MediaBrífing: Influenceri zisťujú, že sa na nich vzťahuje aj štátna regulácia, nielen pravidlá YouTubu

Niektorí vravia, že je to horúci kandidát na Byrokratický nezmysel roka, iní, že je to nevyhnutný krok, ak chceme efektívne regulovať online trh.

Keď Rada pre mediálne služby poslala začiatkom týždňa (nešťastne sformulovanú) tlačovú správu, že tvorcovia videí na YouTube, Facebooku či TikToku majú oznamovaciu povinnosť a musia svoje kanály nahlásiť regulátorovi, vyvolalo to na sociálnych sieťach rozruch, miestami až paniku. Niektorí dokonca napísali, že sa u nás obmedzuje sloboda prejavu viac ako v Rusku.

Poďme si teda situáciu s pokojnou hlavou zjednodušiť a vysvetliť.

Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na tých, ktorí zverejňujú videá s cieľom generovať zisk. Bežní používatelia sociálnych sietí a videoplatforiem nemajú žiadnu novú povinnosť a nemusia nikomu nič oznamovať.

• Nové pravidlá vychádzajú zo zákona o mediálnych službách, ktorý určuje, čo sú tzv. audiovizuálne mediálne služby na požiadanie (pozri paragraf 26). Medzi takéto služby môže patriť aj kanál na YouTube či účet na sociálnych sieťach, ale len vtedy, ak má primárne hospodársku povahu.
• Nie je pravda, že ak niekto zarobil videami pár centov alebo eur, musí sa hneď nahlásiť regulátorovi. Ak niekto zverejňuje na internete videá ako svoj koníček, informuje nimi, zabáva alebo vzdeláva, a popri tom zarobil na reklame, nevadí. Takéto činnosti totiž spravidla nemajú primárne hospodársky charakter.
• Pozor, hospodársky charakter sa neposudzuje len na základe toho, či niekto zarába na reklamách. Ak tvorca zverejňuje videá s cieľom priamej alebo nepriamej propagácie, videá sú sponzorované alebo sú v nich umiestňované komerčné produkty, treba sa nahlásiť regulátorovi. A to aj v prípade, že propagujete vlastné tovary alebo služby.

Nie je to jasné a úplne zrozumiteľné? Áno, to je férová výhrada voči ministerstvu kultúry a regulátorovi, ktorí zákon presadili a nedostatočne odkomunikovali jeho dôsledky. Nie vždy sa totiž dá jednoznačne určiť, ktoré kanály na YouTube či účty na TikToku a Instagrame majú primárne hospodársku povahu a ktoré nie.

Situácia sa navyše komplikuje aj tým, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na kanály, na ktorých už ďalšie videá nepribúdajú, no to, čo je online, sa dá podľa zákona klasifikovať ako audiovizuálna mediálna služba na požiadanie. Navyše, prísnejšie pravidlá platia pre právnické osoby, ktorým nestačí nahlásenie, ale musia požiadať o autorizáciu.

Nahlásiť sa budú musieť aj tínedžeri, ktorí chcú tvoriť videoobsah na internete s cieľom zárobku. Za nich by mal oznámenie regulátorovi podať zákonný zástupca.

Nahlásenie sa robí vyplnením tlačiva, nie je spojené s úhradou žiadneho poplatku. Nesplnenie povinností je v zákone spojené so sankciami od 30 do 1000 eur, ale Rada sľubuje, že v tomto momente nechce dávať pokuty, ale skôr edukovať.

Načo je to dobré: Štát chce regulovať obchodné aktivity v online priestore, a tak musí mať prehľad, akí aktéri na trhu pôsobia a na koho sa vzťahuje jeho jurisdikcia. Ďalším dôvodom je snaha zjednotiť pravidlá pre všetkých hráčov na trhu (televízie, rádiá, platformy).

Audiovizuálna smernica EÚ, ktorú sme museli do svojich zákonov implementovať, od každého členského štátu požaduje, aby „vytvorili a udržiavali aktuálne záznamy o poskytovateľoch mediálnych služieb a poskytovateľoch platformy na zdieľanie videí, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc“. Tieto záznamy následne Európska komisia sprístupní v centralizovanej databáze.

Štát má pravdu v tom, že pravidlá by mali byť pre všetkých rovnaké. Ak máme nejaké požiadavky na malú lokálnu televíziu, mali by sme ich mať aj na youtuberov, instagramerov, tiktokerov či streamerov, ktorí majú často mnohonásobne väčší dosah či príjmy. Pravidlá na ochranu maloletých, zákaz skrytej reklamy alebo reklamy cielenej priamo na deti neplatia len pre médiá, ale aj pre online kanály a platformy.

Influenceri nemôžu na internete zarábať a zároveň sa tváriť, že sa ich povinnosti netýkajú a sú len fyzickými osobami bez zodpovednosti. Pokiaľ je primárnym cieľom ich aktivít biznis, tak musia pochopiť, že sa na nich vzťahuje aj nejaká štátna regulácia, nielen pravidlá YouTubu či sociálnych sietí.

Keď si niekto založí tlačený časopis, ktorý bude rozdávať zadarmo a nebude v ňom mať žiadnu inzerciu, v momente, keď ho vydá aspoň dvakrát ročne, musí ho zaevidovať na ministerstve kultúry. Takéto pravidlá fungujú roky a nikomu to nepríde divné.

