Čikovský, Obradovič: Dzurinda už raz bol na smiech (+ video)

Parlament zmenil ústavu tak, aby bolo možné odhlasovať predčasné voľby, tie však zatiaľ neodhlasoval a poslanci tvrdia, že to urobia až posledný možný deň, ktorý dala poslancom prezidentka – v utorok 31. januára. Čo na to hovoríte? 

Obradovič: Môžeme hovoriť, že to je bežná prevádzka bývalej vládnej koalície, tak ako vládli, tak aj odchádzajú, alebo sa môžeme domnievať, že sú za tým nejaké iné záujmy. Buď chýbajú hlasy, alebo môže zohrávať rolu Igor Matovič a jeho provokácia. Vieme, že 31. januára je posledný dátum, keď v prípade, že schvália predčasné voľby, dodržia termín od prezidentky. Ale ak sa niečo stane, čo sa nedá vylúčiť, keďže sa hlasuje o 17.00, prezidentka môže byť zrazu veľmi prekvapená a môže na druhý deň rozmýšľať, čo urobí. Či bude musieť narýchlo poskladať úradnícku vládu, alebo nie. Môže to dopadnúť akokoľvek.

Myslíte si, že sa môže stať, že to neodhlasujú na september?

Obradovič: Oni sami nás učia, že musíme byť opatrní a že sa nedá predvídať ich konanie. Aj keď to vyzerá, že 92 hlasov by mali mať, naozaj je to posledný možný termín. Sú tam tri návrhy: predčasné voľby v máji, v júni alebo v septembri. Viem si predstaviť, že v parlamente vznikne dostatočný chaos na to, aby sa ešte niečo udialo. Môže sa stať, že predčasné voľby odhlasujú skôr, ale aj vôbec.

Poslanci to odôvodňujú predĺženým víkendom. Nie je to neuveriteľné? 

Čikovský: Oni si na to jednoducho zvykli a navzájom sa za to nekritizujú. Nič im nehrozí, lebo sú v tom všetci a je jedno, či to je opozícia alebo bývalá koalícia. Dostanú sa do pozície, keď zrazu majú väčšie platy, ako mali, veľa ľudí im telefonuje. Mnohí z nich sú na to nepripravení, nemajú roky tréningu v politike, teda v ťažkej medziľudskej práci, v tom, ako využívať moc, ako sa nenechať mocou zničiť. A potom to je takéto trápne. Už keď o tom takto musím hovoriť, hanbím sa za nich. Bojím sa, že aj ľuďom, čo to teraz počúvajú, robíme zle, že o tom musíme hovoriť. Ale nemôžeme to vynechať, je to hrozné.

Rozprava skončila už vo štvrtok, takže to mohli odhlasovať už v piatok alebo v pondelok. 

Čikovský: Môžem potvrdiť, že takisto som nechcel ísť do práce, ale dostal som to od teba príkazom, tak som tu v štúdiu. Títo ľudia, ktorí by mali ísť príkladom, sami uveria, že to je s ich časom ťažké. Tretina z nich musí ísť domov na východ, nemôžu ísť predsa v sobotu, lebo by prišli neskoro. Koľko pracujú, osemdesiat dní v roku? Možno sto dní majú zasadania.

Obradovič: Je to neuveriteľné. Keď hlasujú o bežných zákonoch, viem si predstaviť, že by to odložili, povedali by si, že v piatok a pondelok nebudú hlasovať. Ale my sa rozprávame o predčasných voľbách. Kedy naposledy parlament hlasoval o predčasných voľbách? Keď, tak mali sedieť v parlamente aj v sobotu a mali to odhlasovať. Je to nonsens.

Môže nastať teoreticky situácia, že SaS sa bude musieť v utorok narýchlo dohodnúť, či podporí aj júnový termín? Ak padne september. 

Obradovič: Pokiaľ máme správne informácie a dodržia to, čo hovoria, hlasovanie by malo prebiehať tak, že najprv sa bude hlasovať o návrhoch opozície, ktorá chcú voľby v máji alebo v júni, a až potom bude hlasovanie o septembrovom termíne volieb. Očakávam, že Sme rodina dodrží svoje slovo, aby potom mohli voličom rozprávať, že chceli predčasné voľby skôr, a zahlasujú za návrh Smeru za máj a aj návrh Hlasu za jún. Ak tieto dva návrhy neprejdú, prejde len september.

