Tragická amorálnosť časti ľavice
Argumenty ľavicových signatárov výzvy za mier a spravodlivosť sú navlas rovnaké, aké používajú fašisti a radikálna pravica; našťastie mladšia ľavicová generácia morálny kompas nestratila.
Pred rokom sa ma na jednej debate študenti pýtali, ako majú rozlíšiť dobro od zla, lebo majú priveľa pochybností. Mysleli si, že za komunistického režimu boli odpovede na morálne otázky jednoduchšie. Nebolo to síce tak, ale musel som pripustiť, že svet je dnes zložitejší a že morálnych otázok rôzneho druhu pribudlo.
Lenže to bolo ešte pred 24. februárom. Dnes je úplne jasné, kde sídli číre zlo: v Rusku. Naposledy mala západná civilizácia takúto jasnú odpoveď počas druhej svetovej vojny, keď číre zlo sídlilo v Nemecku.
Od schopnosti rozoznať dnes toto zlo sa odvíjajú všetky ostatné morálne postoje. Svet sa zjednodušil. To však neznamená, že ma nedokážu prekvapiť ľudia, s ktorými som síce v mnohých veciach nesúhlasil, ale stále som veril, že na základných rysoch humanizmu sa zhodneme. Sú to pritom ľudia, ktorí sa hlásia k ľavici, teda k ideologickému prúdu, ktorého zdrojom bol kedysi práve humanizmus a právo všetkých ľudí na život a dôstojnosť.
Výzva za mier
Názory radikálnej pravice a fašistov ma nechávajú chladným, lebo od nich už vopred očakávam len to najhoršie. Ale nedokážem sa ubrániť zdeseniu, keď sa na ich stranu pridajú ľudia, ktorí sa hlásia k ľavici.
Najnovšie sa mi to prihodilo, keď som čítal ich výzvu Mier a spravodlivosť, pod ktorú sa v Česku podpísali desiatky ľudí, medzi inými aj môj niekdajší priateľ Ivan Hoffman (Slovensko zastupuje neprekvapivo Eduard Chmelár).
Obsah výzvy sa dá zredukovať do niekoľko stručných viet: Zastavte vojenskú pomoc Ukrajine, lebo tým predlžujete vojnu. Zastavte sankcie voči Rusku, lebo nefungujú a trpíme nimi my (Česi, prípadne Európania). Rokujte o mieri.
Autorov a signatárov výzvy je ľahké usvedčiť z neľudskosti.
