Cenový strop na ropu spôsobuje kolaps príjmov Ruska

Autor je novinár a prekladateľ

Strop na ceny ruskej ropy, ktorý zaviedli západné krajiny, funguje a dosahuje svoje ciele, uviedla prednedávnom americká ministerka financií Janet Yellenová.

Podľa jej názoru sa vďaka tomuto reštriktívnemu opatreniu podarilo udržať ruskú ropu na trhu bez toho, aby sa znížil jej objem, a zároveň výrazne znížiť príjmy Moskvy, z ktorých sa obrovská časť používa na vojnu proti Ukrajine.

Pripomíname, že cenový strop zaviedli 5. decembra minulého roka krajiny G7, Austrália a EÚ. Zahŕňa súbor opatrení, ktoré obmedzujú predaj ruskej ropy na hranicu 60 amerických dolárov za barel. V dôsledku toho sa výrazne znížil aj vývoz surovín z Ruska.

Analýzy Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom v Helsinkách odhadujú, že embargo na dodávky ruskej ropy zo strany viacerých západných krajín vrátane USA, Kanady a EÚ spolu s cenovým stropom spôsobili Moskve denné straty vo výške 160 miliónov eur. A to je len začiatok. Analytici CREA predpokladajú, že po zavedení embarga na ropné produkty 5. februára príde Rusko o 280 miliónov eur denne. Upozorňujú, že to nie sú všetky náklady, ktoré môže Moskva nakoniec znášať.

Rozhodnutia kremeľského vedenia sú veľmi vzdialené od logiky, rozumu a záujmov vlastnej krajiny

Michail Krutichin, analytik ropného a plynárenského sektora, v rozhovore pre ruskú službu Hlasu Ameriky uviedol, že súhlasí s názormi Yellenovej. Podľa neho aj keď kupujúci z toho či onoho dôvodu nepovedia, že sa pripájajú k pravidlám o cenových stropoch, naďalej požadujú od Ruska výrazné zľavy.

„India je v tomto zmysle veľmi dobrým príkladom,“ spresnil. „Podľa všetkého je to krajina, ktorá dostáva veľké dodávky ruskej ropy z pobaltských prístavov za cenu nižšiu ako 38 dolárov za barel. Cena ropy Ural sa v priemere pohybuje medzi 51 a 58 dolármi za barel. Existujú však rekordne lacní dodávatelia.“

Ruské spoločnosti musia dodávať ropu za ceny blízke dumpingovým, pričom poskytujú značnú zľavu, aby nemuseli zastaviť ťažbu alebo zatvoriť vrty, hovorí Michail Krutichin. „Niekedy je obchod stratový, pretože ceny nie vždy pokrývajú náklady na ťažbu a prepravu ropy do prístavu. Spoločnosti sú však ochotné priniesť takéto obete, len aby si udržali svoje miesto na trhu.“

Mechanizmus regulácie stropných cien teda funguje a ruský rozpočet by mal tento rok získať oveľa menej príjmov, domnieva sa analytik. „Rozpočet na nasledujúce tri roky vychádzal z predpokladu, že cena ropy bude približne 68 až 70 dolárov za barel. V súčasnosti je jasné, že toto číslo je nedosiahnuteľné. Preto bude rozpočtový deficit oveľa vyšší, ako sa plánovalo.“

Podľa denníka Wall Street Journal vývoz ruskej ropy v decembri klesol o 22 percent.

Moskva dostala veľmi citeľnú príučku za svoju neuváženú zahraničnú politiku a vojnu proti Ukrajine, myslí si Michail Krutichin. Zároveň sa domnieva, že ak sa začne vážny pokles produkcie, ktorý je po nadobudnutí platnosti embarga na nákup ruských ropných produktov takmer nevyhnutný, Rusko už nebude schopné obnoviť potenciál produkcie ropy, ktorý malo pred začiatkom invázie na Ukrajinu.

„Obnovenie výroby bude neskôr komerčne nerentabilné. Vo všeobecnosti Rusko už veľa stratilo a stratí ešte viac. A to všetko preto, že vojenské rozhodnutia kremeľského vedenia sú veľmi vzdialené od logiky, rozumu a záujmov vlastnej krajiny,“ zhrnul analytik ropného a plynárenského priemyslu.

Moskva dnes v podstate nemá dobrú voľbu

Prezident Asociácie nezávislých centier ekonomických analýz Oleg Buklemišev sa zasa prikláňa k názoru, že od zavedenia stropu na ceny ruskej ropy viacerými západnými krajinami neuplynulo veľa času a stojí za to sledovať dynamiku na trhu.

„Strop možno viedol k určitému zníženiu cien, ale nemyslím si, že je to výrazné. Pravdepodobnejšie je, že to malo na hráčov psychologický vplyv. Koniec koncov, tento krok bol objektívne vykonaný v záujme kupujúcich a stal sa ďalším cenovým faktorom. Je však nepravdepodobné, že by to viedlo k zásadnej zmene.“

Rusko si v tomto prípade musí vybrať medzi zlým a veľmi zlým, povedal Oleg Buklemišev. „Moskva dnes v podstate nemá dobrú voľbu. Prirodzene, keď prerušíte hlavnú linku, musíte si vybrať z okrajových možností, čo sa teraz deje. Z toho vyplývajú všetky druhy nákladov a rizík. Takže sa tu nemôže stať nič dobré.“

Ako uviedla agentúra Bloomberg, objem ruskej ropy smerujúcej do Číny, Indie a Turecka medzitým klesol na najnižšiu úroveň za dva a pol mesiaca.

Predseda Asociácie nezávislých centier ekonomických analýz naznačuje, že ide o konjunkturálny moment.

„Musíme však sledovať, ako sa bude situácia vyvíjať. Pripomeniem len, že koncom minulého roka sa dodávky ropy realizovali s predstihom, aby sa stihli pred nadobudnutím účinnosti stropu a ďalších reštriktívnych opatrení. Preto si myslím, že musíme niekoľko mesiacov počkať a až potom vyvodiť závery. V hre je príliš veľa konjunkturálnych faktorov. Hovorí sa, že Rusko má novú tieňovú flotilu a jej aktivity by mohli situáciu dosť ovplyvniť,“ uzavrel Oleg Buklemišev.