Čikovský: Pre Sme rodina je to ideálny scenár, bude môcť hovoriť, že my sme normálni, myslíme na demokraciu a na voličov, keď koalícia neexistuje, voľby by mali byť čím skôr, ale zároveň sa im týmto pošťastí byť pri moci o tri mesiace dlhšie.

Obradovič: Treba dodať, že tá novela je napísaná tak, že pri hlasovaní o akomkoľvek návrhu potrebujete 90 hlasov. Ak Richard Sulík alebo Matovič nerozmýšľa, že chcú predčasné voľby skôr, ani máj, ani jún by nemali prejsť.

Je správne, že prezidentka súhlasila so septembrovým dátumom?

Obradovič: Myslím si, že im veľmi uľahčila cestu rozhodovania, prekvapilo ma to. Ona mala jedinú možnosť, ako pritlačiť na to, aby boli voľby skôr, tým, že im bude hovoriť, že si stojí za tým, čo povedala v decembri a očakáva, že sa dohodnú na predčasných voľbách v prvom polroku tohto roku, a ak tak neurobia, vymenuje úradnícku vládu. Tým, že v polovici januára z tohto vycúvala a povedala, že súhlasí aj so septembrom, im pre mňa z nepochopiteľného dôvodu dala obrovskú voľnosť a povedala im, aby si robili, čo chcú.

Opozícia hovorí, že je nedemokratické, že voľby budú až 30. septembra, keďže vláda padla už v decembri. Je to dlhý termín pre vládu, ktorá nemá dôveru? 

Čikovský: Áno, majú absolútnu pravdu. Všetci v bývalej vládnej koalícii o tom hovoria takým spôsobom, že my pri moci sme demokracia a ostatní sú nedemokracia. Je pravda, že aj my tu hovoríme o Smere ako o nedemokratickej strane, nehovoriac o fašistických stranách. To je pravda. To však neznamená, že poslanci majú právo brať to právo voličom. Ak vláda skončila a je jasné, že jasná koalícia neexistuje a smeruje to k predčasným voľbám, treba to urobiť čím skôr.

Obradovič: Predstavme si, že takéto niečo by sa stalo, keby vládol Smer. Prezidentka povie, že v poriadku, Robert Fico bol síce odvolaný, ale nechávam im možnosť vládnuť ďalších 10 – 11 mesiacov, pretože tak to vládna koalícia chce.

Čikovský: Predstavme si, že by Robert Fico hovoril, že ešte nemôžeme mať predčasné voľby, lebo čo ak sa nám podarí Matoviča dostať do basy. To teraz hovorí Matovič a Heger. Že počkajme, možno sa to podarí a Fico a Pellegrini budú už v base a nebudú môcť kandidovať. Áno, možno tam majú byť. Ale robiť politické rozhodnutia o voľbách a o demokracii tak, že my si želáme viac času, nie je v poriadku. Každá moc si želá viac času, ale nemá naň právo. Keď sa písali volebné zákony v ústave, nikomu zrejme nenapadlo, že niekto môže byť taký šialene spupný ako táto koalícia.

Obradovič: Pošliapavajú princípy a jedného dňa sa nám to môže vrátiť, ak bude pri moci vláda, ktorá sa nebude ani tváriť, že je demokratická.

Pošliapava ich aj SaS, ktorá pristúpila na septembrový kompromis?

Obradovič: Absolútne. Richard Sulík sa takisto ťažko komentuje. On od septembra robí všetko opačne, ako by mal. V lete bol kráľom situácie. Jediný z politickej reprezentácie vtedy pochopil, že Igor Matovič je naozaj škodlivý, nebezpečný a robí problém vláde ako takej, no nepodarilo sa mu Igora Matoviča z tej vlády dostať. Ale pomenoval to a bol ochotný zaplatiť tú cenu a ísť do opozície. Namiesto toho, aby mal ambíciu urobiť to, o čo sa teraz snaží Mikuláš Dzurinda, teda on mal vyskladať politické spektrum a alternatívu voči Igorovi Matovičovi, tak na to rezignoval a správal sa tak, že mu nikto nerozumie. Hovorí, že to bol jeho plán a že len my sme ho neprečítali. Možno nám to povie po voľbách.

Vedec Róbert Mistrík nevylúčil opätovnú kandidatúru na prezidenta a povedal: „Naša krajina sa zmieta v jednej kríze za druhou, a ak sa v pani prezidentke neprebudí líder, ktorý namiesto opakovania obohratých fráz a floskúl, podpisovania chaotických zmien ústavy a vajatania vo využívaní prezidentských kompetencií nezačne konať ako hlava štátu, seriózne to zvážim.” Čo si o tom myslíte?

Čikovský: Róbert Mistrík bol jedným z favoritov minulých prezidentských volieb. Bol veľmi ďaleko, vo finálovej trojici. Je jasné, že v jeho osobnom a politickom živote sa toho veľa nezmenilo a má túto ambíciu. Je to vzdelaný človek, ktorý má verejnú kariéru za sebou. Na jednej strane vidíme múdre, správne a férové gesto, ktoré urobil, keď videl, že Zuzana Čaputová veľmi rýchlo rastie a dal jej podporu. A na druhej strane sme videli, že ten človek má vážne limity na to, aby bol silným lídrom. To sú naše novinárske domnienky, ktoré sme zistili, keď sme mali možnosť dlhšie ho pozorovať. Ale je to legitímne, že sa takto ozve a jasne, férovo povie, že chce znovu kandidovať. Je normálne, že sa vymedzuje voči prezidentke, pretože ju musí poraziť, ak chce byť prezidentom.

Obradovič: Z neho srší, že má obrovské ego, že je zvyknutý na úspech vo svojom profesionálnom živote. V politike úspech ešte nezažil, dlho ju komentuje, ale ak sa do toho pustí, neočakávam, že by mohol uhrať dobrý výsledok.

Čikovský: Teraz vítame nového kandidáta, ktorý sa k tomu ešte ani poriadne nepriznal, tým, že ho kritizujeme, však nemusí mať až taký dobrý politický cit, keď sa v posledných mesiacoch niekoľkokrát zastal Igora Matoviča a úplne bezdôvodne. (Oprava: Informácia, že Robert Mistrík sa zastal Igora Matoviča nie je pravdivá. Za toto tvrdenie sa ospravedlňujeme.)

Michal Vašečka si myslí, že voľby môže vyhrať Robert Fico a proeurópske a proatlantické sily budú mať vážny problém zostaviť vládu. „V tejto chvíli je to už podľa mňa nemožné,“ povedal. Vidíte to tiež tak?

Obradovič: Pravdepodobnosť, že sa to stane, je obrovská a s tým súvisí aj naša kritika, že vláda odkladá rozhodnutie o predčasných voľbách a že takmer rok zostane pri moci napriek tomu, že padla a bola jej vyslovená nedôvera v parlamente. To, čo sa na nás valí, a ako to môže dopadnúť, ukazuje aj referendum z minulého víkendu. Musíme si uvedomiť, že žiadna kampaň neprebehla. Jediný, kto toto referendum naozaj tlačil, no neinvestoval doň ani veľa peňazí, len mal tlačovky, vyhlásenia a videá na Facebooku, bol Róbert Fico, ktorý je pre časť spoločnosti stále kontroverzná osobnosť. Všetci ostatní to ignorovali, aj médiá tomu dali menší priestor oproti iným referendám. Vedelo sa, že to smeruje k predčasným voľbám. Napriek tomu sa našlo takmer 1,2 milióna ľudí, ktorí prišli k urnám. Podľa mňa to muselo prekvapiť mnohých ľudí. Mňa to prekvapilo, keď som si pozrel tie výsledky. Je to veľká účasť vzhľadom na podmienky a mám obavy, ako dopadnú voľby. Nebudem sa teraz púšťať do predpovedí, ale Robert Fico má našliapnuté na dobrý výsledok vo voľbách a my máme dôvod mať obavy aj z dôvodu, ako prebiehajú debaty o spájaní v opačnom spektre.

Čikovský: Ak sa koalícii podarí v utorok to, čo chce, voľby sú veľmi ďaleko. Veľa sa môže zmeniť. Ak si zoberieme dlhodobé výsledky prieskumov, Smer spolu so stranou Andreja Danka, s ktorou asi pôjdu do koalície, by už dnes mal väčšie preferencie ako strana Petra Pellegriniho. To, že je malá šanca pre proeurópsku a proatlantickú demokratickú vládu, je veľké riziko, že takú vládu mať nebudeme, a ak áno, tak s veľkými bolesťami, s krikom a šialenými kompromismi. Ostávam však optimistom a verím, že budeme mať proeurópsku, proatlantickú demokratickú vládu, v ktorej budeme musieť rešpektovať, že víťazom je Peter Pellegrini.

Pred chvíľou sme spolu pozerali tlačovú besedu Mikuláša Dzurindu, ktorý ohlásil vznik Modrej koalície. Ako vnímate, čo tam hovoril?

Čikovský: Jeho diagnóza, v akom stave je Slovensko, bola úplne presná. Veľmi zábavné bolo, že je to starý dobrý Mikuláš Dzurinda, že nás poučuje, ako sa máme pýtať, a vôbec nevylučujem, že to z jeho strany môže byť úspešná taktika. Takisto ma zaujalo, že nepovedal, že nepôjdem s fašistami, nepôjdem so Smerom, nepôjdem s Hlasom, ak chce osloviť prelietavých voličov týchto strán, nemôže byť negatívny. Zároveň sme na tej konferencii videli, že nemá výrazný nápad, ktorým by zvrátil momentálny vývoj preferencií pre najbližšie parlamentné voľby. Ale vôbec by som nevylučoval, že sa s KDH napokon dohodne.

My sme sa často usmievali pri odpovediach Mikuláša Dzurindu na tlačovej besede, že toto je ten „starý dobrý Miki“, občas aj v úvodzovkách, ale je fakt, že to si pamätajú novinári, ale mladší ľudia vôbec.

Čikovský: Keď napríklad hovoríme o tom, čo Mikuláš Dzurinda urobil KDH, ako im zobral stranu, časť moci. Ako Mikuláš Dzurinda a cyklisti porazili Mečiara. Uvedomme si, že ľudia, ktorí sa v roku 1998 iba narodili, dnes majú 24-25 rokov. Že tí, ktorí ešte takmer nevnímali politiku, sú dnes štyridsiatnici. Je veľmi pravdepodobné, že sa tu urobia dve chyby. Chyby, ktoré urobila druhá Dzurindova vláda, a kauzy, ktoré mala, ako Gorila, sú v spoločnosti silné a bude to rezonovať. Spoločnosť si to nepamätá alebo to nezažila. Na druhej strane je aj ten étos, že Mikuláš Dzurinda je ten človek, ktorý sa vráti, aby vrátil Slovensko do európskych štruktúr, môže sa mu to podariť, ale musí to znovu vysvetliť. Je tu už tretina alebo polovica voličov, ktorí si to už nepamätajú.

Môže Dzurinda reálne kandidovať do parlamentu? Čo tie kauzy z minulosti? Chce, aby sme urobili hrubú čiaru?

Obradovič: Na prvej tlačovke, samozrejme, padla otázka na Gorilu. Čakal by som, že Mikuláš Dzurinda bude pokojným hlasom vysvetľovať veci, prípadne to odbije. Mne sa zdalo, že po tej otázke znervóznel a nereagoval, ako by mal. To sa môže časom zmeniť a môže to zvládať lepšie. Čo sa týka jeho kandidatúry do parlamentu, vzniká tu niečo, čo je jeho projekt, aj keď on hovorí, že ide o stranu vznikajúcu zdola. Ak sa naplní ambícia spojiť projekty a politikov do jedného subjektu, bude tam toľko rôznych protichodných záujmov a sebavedomých lídrov a eg, ktoré budú do seba narážať, že mi to vychádza len tak, že sa Mikuláš Dzurinda musí postaviť na čelo a kandidovať do parlamentu. Na tlačovke pôsobil ako jednoznačný líder toho celého a neviem si predstaviť, že tam teraz príde Eduard Heger, Miro Kollár alebo Milan Majerský z KDH a medzi nimi bude súťaž, kto z nich bude líder. To nemá hlavu ani pätu, volič sa v tom môže stratiť. Myslím si, že Mikuláš Dzurinda by mal byť na čele.

Čikovský: Urobme historické okienko. Ja si pamätám na toho chlapíka z roku 1997 so šialeným účesom ako z kapely Duran Duran a ešte mal ponižujúcu funkciu, bol hovorca SDK. Vtedy sa ľudia smiali, že to je nejaký podpredseda KDH, železničiar z východu. A bolo rovnako ďaleko do volieb ako dnes, keď on pôsobil takto komicky.

Takže treba hľadať hovorcu Modrej koalície?

Obradovič: Už nie sme v roku 1997 a nemôže to byť hocikto. Samozrejme, stále je tu ešte možnosť, že sa objaví niekto, o kom ani nevieme.

Čikovský: Stále si musíme dávať pozor, že toto, čo si tu hovoríme, si môže niekto o rok pustiť. Pripomeňme si, kto by Igorovi Matovičovi tipoval 25 percent, a to ešte brzdil, aby sa SaS dostala do parlamentu.

Podľa vyjadrení predsedu KDH Majerského to nevyzerá, že by sa chceli spájať. Dzurinda však hovorí, že rokovania s kresťanskými demokratmi pokračujú. Keby ste boli v predsedníctve KDH, ako by ste hlasovali?

Čikovský: Sú tu dve silné veci. Osobnosť Mikuláša Dzurindu, ktorá môže byť známa aj neznáma, so zlou aj dobrou povesťou, ale je to veľmi šikovný človek, mimoriadne skúsený, o tom niet pochýb. A potom ďalšia vec je KDH a jeho politické jadro, ktoré je okolo štyroch percent, ale je silné. Teraz sú len dve dôležité otázky. Do akej miery môže strach z liberálov ohroziť KDH, ale hlavný problém, o ktorom KDH vnútorne diskutuje, je, koľko miest a akých, by sa na kandidátke zrieklo v prospech nejakých cudzích ľudí, ktorí nie sú katolíci.

Obradovič: A potom tam sú ešte technické veci. Nevieme, ako taký projekt pôjde do volieb.

Malo by ísť KDH s Dzurindom?

Obradovič: To s tým však súvisí. Dzurinda to podľa mňa teraz myslí tak, že ja som teraz vytvoril Modrú koalíciu a poďme sa baviť o tom, ako vyskladáme jej kandidátku, a pozývame KDH. Viem si predstaviť, že KDH sa to nebude páčiť. Prečo by mali ísť na kandidátku nejakej novovznikajúcej Modrej koalície. Ale ak by si KDH dohodlo, že nepôjdu do volieb ako jedna strana, ale ako koalícia, viem si predstaviť, že sa im bude s takouto dohodou ľahšie zžívať.

Keď sa pýtaš, že prečo by mali, no preto, lebo sa dvakrát nedostali do parlamentu.

Obradovič: Oni sa dvakrát nedostali do parlamentu, takže vôľa dostať sa tam na tretíkrát je veľká, ale viem si predstaviť, že tam sú protichodné sily. Strach o identitu, ktorú KDH má, a z toho, že Mikuláš Dzurinda urobí druhýkrát to isté čo v roku 2000, je veľký. KDH si bude chcieť udržať svoju identitu a to platí aj pre Richarda Sulíka, ktorý už vopred hovorí, že sa s nikým spájať nebude.

Čikovský: Myslím si, že tieto rokovania budú veľký poker a v takomto pokri by som tipoval, že lepšie nervy bude mať Mikuláš Dzurinda.

Obradovič: Pri rozmýšľaní, či sa to podarí alebo nepodarí: predstavte si volebné štúdio a bude tam sedieť Mikuláš Dzurinda a Milan Majerský – kto bude víťazom takej debaty? Viem si predstaviť, že Dzurinda úplne zvalcuje Majerského, ktorý nie je práve človekom, za ktorým by sa hrnuli masy. Môžu tam hrať roly rôzne faktory.

Čikovský: Ale s prehľadom vyhral voľby v Prešovskom samosprávnom kraji.

Obradovič: Ale zároveň je človekom, ktorý sa posadí do štúdia a prizná, že kampaň neplatili oni.

Zverejnili sme prieskum agentúry Ipsos o volebnom potenciáli jednotlivých strán aj Nicholsonovej-Ďurišovej, Hegera aj Dzurindu. Vyšlo z toho, že Heger má väčšiu šancu ako Dzurinda. Viacerí ľudia sa pýtajú, čo je to Ipsos, kto je pán Hankovský. Vieme povedať, ako sme na nich prišli a prečo ich považujeme za dôveryhodných?

Obradovič: Ipsos je štandardná agentúra, ktorá od 90. rokov pôsobí aj na Slovensku, doteraz robila väčšinou spoločenské výskumy. Urobili rozhodnutie, že začnú robiť aj politické prieskumy a budú sa tomu viac venovať. Nadviazali sme s nimi bližšiu spoluprácu, sú takisto členmi Slovenskej asociácie výskumných agentúr. Je to renomovaná, dôveryhodná agentúra takisto ako Focus a AKO. Pri politických prieskumoch je rozdiel v tom, že Ipsos používa metodiku online dotazníkov, zatiaľ čo Focus a AKO majú osobné dopytovanie, teda využívajú anketárov a tí sa pýtajú ľudí osobne alebo telefonicky. Čitatelia a poslucháči sa nemusia ničoho obávať.

Ako to, že Heger vyšiel lepšie ako Dzurinda? Je viac na očiach?

Obradovič: Nič iné. Je to predseda vlády.

Prečo sa v prieskumoch darí Progresívnemu Slovensku? PS je často označované ako ľavicový extrém, je to tak?

Čikovský: Určite mnoho politikov a voličov PS má názory, ktoré by aj umiernených konzervatívcov hnevali, ale Progresívne Slovensko ide dlhodobo hore v prieskumoch a v popularite práve vďaka tomu, že si dáva veľmi pozor na to, aby nezvýrazňovalo, čím sa líši od ostatných strán. Keď mali koalíciu so Spolu, ukázali, že sú už relatívne skúsení, dokážu robiť kompromisy. Vedia, že reprezentujú liberálnejšiu agendu, v zmysle viac doľava, ale ak jej chcú nejak pomôcť, musia robiť kompromisy. To, čo si myslím, že Progresívne Slovensko čaká, je, že sa nájde blok alebo názor niekoho z nich, kto povie, že všetci majú byť napríklad vegáni alebo že treba tvrdšie postupovať voči konzervatívcom, a toto sa bude nafukovať. Pretože pre druhú stranu je to mobilizačné.

Ako bude teraz fungovať parlament? Sme rodina navrhla znovu dotáciu na obedy zadarmo, čo bolo zrušené práve ministrom práce za túto stranu Milanom Krajniakom.

Obradovič: Ešte predtým, ako odpoviem, chcem zareagovať na to PS, že teraz rastie, ale prieskumy a preferencie sa budú s tým, ako sa budú blížiť voľby, meniť. PS dnes rastie aj preto, lebo umiernení voliči nevidia inú alternatívu. Ostatné demokratické strany sú vo vládnej koalícii, potom je opozícia – Hlas, Smer a Republika. Prirodzene teda inklinujú k PS, ktoré už prešlo jednými voľbami, a iného tam ani nevidia, ak sa nebavíme o KDH, ktoré má svoje vlastné jadro. Toto sa môže časom meniť. Akokoľvek môžeme spochybňovať Mikuláša Dzurindu, tento projekt rozhádže politickú mapu a v PS a SaS z toho musia byť nervózni.

A čo sa týka parlamentu. Toto je jeden z vážnych dôvodov, prečo sa obávame, že tu ďalší rok budú tieto trosky bývalej koalície pri moci. Dnes už sledujeme bezvládie. Tá moc sa presunula do parlamentu v momente, ako vláda stratila väčšinu v parlamente, to už platí podľa mňa od septembra. Tým, že Hegerovi bola vyslovená nedôvera, nemá autoritu ani medzi lídrami bývalých koaličných strán. To ihrisko bude v parlamente a budú sa tvoriť rôzne zoskupenia, ako sme to videli koncom minulého roka, a môžu presadzovať rôzne zákony, pretože poslanci na to, aby schvaľovali zákony, nepotrebujú vládu. Dajú si návrhy a môžu to schváliť, ak sa nájde dostatočná väčšina. Toto riziko tu je.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka opäť použil paragraf 363, zrušil stíhanie poslanca Martina Borguľu. Špeciálni prokurátori mali tlačovú besedu, kde hovorili svoje argumenty o tom, prečo s tým nesúhlasia. Zároveň povedali, že Žilinka im už zasahuje aj do vecí, keď sú už na súde. Myslíte si, že reakcia verejnosti na to, čo Žilinka robí, je dostatočná? 

Čikovský: Ak myslíš odbornú právnickú verejnosť, nepamätám si, že by vôbec niekedy na niečo reagovala. Podľa mňa bola vždy pod tlakom, že môže prísť o funkcie alebo o peniaze. S veľkou úctou hovorím, že právnická profesia na Slovensku nebola nikdy tá odvážnejšia. Bohužiaľ sa tomu teda nečudujem. Ak hovoríš o širšej verejnosti, myslím si, že nemá veľkú šancu tomu rozumieť. Buď sa na to pozerá jednoduchým spôsobom, že Žilinka púšťa na slobodu ľudí, ktorí sú hore, alebo – pochopiteľne – nerozumie veciam, ktoré sú objektívne zložité. Vôbec nemôžeme ľudí urážať, že sa tomu každý deň hodinu nevenujú, aby to študovali. Preto sa netreba čudovať, že generálna prokuratúra má vo verejnosti oveľa väčšiu popularitu než špeciálna prokuratúra. Napokon, žiaden prokurátor z generálnej prokuratúry momentálne nie je stíhaný a nie je vo väzbe. Špeciálny prokurátor jeden je. Keď hovoríme o dôveryhodnosti inštitúcie, veď jeden špeciálny prokurátor je dokonca v base.

