Denník N

Nepokoje

Foto - TASR/Jaroslav Novák
Foto – TASR/Jaroslav Novák

Začína vo mne hlodať čosi ako opatrná hrdosť, korigovaná skepticizmom, či tú funkčnú, súčasnú a naskrze európsku krásu naplníme svojím slovenským obsahom, sebavedomo súčasným.

Boli časy, keď som stihol aj tri filmy denne, mal som v sebe ten vnútorný nepokoj. Pravda, bolo to pred desiatkami rokov a dnes som rád, ak vidím jeden mesačne, a preto návšteva dvoch galérií za deň sa mi zdá zaznamenania hodná – nie ako chabá ozvena niekdajšej kultúrnej dychtivosti, ale len a len kvôli objektom samotným.

Jedna galéria bola prázdna, ale onedlho sa naplní, kým druhá bola naplnená a onedlho, nakrátko sa stane prázdnou, aby prijala iné prechodné výstavy. Tou prvou je obnovená Slovenská národná galéria, tou druhou Danubiana. Kúpil som si lístok na komentovanú prehliadku SNG a s narastajúcou radosťou som chodil novými priestormi. Človek, namaškrtený neďalekou Viedňou musí cítiť zadosťučinenie, hoci primerané nášmu spoločenskému výtlaku, aby som parafrázoval Alexandru Kusú, riaditeľku SNG, ktorá šarmantne sprevádzala moju skupinu sálami, ktoré sa onedlho zaplnia umením. Aj do starej budovy sme radi chodili s deťmi, obľúbili sme si Dedečkovo premostenie, ale moje deti sú dnes buď už rozbehnuté do sveta, alebo ich výtvarné umenie nezaujíma. Tak si to užívam aspoň ja a začína vo mne hlodať čosi ako opatrná hrdosť, korigovaná

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie