Svetový newsfilter: Tanky pre Ukrajinu ukazujú, čo sa zmenilo v pohľade Západu na Putina

Dobrý deň,

tohtoročná zima mala byť veľkou skúškou odhodlania spojencov Ukrajiny. Vladimir Putin na nich chcel tlačiť najmä prostredníctvom energií, no bolo jasné, že sa objavia ďalšie výzvy, ktoré ohrozia jednotu Západu.

Tento týždeň sa výrazne posunul vývoj pri troch takýchto skúškach. Zatiaľ sa zdá, že dve z nich Ukrajina a jej spojenci zvládli, pri tej poslednej to ešte nie je isté.

O čo ide: Správou týždňa jednoznačne sú západné tanky pre Ukrajinu. Američania to najprv nechceli urobiť, Nemci váhali a Poliaci ich za to kritizovali. Zároveň na nich verejne tlačili, aby im dovolili poslať na Ukrajinu svoje tanky vyrobené v Nemecku.

Zložitá situácia sa napokon vyriešila tak, že najspokojnejší budú Ukrajinci. Rozhodnutie poslať do boja západné tanky je z kategórie tých, ktoré sme si ešte pred pár mesiacmi nevedeli predstaviť.

Môže za to aj zmena pri jednej dôležitej veci, ktorá predtým brzdila Američanov aj ich spojencov. Biden a spol. majú oveľa menšie obavy, že Putin by na Ukrajine použil taktickú jadrovú zbraň – tak to americkým novinárom povedali ich zdroje.

Rozhodnutie poslať Ukrajine tanky nakoniec vyzerá veľmi dobre, ale celý proces nesie jedno veľké varovanie. Ukázalo sa – ako si už všímajú niektorí komentátori –, že bezpečnosť Európy stále závisí hlavne od USA. Ak by Američania nepovedali, že na Ukrajinu pošlú svoje tanky, Nemci by jej nedali tie svoje.

Neprípustná korupcia: S výsledkom sú spokojní európski lídri aj Ukrajinci. Menej radosti im však priniesli informácie o korupcii na vysokých miestach v ukrajinskom štátnom aparáte.

Kým tanky sú skúškou odhodlanosti spojencov, táto kauza je testom pre Ukrajinu. Korupcia je problém aj za normálnych okolností. No počas vojny a v čase, keď Západ na Ukrajinu posiela pomoc za miliardy, je to zvlášť nepríjemné. A Volodymyr Zelenskyj to veľmi dobre vie.

Preto reagoval veľmi rýchlo a odvolal celý zástup vysokých funkcionárov – od zástupcu šéfa svojej kancelárie cez ľudí z ministerstiev až po predstaviteľov samospráv.

Úplatky, ktoré obvinení funkcionári preberali, sa pohybovali v státisícoch eur a týkali sa napríklad nákupu kancelárskej techniky či potravín pre vojakov. To vyhovuje ruskej propagande, ktorá chce v zahraničí oslabiť podporu pre pomoc Ukrajine.

Problémový Erdoğan: No a Putinovi vyhovuje aj tretia výzva, ktorú momentálne riešia spojenci Ukrajiny – aj keď je vzhľadom na jeho problémy na zozname priorít pravdepodobne na tých nižších priečkach.

Ide o vstup Fínska a Švédska do NATO. Zasekol sa na postoji Turecka, ktoré od začiatku dávalo najavo, že situáciu plánuje využiť vo svoj prospech. Prezident Erdoğan oba štáty kritizuje za to, že nedostatočne bojujú proti opozičným skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Teraz pridal ďalšiu výčitku po tom, čo dánsky protiislamský aktivista v Štokholme spálil Korán. Erdoğan odkazuje, že Švédsko nemá počítať s jeho podporou pre vstup, a Fíni už zvažujú, že by sa stali členom NATO aj bez Švédov, hoci pôvodne plánovali spoločný vstup.

Turecko už zrušilo spoločné rokovania, ktoré mali byť vo februári, a dva severské štáty neočakávajú, že sa niečo zmení pred májovými voľbami. Na tie zjavne myslí aj Erdoğan, keď formuluje svoje postoje voči rozširovaniu NATO.

