Denník N

Školský týždeň: Na podporu budú mať nárok aj deti, ktoré majú horšie správanie alebo podliehajú náročným emóciám

Reforma, ktorá má deťom priniesť podporu, môže stroskotať na nedostatku personálu.

Školský týždeň pripravuje Centrum vzdelávacích analýz, nezávislá analytická a výskumná organizácia, ktorej cieľom je najmä na základe dát a výsledkov výskumu zlepšovať kvalitu školstva. Podporiť ho môžete tu.

Minulý týždeň ministerstvo školstva konečne ukázalo, ako by mali vyzerať dve dôležité reformy z plánu obnovy. Jedna z nich sa týka detí, ktoré pri vzdelávaní čelia určitým prekážkam, napríklad majú zdravotné znevýhodnenie, pochádzajú z chudobného prostredia, neovládajú vyučovací jazyk, lebo prišli z cudziny, a podobne. Tieto deti by mali mať nárok na jasne definovanú podporu, aby mohli v škole uspieť.

Návrh na zavedenie podporných opatrení nie je úplne nový. Prvý raz ho ministerstvo školstva predstavilo koncom leta minulého roka. K návrhu prišlo 366 pripomienok, ale medzičasom sa vymenil minister školstva a mesiace sa nič nedialo. Až teraz ministerstvo školstva predložilo na opätovné pripomienkovanie upravenú legislatívu. Pozrime sa, čo ministerstvo navrhuje a či to deťom v školách môže pomôcť.

Na podporu budú mať nárok aj deti, ktoré neovládajú jazyk, majú horšie správanie alebo podliehajú náročným emóciám

Nový systém naďalej ráta s tým, že deti by mali dostávať podporu na základe toho, či majú takzvané špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Rozširuje však okruh takýchto potrieb. V súčasnosti sa medzi tieto potreby radí len zdravotné znevýhodnenie, nadanie a sociálne znevýhodnené prostredie, z ktorého dieťa pochádza.

Po novom by sa mali zohľadňovať aj jazykové či rozumové schopnosti, správanie, motivácia, emocionalita, tvorivosť a zručnosti jednotlivých detí. Vďaka tomu by potrebnú podporu mohlo získať omnoho viac detí.

Otázkou by mohlo byť, či je vhodné, aby sa okruh detí s nárokom na podporu rozširoval tým, že špeciálne potreby diagnostikujeme väčšiemu počtu detí. Už dnes máme v porovnaní s inými krajinami veľmi vysoký podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo nie je celkom v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.

Na druhej strane je možné, že v našich podmienkach v krátkodobom horizonte niet inej cesty len zadefinovať jasné procesy, ako identifikovať potreby dieťaťa a ako ich následne naplniť. Na to myslí aj nová úprava, ktorá v porovnaní s predchádzajúcim návrhom lepšie definuje, ako by mal celý systém fungovať.

V praxi by to malo vyzerať tak, že zákonný zástupca dieťaťa alebo niekto zo školy (pedagogický či odborný zamestnanec) požiada riaditeľa či riaditeľku o diagnostiku dieťaťa. Tú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Školský týždeň

Každý štvrtok v spolupráci s expertmi z Centra vzdelávacích analýz prináša Školský týždeň najdôležitejšie informácie zo školstva, analýzy a návrhy, ako zmeniť vzdelávanie.

Školstvo

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie