Ako to bude ďalej s infláciou?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Ekonomickou udalosťou roka 2022 bola bezpochyby inflácia. Fenomén, ktorý mnohí poznali len z archívnych správ a čiernobielych dokumentov. Ako to bude vyzerať s infláciou tento rok?

S istým zjednodušením môžeme hovoriť o dvoch základných zdrojoch inflácie. Tým prvým sú cenové šoky prichádzajúce zvonku. Tie sú spôsobené napríklad vojnovými konfliktmi či poruchami v dodávkach komodít a energií. Takéto veci sú prakticky nepredvídateľné a nevieme ich veľmi ovplyvniť. Druhým zdrojom sú udalosti vnútri ekonomiky, napríklad ekonomický rast a situácia na trhu práce. Za zvýšeným rastom cien začiatkom roka 2022 bol najmä vysoký ekonomický rast, nízke úroky a masívne stimuly do ekonomiky v období doznievajúcej pandémie. Skutočným podpaľačom inflačného ohňa bola však až vojna na Ukrajine. Tá odštartovala sériu paník na globálnych trhoch komodít, najmä energií. A na jeseň už inflácia dosahovala 40-ročné maximá.

Čoraz užší profil

Ako vyzerá situácia dnes? Prvotný šok z vysokých cien energií doznieva. Ceny ropy a plynu na svetových trhoch sa vracajú na úroveň dlhodobého priemeru. To je pre celkovú infláciu dôležité, lebo ceny energií sa premietajú prakticky do všetkého. Klesajúce ceny energií sa najprv premietajú do cien výrobcov. V Európe aj USA už rast výrobných cien vyvrcholil v lete a odvtedy spomaľuje. Keď ceny výrobcov budú rásť pomalšie, po čase sa to premietne aj do spotrebiteľských cien. Po slovensky povedané, náš nákupný košík bude aj na jar drahší ako pred rokom, ale zdraženie už bude menšie ako na jeseň 2022.

Hlavným zdrojom inflácie by už mali byť vnútorné faktory. Najmä rast miezd, dôchodkov a iných príjmov obyvateľstva. Rast príjmov reaguje na rast spotrebiteľských cien s niekoľkomesačným oneskorením. Väčšinou len kopíruje rast všeobecnej cenovej hladiny. Špecifickým znakom súčasnej „mzdovej inflácie“ vo vyspelom svete je, že rast miezd nevyplýva len z rastu spotrebiteľských cien, ale reaguje aj na štrukturálne zmeny na trhu práce. Ešte pred desiatimi rokmi boli pánmi na trhu práce zamestnávatelia. Tí si vyberali, koho do práce vezmú a koho nie. Dnes je to naopak. Pracovná sila sa stáva čoraz užším profilom. Trhu práce dominujú zamestnanci. Vyberajú si zamestnávateľa, ktorý ponúkne viac. Základným dôvodom je starnutie populácie a slabé ročníky nastupujúce na trh práce. Osobitným „prínosom“ sa na trhu práce podpísala pandémia. Veľa zamestnancov vo vekovej skupine 60+ zvážilo zdravotné riziká (vrátane únavy) a odišlo do dôchodku. V USA k úzkemu trhu práce prispela aj populistická imigračná politika Donalda Trumpa. Jeho voliči tlieskali deportáciám ilegálnych migrantov. Potom zistili, že nemá kto robiť na farmách, v rýchlom občerstvení a domovoch dôchodcov. Domáci boli ochotní vziať takéto práce len za podstatne vyššie mzdy. Nie náhodou zvýšenie miezd v týchto nepopulárnych džoboch významne prispelo k rastu mzdovej inflácie v USA. Tak či onak, mzdová inflácia ani zďaleka nevytlačí spotrebiteľské ceny do takých výšok, ako následky vojny a/alebo poruchy v dodávateľských sieťach.

Nižšia než vlani

Okrem mzdovej inflácie budú na rast cien tlačiť aj niektoré iné faktory. Napríklad znovuotvorenie čínskej ekonomiky voči svetu. Po dvoch rokoch zatváraní tovární a prístavov začne táto obrovská krajina dovážať viac surovín a energií. To môže o niečo zvýšiť ich ceny. No nie takým zásadným spôsobom ako vojna, sankcie a embargá. A čo keď to bude naopak a otvorenie Číny pomôže znížiť cenové tlaky? Vstup Číny na globálne trhy po roku 1990 zohral veľkú úlohu pri znižovaní globálnej hladiny spotrebiteľských cien. Domácnosti na celej zemeguli profitovali z lacných čínskych výrobkov – od spotrebnej elektroniky cez tričká až po hračky. Tentoraz to už bude inak. Výroba v Číne už zďaleka nie je taká lacná ako kedysi. Aj tam stúpajú mzdy a sprísňujú sa environmentálne štandardy. Navyše obchodné vojny medzi USA, Európou a Čínou brzdia voľný obchod a podporujú tak skôr rast než znižovanie cien.

Inflácia teda zostane aj v roku 2023 vyššia oproti dlhodobému priemeru, no nie taká vysoká ako v minulom roku. Pre USA sa odhady analytikov väčšinou pohybujú v rozpätí 3 až 5 percent (v priemere za 12 mesiacov roka 2023 oproti 8 percentám v roku 2022). Odhady pre eurozónu sú podobné. Tieto predpovede vychádzajú z aktuálnych cien energií na svetových trhoch a z modelov prognózujúcich miernu recesiu alebo plytký ekonomický rast. A, samozrejme, aj z úvah, že centrálne banky budú pokračovať vo zvyšovaní úrokov, hoci už miernejším tempom.

Tak skoro to nebude

Samozrejme, za všetkými optimistickými predpoveďami je jedno veľké „ak“. Ak nepríde zas niečo zvonku – rozumej z Ruska. Alebo z iných krajín produkujúcich ropu a plyn. Nezabúdajme, že Európa síce čiastočne znížila svoju závislosť od dovozu ruskej ropy a plynu, no bolo to najmä vďaka zvýšeným dovozom z arabských krajín. Ak sa pozrieme do histórie, vidíme, že napr. historicky najvyššia inflácia v USA mala dva vrcholy. A obidva súviseli s vojnou a následnými energetickými šokmi. Prvý v rokoch 1974 až 1975 bol dôsledkom arabsko-izraelskej vojny, druhý v rokoch 1979 až 1981 vyplynul z iracko-iránskej vojny. Vojnové konflikty sa málokedy urovnajú za pár mesiacov. Väčšinou sa tiahnu roky.

Zastaví sa niekedy inflácia a budú ceny raz aj klesať? Napriek ľudovým predstavám, že ceny môžu stále iba rásť, ceny niekedy aj klesajú. Napríklad na Slovensku sme mali v rokoch 2015 a 2016 plytkú defláciu (všeobecný pokles cien). A hoci sa nám deflácia raz určite vráti, tak skoro to nebude.