„Internetové biznisy sú už často úspešnejšie ako tie, ktoré fungujú v analógovom svete. Aj preto argumenty, prečo by nemala byť na internete regulácia a inde áno, strácajú logiku,“ povedal v rozhovore odborník na mediálnu reguláciu Ľuboš Kukliš.

Kritici zas majú pravdu v tom, že nové pravidlá sú nezrozumiteľné a nejasné. Ako odlíšiť toho, kto používa platformy len ako hoby a kto s cieľom dosiahnuť zisk?

Ak napríklad tréner natáča videá na Instagrame a ukazuje ľuďom, ako cvičiť, môže to robiť len preto, aby vzdelával verejnosť. V skutočnosti však vieme, že si tým buduje vlastný marketing a získava nových klientov. Má sa nahlásiť regulátorovi alebo nie? Keď sa dvakrát odfotil s iontovým nápojom, ktorý mu zadarmo poslal výrobca, už sa vzdialil od vzdelávacieho účtu a je na regulovanej ceste komerčných kanálov? A čo sa zmení, ak mu vo fitku ponúknu ročnú permanentku zadarmo, aby videá točil u nich?

Zákon ide tiež nad rámec európskej smernice. Tá nás nenútila zaviesť oznamovaciu povinnosť, len očakáva, že jej budú úrady pravidelne hlásiť zoznamy regulovaných subjektov. A keďže sme mali doma obavy, aby sme neboli v Bruseli popoťahovaní za nedostatočnú implementáciu, zaviedli sme novú byrokraciu.

Problémom je tiež zavádzanie nových povinností pre všetkých bez rozdielu. Keď nejaký tínedžer začne tvoriť videá na internete s naivnou predstavou, že sa tým raz preslávi a zbohatne, musí si najprv naštudovať zákon a spolu s rodičmi poslať nahlášku úradu. Pritom jeho kanál nebude mať vysokú sledovanosť a nikdy nič nezarobí. Len mal ambíciu, od začiatku „hospodársku povahu“ a nepoznal zákon tak dobre, aby sa skúsil vtesnať do kategórie komunitných médií, na ktoré sa vzťahujú miernejšie pravidlá.

Zákon mohol regulovať len významných tvorcov, napríklad tých, ktorí už majú určitý počet sledovateľov alebo dosiahnu nejaké ročné tržby. Namiesto toho však zavádza oznamovaciu povinnosť pre každého, kto by chcel zarábať.

Viac informácií: Rada pre mediálne služby zverejnila najčastejšie otázky a odpovede k tejto téme.

Ďalšie správy o médiách

• Meta po dvoch rokoch obnoví účty Donalda Trumpa na Facebooku a Instagrame. Spoločnosť sľubuje, že už má prísnejšie pravidlá a nedovolí bývalému americkému prezidentovi robiť na sieti to, čo robil v minulosti.
• V pondelok 30. januára sa bude konať verejné vypočutie kandidátov na členov Rady pre mediálne služby, zúčastní sa ho 12 kandidátov.
• Končiaca koalícia skúsi ešte raz reformovať RTVS. Poslanec Kristián Čekovský predložil návrh na odpolitizovanie verejnoprávneho média, ktorý kedysi blokovala Sme rodina.
• Petr Pavel vyhráva nad Andrejom Babišom aj na sociálnych sieťach. Od prvého kola volieb získal na Facebooku 2 milióny interakcií, Babiš len 1,1 milióna. Na Instagrame bol rozdiel ešte väčší 3,6 milióna ku 175-tisíc, na Twitteri 727-tisíc ku 45-tisíc, ukázala analýza Newton Media.
• Polícia sa veľmi neposunula v trestnom stíhaní dezinformačného webu Bádateľ, už viac ako rok čaká na spoluprácu s Bahamami, kde sídli hostingová spoločnosť, ktorú využíva konšpiračný web.
• Streamovacia služba SkyShowtime bude na Slovensku spustená 14. februára, bude v nej obsah od štúdií Universal, DreamWorks, Paramount+, Showtime, Paramount či Nickelodeon.
• 8. februára štartuje nová streamovacia služba Prima+. Prinesie predpremiéry týždeň pred ich uvedením v televízii, filmy či živé vysielanie staníc skupiny Prima.
• Ruské úrady označili nezávislú stanicu Meduza za nežiaducu organizáciu. Tým jeden z najčítanejších spravodajských webov v Rusku de facto zakázali a občanom, ktorí by s Meduzou spolupracovali, hrozia vysoké pokuty alebo väzenie.
• Fotobanka Getty Images žaluje tvorcov generátora obrázkov Stable Diffusion za to, že zneužili ich autorské práva a využili ich obrázky na tréning svojej umelej inteligencie.
• Andrej Babiš zneužíva svoje časopisy na propagandu pred voľbami. Zoznamy „VIP osobností“, ktoré ho chcú voliť, zverejnili magazíny Rytmus života, Čas pro hvězdy či Pestrý svět. Tie majú každý týždeň desaťtisíce čitateľov – a najmä čitateliek. Babišov tím odmieta, že by mal s článkami čokoľvek spoločné, vydavateľstvo na otázky nereaguje.

Titulka týždňa

Ostatné vydanie týždenníka Economist sa venuje májovým parlamentným voľbám v Turecku a rastúcim obavám, že by sa krajina mohla posunúť k diktatúre ovládanej prezidentom Erdoganom.

Pekný víkend!