Obradovič: Už to hovoríme niekoľkokrát, ale naozaj máme rozdelenú spoločnosť. Jedna časť spoločnosti automaticky inklinuje ku generálnej prokuratúre a spôsobom, ako sa vyrovnáva s obvinenými. Do toho tu je Robert Fico, ktorý trpezlivo a usilovne pracoval na tom, aby urobil z vyšetrovateľov a prokurátorov nedôveryhodných ľudí. Celé to prostredie kazia vyhlásenia OĽaNO a Igora Matoviča, Michala Šípoša, že tu musíme vydržať a potiahnuť dlhšie, lebo chceme, aby boli dotiahnuté obvinenia a obžaloby. To neprispieva k upokojeniu situácie ani k dôveryhodnosti špeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľov. Naznačuje to, že ide o politický boj.

Myslia si, že polícia sa vráti do stavu, v akom bola, keď vládol Fico. 

Obradovič: Ale hovoria to ľudia, ktorí sú veľmi nepopulárni a nedôveryhodní. Ešte jedna vec, o ktorej sa málo hovorí a podceňuje sa: špeciálna prokuratúra má výsledky. Ale za to, že zvolili Daniela Lipšica, sa platí cena. A tá cena je, že mnoho ľudí tomu neverí. Daniel Lipšic bol spojený s Igorom Matovičom, je bývalý politik, sedel na ministerských postoch, obhajoval Andreja Kisku. Nedá sa to od toho oddeliť – prečo by tomu ľudia mali zrazu veriť? Hlavne v čase, keď je spoločnosť rozdelená.

Poslanec Martin Klus dostal ponuku zastupovať Slovensko na Európskom dvore audítorov. Do funkcie ho nominovalo ministerstvo financií. On hovorí, že to nesúvisí s tým, že vystúpil zo SaS, ale že sa o tejto jeho nominácii hovorilo už dávnejšie; podľa poslanca Juraja Krúpu zo SaS ide o predvolebnú korupciu. Má Klus na to, aby zastával takúto funkciu?

Čikovský: Dúfajme, že jeho nominácia prejde aj ďalším kolom. Myslím si, že to nie je automatické. Bolo by pre Slovensko nepríjemné, ak by neprešla. Martin Klus nie je žiaden nímand, videli sme tu v posledných týždňoch veľa politických nominácií, ktoré boli oveľa trápnejšie. Samozrejme, bol to politický obchod. Pán Klus je v dobrom slova zmysle kariérny diplomat. Chvíľu v politike, chvíľu ako politológ, teraz sa mu možno podarí dostať tam.

Obradovič: Povedzme, že sa nechal kúpiť. Že za funkciu vedel odísť zo SaS a podržať Hegerovi vládu pri moci.

Umelá inteligencia napísala maturitné slohové práce zo slovenčiny na dvojku, trojku. Toto vás desí alebo teší?

Čikovský: Odpoviem ako Mikuláš Dzurinda. Nemám teraz jasnú odpoveď. Ale je to určite niečo, čím by sme sa mali zaoberať, pretože je to dôležité pre našu budúcnosť.

Čo pozitívne sa tento týždeň stalo?

Obradovič: Prezidentka napadla paragraf 363 trestného poriadku na Ústavnom súde. Myslím si, že to mala urobiť už dávno, ale konečne sa teraz, dúfam, v dohľadnom čase dozvieme vysvetlenie, či je v poriadku, že takýto paragraf máme, a či je v poriadku, ako ho generálny prokurátor využíva. Ešte som zaregistroval mimoriadnu správu z Ukrajiny o dodaní tankov od Američanov a Nemcov, čo je super – predlžuje sa šanca na to, aby to Ukrajina zvládla.

Čikovský: Tanky som mal povedať ja. Čím viac tankov na Ukrajine, tým viac zachránených životov.