentu, sú zapracované zmeny, ktoré ministerke kultúry zablokovala Sme rodina. „Pád vlády znamená, že tento dobrý návrh už teraz nemôže nik vetovať,“ vraví Čekovský.

Ministerstvo kultúry víta, že si Čekovský osvojil ich pôvodný návrh. „Veríme, že sa mu napriek zložitej situácii v parlamente podarí získať pre tieto potrebné zmeny dostatočnú podporu naprieč politickým spektrom. Ministerka kultúry Natália Milanová od začiatku svojho pôsobenia podporovala všetky iniciatívy, ktoré by viedli k odpolitizovaniu voľby riaditeľa RTVS, ako aj jej kontrolného orgánu – Rady RTVS,“ reagoval rezort kultúry.

Návrh poslanca Čekovského pripomína spôsob, ako vyberajú riaditeľa v Českej televízii. Česká televízia má v rade 15 členov, ktorých volia poslanci na návrhy rôznych organizácií a združení. Rada menuje a odvoláva riaditeľa ČT. Rozdiel oproti slovenskému návrhu je, že parlament by volil iba 6 z 15 členov rady a ostatných by tam nominovali rôzne organizácie.

Riaditeľa britskej BBC volí Rada BBC (BBC Board), ktorá má desať nevýkonných členov a štyroch výkonných členov. Nevýkonných členov menuje kráľ na odporúčanie ministrov.

Aj šéfa rakúskej ORF volí správna rada, ktorá má 35 členov.

Dlhodobý spor

Rada RTVS, ktorú chce Čekovský reformovať, v súčasnosti dohliada na to, či verejnoprávne médium dodržiava zákony, či efektívne hospodári, schvaľuje rozpočet, určuje odmeny riaditeľovi, a môže dať poslancom podnet na odvolanie riaditeľa.

Čekovský dlhodobo kritizuje fungovanie rady a vraví, že si neplní svoje zákonné povinnosti.

Do konfliktu s radou sa dostal už pár týždňov po vzniku vlády Igora Matoviča v roku 2020, keď ako predseda mediálneho výboru v parlamente dal schváliť uznesenie o neefektívnosti hospodárenia RTVS a o možnej cenzúre vo vysielaní. Riaditeľom RTVS bol vtedy ešte Jaroslav Rezník.

Rada uznesenie odmietla a tvrdila, že zo strany poslanca ide len o vyrovnávanie si účtov s RTVS. Čekovský bol totiž pred svojím pôsobením v politike redaktorom spravodajstva RTVS a Rezníkov manažment s ním a ďalšími novinármi náhle ukončil zmluvu.

Do konfliktu medzi Čekovským a radou vstúpil v roku 2020 aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý sa postavil na stranu rady a povedal, že ju nedovolí kriminalizovať.

Hnutie Sme rodina odvtedy odmietalo akékoľvek pokusy o reformu RTVS.

O fungovaní Rady RTVS sa v posledných týždňoch hovorí po tom, ako kritizovala reláciu Pod povrchom moderátora Mareka Vagoviča po odvysielaní rozhovoru s bývalým prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem. Vagovič vyhlásil, že v Rade RTVS „majú svoje záujmy aj politické strany a vplyvní oligarchovia“. V rozhovore pre Startitup Vagovič povedal, že predseda Rady RTVS Igor Gallo obhajuje záujmy sponzora Smeru Jozefa Brhela.

Portál Aktuality upozornil, že predseda rady Gallo zarobil v roku 2021 až 288-tisíc eur, z toho viac ako 268-tisíc ako šéf sekcie podpory riadenia v štátnej firme Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).

„Hoci vo funkcii skončil už vo februári, post mu vyniesol vyše štvrťmilióna eur vďaka zlatému padáku,“ napísali Aktuality. Dodali, že Gallo býva označovaný ako človek Jozefa Brhela. Imrecze spolupracuje s políciou a vypovedá aj proti Brhelovi.

Čo bude ďalej

„Nakoľko novela ide už na nasledujúcu riadnu schôdzu parlamentu, prijať by sa mohla na marcovej schôdzi. To však hovoríme o ideálnom scenári,“ hovorí Čekovský. „Samozrejme, chápem aj politickú realitu. Pád vlády na jednej strane znamená, že návrh už nemohol nik z koalície vetovať, a tak ho môžem dať do parlamentu, na druhej strane ho už nemusí podporiť každý člen bývalej koalície.“

Návrh podľa Čekovského podporuje jeho Občiansko-demokratická platforma, v ktorej je desať poslancov, a pridal sa k nim aj jedenásty Ján Mičovský, neformálne ich vedie Ján Budaj. „Predpokladám, že hlasy návrh získa aj v klube OĽaNO, keďže kopíruje sľuby, ktoré hnutie dalo svojim voličom vo svojom volebnom programe z roku 2020.“

Čekovský verí aj v podporu od SaS a nezaradených poslancov. „Strany bývalej koalície sa aj vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že proces voľby riaditeľa RTVS čo najviac odpolitizujú. Teraz majú príležitosť tento prísľub naplniť,“ dodáva.

Parlament v týchto dňoch prioritne rieši zmenu ústavy a uznesenie o predčasných voľbách na september 2023 – všetky ostatné body programu odsunul. Pomery v parlamente sú v tomto momente nejasné, ak neplatia dohody o vetovaní návrhov, nie je jasné, ako budú rôzne skupiny poslancov hľadať podporu pre svoje návrhy.

Vedenie RTVS zatiaľ svoje stanovisko k predloženej novele neposkytlo.