Sme na pokraji fungujúcej spoločnosti, varoval japonský premiér. V krajine sa rodí najmenej detí za vyše sto rokov

Nie je to tak dávno, čo sa japonský politik Masanobu Ogura snažil „pochopiť“ situáciu tehotných žien. 41-ročný bezdetný úradník si na brucho zavesil sedemkilogramovú napodobeninu brucha tehotnej ženy.

Cieľom zvláštneho experimentu malo byť pochopenie príčin čoraz nižšej pôrodnosti v krajine, ktorej riešením poveril premiér Fumio Kišida práve Oguru.

Najnovšia štatistika tento trend potvrdzuje. Za rok 2022 sa v 125-miliónovej krajine narodilo 800-tisíc detí.

Je to najnižší počet od roku 1889, keď krajina začala viesť oficiálne demografické štatistiky. „Japonsko stojí na hranici toho, či dokáže naďalej fungovať ako spoločnosť,“ hovoril v utorok Kišida v parlamente a ohlásil, že jeho vláda podnikne kroky, aby to zmenila.

Kišidov poslanec Ogura sa na tlačovej konferencii po nevydarenom experimente posťažoval na bolesti chrbta, vrážanie ľudí v hromadnej doprave aj chôdzu po schodoch. „Cítim, že chcem viac svojho obmedzeného času ako zákonodarca venovať podpore tehotných žien,“ vyhlásil.

Ako však poznamenali jeho kritici, dôvody rozhodnutia nemať deti nespočívajú len v tlačenici v hromadnej doprave alebo chodení po schodoch.

妊婦疑似体験を始めました。これから明日まで、ジャケットを装着したまま、党会合への出席や街頭活動などの議員活動を行います。たった２日間で１０か月におよぶ妊娠期を理解できるはずはありません。また、重さだけでなく、つわりから始まり、体の痛みや精神的な不安も襲ってくると聞きます。 pic.twitter.com/vAGzn4BLs2

— 小倉まさのぶ（衆議院議員） (@masanobu_ogura) April 8, 2021

Príspevkom pri narodení zaplatia hospitalizáciu

V rebríčku pôrodnosti je Japonsko štvrté od konca. Na tisíc obyvateľov sa tu za uplynulý rok narodilo v priemere len sedem detí. Za ním sú už len mikroštáty Monako a Andorra s pár tisíckami obyvateľov a Južná Kórea. Tá má zároveň najnižšiu úhrnnú plodnosť na svete, čo znamená, že na ženu v plodnom veku tu pripadá najmenej narodených detí.

Experti poukazujú na niekoľko hlavných faktorov, ktoré stoja za nízkou pôrodnosťou. O prvom z nich rozprávajú pre mnohé zahraničné médiá aj samotné Japonky a Japonci.