Pre organizáciu, ktorá má byť v prvom rade o kolektívnej bezpečnosti, to nie je dobrá správa. Naopak, v Moskve môžu byť radi.

Čítajte aj: Drahé vajcia pre vojakov aj rozsiahla korupčná sieť. Na Ukrajine padajú vysokí štátni úradníci

Ázia: Boli India a Pakistan blízko k jadrovej vojne?

India a Pakistan boli pred tromi rokmi bližšie k jadrovej vojne ako kedykoľvek predtým. Vo svojich memoároch to tvrdí Mike Pompeo, bývalý minister zahraničných vecí Spojených štátov, ktorý možno bude kandidovať za prezidenta.

Aký je kontext: Kašmír je malý himalájsky región so zhruba dvanástimi miliónmi obyvateľov, ktorý je geopoliticky mimoriadne dôležitý. Keď v roku 1947 získali India a Pakistan nezávislosť od Británie, oba nové štáty si naň nárokovali.

O Kašmír viedli tri krvavé vojny, ktoré neviedli k vytvoreniu oficiálnej hranice. Namiesto nej je medzi spornými územiami iba línia kontroly, ktorú monitorujú vojaci OSN. India a Pakistan sa napriek krehkému prímeriu pravidelne navzájom obviňujú z jej porušovania.

Situácia eskalovala pred tromi rokmi, keď India obvinila skupinu pakistanských samovražedných atentátnikov z útoku na 41 indických vojakov.

Čo sa dialo: India kontrovala útokmi na ozbrojencov na území, ktoré kontroluje Pakistan, a ten zareagoval zostrelením dvoch indických lietadiel.

Napätie v Kašmíre v roku 2019 sledovali zahraničné spravodajské agentúry aj analytici. Skupina amerických vedcov dokonca vtedy vypočítala, že ak by India a Pakistan začali jadrovú vojnu, zomrieť by mohlo až sto miliónov ľudí.

Z nedávno zverejnených memoárov bývalého amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea vyplýva, že hrozba jadrovej konfrontácie bola reálna. Pompeo v nich napísal, že „v skutočnosti ani nevieme, ako blízko bol svet k takému konfliktu“.

Čo z toho vyplýva: Bývalý šéf americkej diplomacie z čias Donalda Trumpa tvrdí, že Pakistan už začal pripravovať svoj jadrový arzenál na potenciálny útok. Z druhej strany počúval, že eskaláciu zvažuje aj India.

Pompeo dodal, že americká diplomacia intenzívnymi rokovaniami prispela k upokojeniu situácie. Tieto vyjadrenia treba brať s istou rezervou, keďže je možné, že Pompeo bude v nadchádzajúcich mesiacoch proti Trumpovi kandidovať v republikánskych primárkach za prezidenta. A preto sa snaží odprezentovať ako šikovný vyjednávač.

Pompeove slová však aj tak ukazujú na mimoriadnu krehkosť vzťahov v Kašmíre. India a Pakistan majú zhodne zhruba sto jadrových hlavíc a akákoľvek eskalácia ich konfliktu má potenciál prerásť do katastrofy s dôsledkami pre celý svet.

Latinská Amerika: Ožila diskusia o spoločnej regionálnej mene

Novozvolený brazílsky prezident po niekoľkých rokoch otvoril debatu o spoločnej mene s Argentínou. Ekonómovia upozorňujú, že žiadne „juhoamerické euro“ v Latinskej Amerike tak skoro nevznikne.

Aký je kontext: Vzťahy dvoch najväčších juhoamerických ekonomík v posledných rokoch výrazne komplikoval brazílsky prezident Jair Bolsonaro. Ten však vo vlaňajších voľbách tesne prehral a jeho nástupca Lula da Silva presadzuje inú zahraničnú politiku.

Koncom minulého týždňa vycestoval do Buenos Aires na prvú zahraničnú návštevu vo funkcii a na znak dobrých vzťahov s Argentínou vydal s jej prezidentom spoločné vyhlásenie. Jeho hlavnou myšlienkou bola snaha prehĺbiť ekonomickú spoluprácu.

Okrem iného sa v ňom objavila aj ambícia vytvoriť spoločnú menu, ktorá má Brazílii a Argentíne pomôcť znížiť závislosť od amerického doláru.

Aké boli reakcie: O spoločnú menu, ktorá by pripomínala euro, sa v Latinskej Amerike usilujú už niekoľko desaťročí. Doteraz sa to nepodarilo a podľa všetkého sa nič nezmení ani tentoraz.

Ekonómovia Lulov nápad okamžite označili za nerealistický, keďže brazílska ekonomika je podstatne výkonnejšia než tá argentínska. Zatiaľ čo inflácia v Brazílii minulý rok dosiahla asi šesť percent, v Argentíne atakovala sto percent.

Argentína navyše prednedávnom deviatykrát zbankrotovala a trhy jej v porovnaní so severovýchodným susedom dôverujú oveľa menej.

Luiz Inacio Lula da Silva po tom, ako odvolil v druhom kole prezidentských volieb. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Lula po kritických reakciách rýchlo spresnil, že plánovaná nová mena by nenahradila súčasné brazílske realy a argentínske pesos. Zatiaľ by mala slúžiť len na obchodné transakcie.

Viacerí sú však presvedčení, že Lulovým cieľom v skutočnosti nie je spoločná mena, ale odkaz voličom aj zahraničným partnerom, že regionálna spolupráca patrí medzi jeho priority.

Nový brazílsky prezident sa po stretnutí s argentínskym lídrom zúčastnil na stretnutí komunity latinskoamerických a karibských štátov, z ktorej Bolsonaro vystúpil. Lula na ňom vyhlásil, že „Brazília je definitívne späť“.

Afrika: Lavrov vie, kde má priateľov

Juhoafrická republika svojím postojom k Rusku znovu sklamala Západ. Do krajiny pricestoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jej vojaci plánujú spoločné cvičenie s armádou, ktorá zabíja na Ukrajine.

O čo ide: Juhoafrická republika patrí na medzinárodnej aj regionálnej úrovni medzi najvplyvnejšie štáty na kontinente. Zároveň má dobré vzťahy s Ruskom, a to najmä od roku 2010, keď sa pridala do zoskupenia BRICS.

Do skupiny, ktorá mala byť protiváhou tradičných a najsilnejších hospodárstiev sveta, patrí aj Brazília, Čína, Rusko a India.

Od momentu, keď vznikla táto spolupráca, sa situácia vo svetovej ekonomike nevyvíjala tak, ako tieto krajiny očakávali, a najviac to vidno práve na Juhoafrickej republike a Brazílii. Nestali sa z nich štáty, ktoré by ekonomicky mohli konkurovať tým najvyspelejším, a nevynikajú ani politickou stabilitou.

Spokojný Lavrov: Spolupráca krajín BRICS však pokračuje. Ich predstavitelia sa pravidelne stretávajú a od februára to vyhovuje najmä Rusku, ktoré takto dáva najavo, že vo svete nie je také izolované, ako by sa mohlo zdať pri pohľade na vzťahy so Západom.

V júli bol Sergej Lavrov na turné po africkom kontinente a teraz si šiel zlepšiť imidž aj do Juhoafrickej republiky. Z jeho pohľadu to dopadlo dobre. Na stretnutí s ministerkou zahraničných vecí svoje krajiny označovali za priateľov.

Ministerka okrem toho hovorila, že stretnutie je dôležité na upevnenie už aj tak dobrých vzťahov. Lavrov zas počas návštevy kritizoval západné dodávky zbraní Ukrajine.

Lavrov a juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová. Foto – TASR/AP

Čo chystajú: Juhoafrická republika od začiatku invázie odmieta odsúdiť ruskú agresiu, neurobila to ani pri hlasovaní OSN. Tamojšia vláda tvrdí, že útok na Ukrajinu nepodporuje, ale chce zostať neutrálna a nepodporovať žiadnu zo strán.

V skutočnosti sú však úsmevy ministerky na fotografiách s Lavrovom a mlčanie pri odsudzovaní vojenskej agresie skôr podporou Ruska ako neutralitou.

Ešte horšie vyznievajú plány na spoločné vojenské cvičenie, ktoré prebehne budúci mesiac. Okrem ruskej a juhoafrickej armády sa doň zapojí aj Čína a cvičiť budú aj v čase prvého výročia invázie na Ukrajinu.

Aj v tomto prípade sa Juhoafrická republika bráni, že je neutrálna, pretože v minulosti jej armáda cvičila aj s vojakmi zo štátov NATO.

Severná Amerika: Obvinili bývalého agenta FBI

V Spojených štátoch obvinili bývalého vysokopostaveného agenta FBI. Podľa prokuratúry napomáhal ruskému oligarchovi s väzbami na prezidenta Vladimira Putina.

Aký je kontext: Oleg Deripaska je ruský energetický magnát, ktorý po rozpade Sovietskeho zväzu uspel v obchode s hliníkom. Vo svojej krajine roky patrí medzi najbohatších ľudí.

Pred piatimi rokmi naňho Spojené štáty uvalili sankcie vzhľadom na jeho úzke prepojenie s Kremľom vrátane osobných vzťahov s Putinom. Deripaska čelí dlhodobo obvineniam aj zo zasahovania do amerických volieb.

Minulý rok ho pritom Spojené štáty obvinili z porušovania sankčného režimu. Okrem iného podľa prokuratúry zariadil, aby jeho priateľka mohla porodiť jeho dve deti v americkej nemocnici a nie v Rusku.

Čo sa stalo: Minulý týždeň americká prokuratúra uviedla, že Deripaska mal mimoriadne vplyvného spojenca, ktorý sa ho neúspešne usiloval dostať zo sankčného zoznamu. Ide o 54-ročného Charlesa McGonigala.

Ten bol dlho jedným z najvplyvnejších predstaviteľov FBI a okrem iného v minulosti mal na starosti aj Deripaskov prípad. Pred piatimi rokmi ukončil profesionálnu kariéru a odišiel do dôchodku.

McGonigala zadržali v sobotu, keď sa vrátil zo zahraničia. Urobili to jeho bývalí kolegovia z oddelenia, pre ktoré pracoval 22 rokov.

Čo bude teraz: Bývalého agenta kontrarozviedky popri tom obvinili aj z prania špinavých peňazí. Jeho prípad podľa amerických médií prekvapil mnohých predstaviteľov FBI, no zároveň ukázal, že ani ľudia s vplyvom ako on nie sú nedotknuteľní.

Súčasný šéf FBI vyhlásil, že McGonigalovo zadržanie je síce šokom, ale takisto dôležitým krokom pre budovanie dôvery spoločnosti v nezávislú justíciu.

Bývalému agentovi hrozí za každé z obvinení dvadsať rokov väzenia. Jeho právnici zatiaľ s médiami odmietli komunikovať, no pochopiteľne vyhlásili, že ich klient je nevinný.

Meno týždňa: Chris Hipkins

Po tom, čo minulý týždeň Jacinda Ardernová prekvapujúco oznámila, že končí vo funkcii premiérky Nového Zélandu, už má aj nástupcu. Političku, ktorá bola v zahraničí veľmi známa a populárna, vystriedal menej viditeľný člen Novozélandskej strany práce.

Chris Hipkins má 44 rokov a do povedomia verejnosti sa dostal najmä počas pandémie covidu. Práve on bol zodpovedný za to, ako sa krajina vyrovná s koronavírusom, a keďže sa to Novému Zélandu darilo dobre, Hipkins si získal uznanie.

Teraz musí nahradiť Ardernovú nielen na čele vlády, ale aj vo vedúcej pozícii v strane. To nebude jednoduché, pretože na jeseň krajinu čakajú parlamentné voľby. Podľa prieskumov labouristov predbehla opozičná Národná strana.

Video týždňa

Iránsky veľvyslanec v Španielsku takto nepodal ruku španielskej kráľovnej Letizii, video vyvolalo diskusie aj v španielskych médiách a na sociálnych sieťach, pretože Islamská republika je známa potlačovaním práv žien, čo v uplynulých týždňoch viedlo aj k veľkým protestom v krajine. Súčasťou konzervatívneho režimu je aj to, že muži v Iráne od revolúcie v roku 1979 z náboženských dôvodov nepodávajú ruky ženám.

The Islamic Republic of Iran’s Ambassador in Madrid, Hassan Ghashghavi, refuses to shake hands with Queen Letizia of Spain pic.twitter.com/ae0NEODya4

— Karim Sadjadpour (@ksadjadpour) January 25, 2023